Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 338/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., K., zastúpenej advokátkou

JUDr. V. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 14. augusta 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. V. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná

účastníčkou konania o nariadenie predbežného opatrenia vedeného Okresným súdom

Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , ktoré bolo začaté na základe

návrhu obchodnej spoločnosti M. s. r. o., H. (ďalej len „žalobkyňa“, v citáciách

aj „žalobca“).

Okresný súd uznesením sp. zn. z 9. mája 2012 nariadil predbežné

opatrenie, ktorým uložil sťažovateľke dodávať pitnú vodu z verejného vodovodu žalobkyni

a odvádzať jej odpadové vody do verejnej kanalizácie v odberných miestach nachádzajúcich

sa v jej výrobnom závode, najmä č. 2000000600 a č. 2000000651, v zmysle uzavretej

zmluvy č. 20-000018603PO2009 z 19. januára 2009. Taktiež zaviazal sťažovateľku zdržať

sa všetkých konaní, ktoré by smerovali k prerušeniu, obmedzeniu alebo ukončeniu dodávok

pitnej vody žalobkyni z verejného vodovodu a odvádzaniu jej odpadových vôd do verejnej

kanalizácie v uvedených odberných miestach. V prípade, ak už sťažovateľka dodávku pitnej

vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd prerušila, okresný súd jej uložil

povinnosť bezodkladne dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie

odpadových vôd do verejnej kanalizácie pre žalobkyňu obnoviť. Okresný súd označeným

uznesením súčasne uložil žalobkyni v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať na súde

žalobu vo veci samej.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že „žalobca sa domáhal vydania

predbežného opatrenia tohto znenia s tvrdením, že hoci pri odvádzaní odpadových vôd

používa podľa jeho názoru správne meradlo, sťažovateľ mu napriek tomu fakturuje odplatu

za stočné nie podľa nameraných hodnôt množstva odvedených odpadových vôd podľa

meradla, ale spôsobom, aký sa používa v prípade, ak odberateľ meradlo nepoužíva.

Žalobca preto neuhrádzal sťažovateľovi jeho faktúry, uhrádzal mu iba sumy zistené podľa

meradla. Preto sťažovateľ upozornil žalobcu, že pre tvrdený nedoplatok pristúpi k

odpojeniu žalobcu od dodávok vody. Žalobca však nie je ochotný uhrádzať sťažovateľovi

ním fakturované sumy. Meradlo považuje za správne, pretože po iniciovaní jeho kontroly

sťažovateľom síce najprv konštatoval Slovenský metrologický inšpektorát, pracovisko K.

pod č. z 20. decembra 2011, že žalobca nepoužíva určené meradlo

a tým porušuje o metrológii, avšak následne Slovenský metrologický

inšpektorát B. konanie o uloženie sankcie zastavil rozhodnutím č. 4297/600/2011/R

z 16. februára 2012, pretože dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané

protiprávne konanie žalobcom. Okresný súd sa (zrejme) stotožnil s názorom žalobcu, podľa

ktorého používa správne meradlo a keďže odpojením žalobcu (potravinársky závod)

od dodávky vody by mu vznikli značné škody, vydal predbežné opatrenie v navrhovanom

znení.“.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 9. mája

2012 odvolanie, v ktorom namietala, že okresný súd jej odňal možnosť konať pred súdom

z dôvodu, že

- jej doručil iba napadnuté rozhodnutie bez toho, aby jej súčasne doručil návrh

na jeho vydanie a dôkazy, ktoré k návrhu pripojila žalobkyňa,

- z rozhodnutia o vydaní predbežného opatrenia nie je zrejmé, ako dospel okresný

súd k záveru o osvedčení nároku žalobkyne, z ktorých dôkazov a akým postupom k tomu

okresný súd dospel (sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala aj na to, že proti

nepreskúmateľnému rozhodnutiu nemožno argumentovať),

- z výroku jeho rozhodnutia (a ani z odôvodnenia) nemožno zistiť, akú žalobu má

žalobkyňa proti sťažovateľke podať vo veci samej, čím jej bolo znemožnené argumentovať

k otázke vecnej súvislosti medzi predbežným opatrením a budúcim návrhom vo veci samej,

ktorá je podmienkou vydania predbežného opatrenia.

Podľa sťažovateľky «rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ak bolo sťažovateľovi uložené predbežným opatrením do budúcnosti

žalovanému plniť žalobcovi bez toho, aby vzal do úvahy, že povinnosť žalovaného dodávať

pitnú vodu a odvádzať jeho odpadové vody bola založená synallagmatickým záväzkom,

t. j. oproti povinnosti žalobcu uhrádzať žalovanému za plnenie tejto povinnosti odplatu.

Pokiaľ je formulovaný akýkoľvek petit v občianskom súdnom konaní na plnenie

zo synallagmatického záväzku, musí zohľadňovať skutočnosť, že plneniu zodpovedá

protiplnenie...

Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, tým, že nesprávne vyhodnotil obsah listinných dôkazov predložených žalobcom.

Z rozhodnutia SMI č. k. /R zo 16. februára 2012 vyplýva iba to, že bolo

zastavené konanie voči kontrolovanej osobe – žalobcovi – pre porušenie § 19 ods. 2

písm. a) , nakoľko „nebolo jednoznačne preukázané protiprávne

konanie kontrolovanou osobou“; nevyplýva z neho záver o tom, že použité meradlo

je zákonným meradlom. Navyše sťažovateľ podal proti nemu ako účastník konania

odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Naopak z písomnosti SMI

č. j. z 20. decembra 2011 je jednoznačne zrejmé, že pri fyzickej kontrole

sporného meradla bolo zistené, že použité meradlo nie je určeným meradlom v zmysle § 19

ods. 2

... takto formulovaný výrok predbežného opatrenia núti žalovaného kategoricky

a bez výnimky plniť v budúcnosti aj v prípadoch, v ktorých mu zákon umožňuje prerušiť

alebo obmedziť dodávky vody z verejného vodovodu v kvalitatívne rôznorodých prípadoch

( o verejných vodovodoch), napr. aj pri ohrození života

a zdravia ľudí alebo majetku, či pri vyhlásených regulačných stupňoch odberu vôd

a pod. Naopak žalobca po vydaní predbežného opatrenia je v postavení, že mu bude

dodávka vody a odkanalizovanie realizované bez ohľadu na plnenie jemu zákonom

uložených povinností a dokonca bez ohľadu na akékoľvek udalosti.».

O odvolaní sťažovateľky krajský súd rozhodol uznesením sp. zn.

zo 14. augusta 2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka v sťažnosti

predovšetkým uvádza:

„A. Krajský súd uznesením č. k. -96 z 14. augusta 2012 potvrdil

uznesenie o nariadení predbežného opatrenia napriek tomu, že okresný súd odňal

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom tým, že mu nedoručil návrh na vydanie

predbežného opatrenia; svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý znemožnil

sťažovateľovi vyjadriť sa k jeho dôvodom; z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, akú žalobu

vo veci samej je povinný žalobca podať.

Nedoručením návrhu na vydanie predbežného opatrenia (napriek jednoznačnému

príkazu procesného kódexu) sťažovateľovi okresný súd porušil jednak princíp rovnosti

zbraní a jednak znemožnil sťažovateľovi riadne odôvodniť podávané odvolanie. Sťažovateľ

nemal tak k dispozícii ani dôkazy, na základe ktorých mal okresný súd za osvedčené právo

žalobcu a nemohol sa k nim vyjadriť. Sťažovateľ nemohol argumentovať nedostatkom

vecnej súvislosti medzi požadovaným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej ako

jednej z významných otázok rozhodovania o vydaní predbežného opatrenia. Sťažovateľ

nemohol vedieť, či žalobca hodlá vo veci samej podať žalobu na plnenie, alebo určovaciu

žalobu. Ako sa neskôr ukázalo, žalobca hodlal, alebo dodatočne sa rozhodol, podať

určovaciu žalobu, po podaní ktorej sa ukázalo, že predbežné opatrenie k nej a najmä k

odôvodneniu naliehavého právneho záujmu je bez potrebného vnútorného vzťahu.

Na veci nič nemení ani to, že návrh na vydanie predbežného opatrenia s prílohami

doručil sťažovateľovi krajský súd, Urobil tak totiž až po uplynutí lehoty na podanie

odvolania. Inak povedané, čokoľvek by sťažovateľ z návrhu alebo pripojených dôkazov

zistil, už by to nemohlo byť spôsobilým odvolacím dôvodom ( ).

Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu napriek tomu, že bolo vecne

nepreskúmateľné. Nemožno totiž neho zistiť akými úvahami sa okresný súd riadil a z akého

dôvodu považoval za splnené jednotlivé podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia

( )...

B. Krajský súd sa nevysporiadal dostatočne s odvolacími argumentami

sťažovateľa...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

na ochranu ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

č. k. -96 zo 14. augusta 2012 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -96 zo 14. augusta 2012

zrušuj a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €, ktorú

je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet jeho zástupcu do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podstatou sťažnosti sú výhrady sťažovateľky voči uzneseniu krajského súdu

sp. zn. zo 14. augusta 2012, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 9. mája 2012 o nariadení predbežného opatrenia

týkajúceho sa dodávky pitnej vody žalobkyni a odvádzania jej odpadových vôd do verejnej

kanalizácie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (m. m. , ), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 14. augusta 2012 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru.

Zo sťažnosti vyplýva, že základom argumentácie sťažovateľky o porušení

ňou označených práv je tvrdenie, že krajský súd ako odvolací súd sa v napadnutom uznesení

nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom s jej podstatnými námietkami, resp. ich

ignoroval. Podľa sťažovateľky spočívajú kľúčové pochybenia krajského súdu najmä v tom,

že:

- krajský súd nevzal do úvahy nedostatky procesného postupu okresného súdu, ktorý

sťažovateľke svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,

- rozhodnutie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené, pretože ako odvolací súd

sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky,

- rozhodnutie krajského súdu je svojvoľné, pretože ním bolo potvrdené nariadenie

predbežného opatrenia bez toho, aby sa dostatočne skúmalo osvedčenie tvrdeného práva

žalobkyne a najmä samotná naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery účastníkov.

Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia

je predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý

súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného

zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú predbežné opatrenia,

a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov,

ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov

konania nezasahuje konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje predbežné

opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje

len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu.

V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované

minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému

právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí

mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené.

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,

kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,

proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu

spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia

o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia

predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh

zrušené ().

Krajský súd v posudzovanom prípade v zmysle zásad upravených v § 212

(ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného

súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec prerokoval bez nariadenia

pojednávania v súlade s , a zistil, že odvolanie sťažovateľky

nie je dôvodné, a preto ho v nadväznosti na tento záver potvrdil.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd okrem iného uviedol,

že „napadnutým uznesením bolo o. i. uložené žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia

uznesenia podal na súde žalobu a uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu

doručené dňa 15. 5. 2012, to znamená, že žalobu vo veci samej mal žalobca podať v lehote

do 14. 6. 2012.

Na výzvu odvolacieho súdu žalobca predložil súdu fotokópiu žaloby zo dňa 11. 6.

2012 doručenú súdu prvého stupňa dňa 14. 6. 2012, v ktorej navrhuje určiť, že žalovaný

nie je od 30. 7. 2011 oprávnený žalobkyni v zmysle Zmluvy č. 20-000018603PO2009...

zo dňa 19. 1. 2009 fakturovať stočné spôsobom podľa bodu 14 prílohy tak, ako by šlo

o poruchu merného zariadenia... a určiť, že merač žalobkyne, a to... je určené meradlo,

vyhovuje požiadavkám na meranie súvisiace s platbami...

Z uvedeného vyplýva, že žalobca v súdom stanovenej lehote podal žalobu vo veci

samej, ktorá má vecnú súvislosť s nariadeným predbežným opatrením.“.

K tvrdeniu sťažovateľky, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu,

že jej nebola doručená žaloba a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné

odôvodnenie, odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

«Je pravdou, že pred vydaním napadnutého uznesenia súd prvého stupňa nezaslal

žalovanému návrh na začatie konania, avšak taký postup je v súlade s ) ,

podľa ktorého „O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným

účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.“ Preto

nezaslaním návrhu a nevyžiadaním stanoviska žalovaného pred rozhodnutím o nariadení

predbežného opatrenia, súd prvého stupňa neporušil zákonnú úpravu. Je pravdou, že spolu

s uznesením o nariadení predbežného opatrenia súd prvého stupňa nezaslal žalovanému

návrh na jeho nariadenie, avšak uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa napravil

odvolací súd, keď návrh spolu s prílohami zaslal žalovanému v prílohe podania zo dňa

31. 7. 2012. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí popísal

skutočnosti, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a svoje rozhodnutie aj dostatočne

odôvodnil.

Podľa sa spravidla nezisťuje dokazovaním danosť obsahových

podmienok predbežného opatrenia, ale súd sa obmedzuje len na osvedčenie tých

najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu prípadný nárok, ktorého predbežnú

úpravu okolnosti vyžadujú, môže byť a či ohrozenie záujmov žalobcu je také, že bez vydania

predbežného opatrenia mu hrozí značná ujma.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, účelom predbežného

opatrenia je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania alebo

zabezpečenie výkonu očakávaného rozhodnutia. Súd môže v rámci predbežného opatrenia

zakázať nakladať s vecami alebo právami, ale len v takom rozsahu, aby to bolo primerané

právu, ktoré žalobca uplatňuje.»

Vo vzťahu k osvedčeniu uplatneného nároku odvolací súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia uviedol, že «v konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonáva

dokazovanie, ale postačuje osvedčenie nároku, ktorého predbežnú úpravu okolnosti

vyžadujú.

Medzi účastníkmi konania je sporné, či meradlo, ktoré žalobca používa na meranie

množstva odpadových vôd je vyhovujúcim meradlom. Záver o spôsobilosti meradla však

vyžaduje dokazovanie, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Pritom pred začatím tohto

konania už bolo na základe podnetu žalovaného vedené správne konanie na posúdenie

spôsobilosti meradla používaného žalobcom, ktoré však bolo rozhodnutím Slovenského

metrologického inšpektorátu zo dňa 16. 2. 2012 (č. l. 37) zastavené z dôvodu, že odpadli

dôvody začatia konania a že nebolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalobcu.

I keď v priebehu konania bolo konštatované, že žalobcom používané meradlo nespĺňa

požadované parametre, tento záver nebol prijatý oprávneným orgánom v závere konania,

a preto odvolací súd má za to, že je potrebné vychádzať zo záveru konania, v ktorom nebolo

konštatované, že meradlo používané žalobcom nespĺňa stanovené požiadavky. Preto

pre účely predbežného opatrenia mal súd prvého stupňa správne za osvedčené, že žalobcom

používané meradlo spĺňa podmienky podľa Uvedené

neznamená, že v priebehu konania môže byť preukázaný opak, avšak iba na základe

dokazovania, ktoré sa však v konaní o nariadení predbežného opatrenia nevykonáva.

Žalovaný v odvolaní nespochybnil tvrdenie žalobcu, že dodávku pitnej vody uhrádza

vo výške požadovanej žalovaným a na týchto úhradách nemá žiadne nedoplatky. Nedoplatky

žalovaný vykazuje voči žalobcovi pokiaľ ide o úhradu za odvádzanie odpadových vôd a vôd

z povrchového odtoku – stočné. Žalobca uhrádza stočné za množstvo odpadových vôd

namerané meradlom žalobcu a keďže žalovaný neuznáva správnosť uvedeného meradla,

vyúčtoval mu úhradu stočného tak, ako by sa jednalo o zariadenie, ktoré je v rozpore

s dohodnutými technickými podmienkami. Pokiaľ ide o typ meradla, toto v zmluve nebolo

konkrétne dohodnuté.

Ak teda pre účely predbežného opatrenia majú súdy osvedčené, že žalobcom

používané meradlo vyhovuje stanoveným požiadavkám, potom, pre účely predbežného

opatrenia, je potrebné prijať aj záver, že žalobca uhrádza stočné v správnej výške a nie je

omeškaní s jeho úhradou.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prípismi zo dňa 10. 2. 2012 (č. l. 33) a 30. 3.

2012 (č. l. 49) oznámil žalobcovi, že dňom 4. 3. 2012, resp. 22. 4. 2012 pristúpi k

prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania

odpadových vôd do verejnej kanalizácie v súlade s Z.

z...

V odvolaní žalovaný dôvodnosť prerušenia alebo obmedzenia dodávok odôvodňuje

aj ustanovením , podľa ktorého „Prevádzkovateľ

môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie

odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného

po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.“

Ak teda pre účely nariadenia predbežného opatrenia prvostupňový ako aj odvolací

súd mali osvedčené, že žalobca uhrádza za dodávku pitnej vody žalovaným požadované

sumy, tak žalovaný nemal dôvod oznamovať žalobcovi, že preruší alebo obmedzí

odvádzanie odpadových vôd.

Keďže v konaní nebolo osvedčené, že by žalobca neplnil povinnosti zo zmluvy,

ale práve naopak, tak nebol dôvod mu ich plnenie v napadnutom uznesení uložiť.».

K námietke označenia odberných miest vo výroku napadnutého uznesenia odvolací

súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „žalobca sa domáha plnenia

povinnosti žalovaného, ktoré vyplývajú zo zmluvy č. 20-000018603PO2009 zo dňa 19. 1.

2009, čo je uvedené aj vo výroku napadnutého uznesenia, a teda sa toto uznesenie nemôže

vzťahovať na iné odberné miesta, než tie, ktoré sú uvedené v zmluve a poukazuje aj na to,

že žalovaný v prípisoch, v ktorých oznamoval žalobcovi, že pristúpi k prerušeniu alebo

obmedzeniu dodávok pitnej vody a odvádzania odpadových vôd taktiež nešpecifikoval,

ktorých odberných miest sa toto oznámenie týka.“.

K námietke sťažovateľky, že napadnuté uznesenie ju núti plniť bez výnimky

aj v prípadoch, keď jej zákon umožňuje prerušiť alebo obmedziť jej plnenie, odvolací súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že „plnenie povinnosti je možné vzťahovať

iba k dôvodom, pre ktoré bolo nariadené, t. j. vo vzťahu k ust. § 32 ods. 1 písm. h), m),

“.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým,

t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri zisťovaní skutkového

stavu, ústavný súd považuje napadnuté uznesenie krajského súdu z ústavnoprávneho

hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

Dôvody, na ktorých je založené napadnuté uznesenie krajského súdu, podľa názoru

ústavného súdu zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z , podľa ktorého

pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne

boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Zákonná úprava postupu súdu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje,

aby navrhovateľka splnila podmienky konania ustanovené

(§ 74 a nasl.). V danom prípade boli podľa názoru ústavného súdu tieto zákonné limity

ustanovené v a nasl. na vydanie predbežného opatrenia rešpektované. Napadnuté

uznesenie krajského súdu na jednej strane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu práv

žalobkyne, ku ktorému by mohlo dôjsť prerušením, prípadne obmedzením dodávok pitnej

vody a odvádzania odpadových vôd, pred prijatím meritórneho rozhodnutia, no na druhej

strane berie do úvahy požiadavku minimalizácie zásahu do práv sťažovateľky tým,

že v súlade so zákonom obmedzuje časovú pôsobnosť predbežného opatrenia

do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom na tento účel uložil žalobkyni

v lehote 30 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia podať na súde žalobu v merite

veci (čo aj žalobkyňa splnila v určenej lehote). Ústavný súd zistil, že konanie vo veci samej

na návrh žalobkyne je vedené okresným súdom pod sp. zn. a v súčasnosti

nie je právoplatne skončené (pojednávanie bolo nariadené na 25. jún 2013).

Skutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vychádzal

z odôvodnenej obavy vzniku škody značného rozsahu žalobkyni a ohrozenia jej záujmov

(žalobkyňa je potravinárskym podnikom a bez uvedeného plnenia sťažovateľky by nemohla

plniť svoje povinnosti voči svojim objednávateľom), nesignalizuje sama osebe možnosť

porušenia a dohovoru. Krajský súd si bol pritom vedomý,

čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, že ide o dočasnú úpravu pomerov

účastníkov, čo mu umožňuje menej formalizovaný postup určený na dokazovanie

a zisťovanie všetkých skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a obsahom základného práva

podľa a práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná

súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom priatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol

reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013