Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 256/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., K., zastúpenej JUDr. V.

K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo začaté 23. novembra 2000

na podklade návrhu právneho predchodcu sťažovateľky, B., ktorým sa proti odporcom

domáhal zaplatenia peňažnej sumy z dôvodu nezaplatenia nájomného a úhrad za služby

spojené s bývaním podľa predpisu za rok 1998. Okresný súd vydal vo veci 27. januára 2003

platobný rozkaz sp. zn. , ktorý však uznesením zo 14. novembra 2003 zrušil z

dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcom do vlastných rúk.

Sťažovateľka žiadala podaním z 11. augusta 2009 a následne podaním zo 17. januára 2011 o

poskytnutie informácie o stave konania a oznámenie čísla konania, pod ktorým okresný súd

predmetnú vec vedie. Okresný súd prostredníctvom svojho predsedu však až na základe

sťažnosti z 11. mája 2012 podanej podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

prípisom z 25. mája 2012 sťažovateľke oznámil, že uvedený spis nie je možné fyzicky nájsť

a pravdepodobne došlo k jeho strate.

Sťažovateľka ďalej opisuje dôvody, pre ktoré podaním z 8. januára 2013 požiadala

o zámenu na strane navrhovateľa z dôvodu, že je právnou nástupkyňou pôvodného

navrhovateľa – B.. Svoje nástupníctvo odvodzuje od uznesenia M. z 30. – 31. októbra

2008, ktorým M. schválilo nepeňažný vklad podľa do

spoločnosti B., s. r. o., k 1. januáru 2009, ktorým sú „veci, práva a záväzky, práva z

priemyselného duševného vlastníctva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria a slúžia na

prevádzkovanie B., vrátane práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov“.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje najmä na skutočnosť, že spor nebol do podania

sťažnosti právoplatne skončený, a „má za to, že ide o nemalé prieťahy predovšetkým

vzhľadom na dĺžku trvania celého súdneho konania - viac ako 12 rokov.

Navrhovateľ zdôrazňuje, že ak by v tejto právnej veci, ktorá začala v roku 2000, súd

(odporca) konal dostatočne rýchlo, tak by vec smerovala ku konečnému rozhodnutiu.

Navrhovateľ sa pritom nedopustil ničoho, čo by malo za cieľ mariť alebo zdržovať priebeh

konania...

Súd nebol ochotný pristupovať k predmetnej veci s primeranou vážnosťou

a adekvátne k tomu ju neriešil, resp. vo veci nekonal. Právne postavenie navrhovateľa je

neisté a doposiaľ trvá...

Okresný súd Košice II však nekonaním vo veci nielenže neplní úlohu garanta

základných práv a slobôd sťažovateľa, ako aj jeho zákonom chránených záujmov, ale

svojou nečinnosťou a stratou súdneho spisu spôsobuje stav právnej neistoty. Navrhovateľ

má za to, že konanie Okresného súdu Košice II vedené pod sp. zn. , toho času

pod sp. zn. je možné charakterizovať ako konanie s prieťahmi...

Navrhovateľ je toho názoru, že v jeho prípade nemožno považovať za dostatočné len

samotné deklarovanie porušenia práva. ... Vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní už nie

je možné odstrániť, ani zásadne napraviť, preto sa navrhovateľ domáha nápravy tak

preventívneho, ako aj kompenzačného charakteru. Priznanie finančného zadosťučinenia

v danej výške navrhovateľ požaduje aj z dôvodu, že štátne orgány musia niesť zodpovednosť

za porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Pri stanovení výšky primeraného

finančného zadosťučinenia žiada navrhovateľ vychádzať zo záujmov ochrany ústavnosti

a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd aplikovaných na konkrétne skutočnosti toho - ktorého prípadu.“.

V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa bolo postupom odporcu - Okresného súdu

Košice II - v konaní vo veci vedené pod sp. zn. porušené.

Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,- eur,

ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Odporca... je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

331,13 eur za 2 úkony právnych služieb... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V: K...“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti sťažnosti bolo pre ústavný súd dôležité

zistenie, že sťažovateľka sa stala účastníčkou konania na základe uznesenia okresného súdu

č. k. -30 z 31. januára 2013, ktorým okresný súd rozhodol o zámene

účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa (mesta K., predtým B.) sa

navrhovateľkou stala sťažovateľka. Ako bolo zistené zo spisu vedeného v predmetnej veci

okresným súdom, označené uznesenie vydal okresný súd na základe návrhu sťažovateľky z

9. januára 2013.

Sťažovateľka sa teda stala účastníčkou konania na základe singulárnej sukcesie, keď

pohľadávka voči odporcom bola vložená do základného imania sťažovateľky ako

nepeňažný vklad mesta K. do novovytvorenej obchodnej spoločnosti B., s. r. o. Vklad

pohľadávky do základného imania sa realizuje na základe právneho úkonu, na ktorý sa

podľa prvej vety v znení neskorších

predpisov primerane aplikujú ustanovenia o postúpení pohľadávky. Uvedená skutočnosť

zakladá právo namietať porušenie základného práva zaručeného

postupom okresného súdu v namietanom konaní v zásade len v období po právoplatnosti

uznesenia okresného súdu sp. zn. z 31. januára 2013, t. j. po 20. februári

2013.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

v prípade procesného nástupníctva na základe singulárnej sukcesie skúma možné porušenie

označených práv v období, v ktorom bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného konania

(m. m. , , ). Zároveň ústavný súd považoval

za potrebné poukázať aj na svoj ďalší ustálený právny názor, podľa ktorého poskytuje

ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva mohlo dochádzať, resp. jeho porušovanie v tom čase ešte

mohlo trvať (m. m. , , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti skúmal predovšetkým tú časť namietaného konania, počas ktorého

bola sťažovateľka jeho účastníčkou a mohla sa nachádzať v stave právnej neistoty,

čo mohlo viesť k porušovaniu jej základného práva podľa . Ústavný súd

zo súdneho spisu zistil, že v období po 2. februári 2013 okresný súd nariadil 28. februára

2013 pojednávanie na 14. jún 2013 a v súvislosti s jeho nariadením vykonal potrebné

procesné úkony.

Na základe svojich zistení ústavný súd konštatuje, že v období od 2. februára 2013

okresný súd v namietanom konaní v zásade plynulo koná, aj keď vzhľadom na doterajšiu

dĺžku konania zapríčinenú najmä stratou pôvodného spisu (po zistení uvedenej skutočnosti

okresný súd vykonal podľa § 198 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,

krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov rekonštrukciu)

mohla činnosť okresného súdu efektívnejšie smerovať k meritórnemu rozhodnutiu veci,

a teda aj k právoplatnému skončeniu namietaného konania.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu

nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Aplikujúc svoju ustálenú judikatúru na posudzovanú vec ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní v

období, v ktorom bola sťažovateľka účastníčkou konania, nevykazuje také prieťahy, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Prihliadajúc na dĺžku konania ústavný súd zistil,

že po podaní sťažnosti zo 16. mája 2012 na doterajší postup v konaní predsedovi okresnému

súdu začal okresný súd vykonávať procesné úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu

veci, najskôr k rekonštrukcii pôvodného spisu (20. júna 2012 vyzval okresný súd

sťažovateľku na predloženie všetkých listinných dôkazov a 25. júla 2012 vyhotovil

zápisnicu o rekonštrukcii spisu), následne k jej prideleniu zákonnému sudcovi elektronickou

podateľňou (15. augusta 2012) a napokon k jej prerokovaniu (úpravou z 21. augusta 2012

okresný súd nariadil pojednávanie na 11. december 2012 spolu s ďalšími súvisiacimi

procesnými úkonmi, 30. októbra 2012 bol odporcom ustanovený opatrovník v konaní z

dôvodu ich neznámeho pobytu, 11. decembra 2012 bolo vykonané pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu potreby rozhodnúť o zámene účastníkov konania na strane

navrhovateľa, 31. januára 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. -30,

ktorým pripustil zmenu na strane navrhovateľky na základe jej písomného návrhu z 9.

januára 2013 a úpravou z 28. februára 2013 bol nariadený nový termín pojednávania vo veci

na 14. jún 2013). Z uvedeného je zrejmé, že po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch začal okresný súd vo veci aktívne konať, a teda došlo

k náprave porušovania základného práva zaručeného .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietnuť z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013