Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 141/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti Š. K. a J. K., H., zastúpených advokátkou JUDr. D. S., P., pre namietané

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. K. a J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. K. a J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne v

sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť

im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Š. K. a J. K. trovy právneho

zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich

právnej zástupkyne JUDr. D. S., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -9

z 26. marca 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. K. a J. K., H. (ďalej len

„sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. (o náhradu škody).

V uvedenom konaní, ktoré začalo 28. júna 2001 na návrh sťažovateľov pôvodne

na Okresnom súde Trnava (sp. zn. ) a ktoré je od 1. januára 2008 vedené

na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. , podľa sťažovateľov „počas dlhých

jedenásť rokov nielenže nedošlo k rozhodnutiu vo veci (ani prvostupňovému) ale nebolo

vykonané ani jedno meritórne pojednávanie“.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vydal tento nález:

„1. Základné právo Š. K... a J. K... na prerokovanie ich právnej veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

2. Š. K. a J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo

výške 8 000,00 €, ktoré im OS Piešťany povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatností

tohto nálezu,

3. Š. K. a J. K. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 C (2

úkony a' 130,16 € prevzatie veci a spísanie sťažnosti, spolu 260,32 €+ 2 x režijný paušál a'

7,81 € = 15,62 = 275,94 € + 20 % DPH 55,19 €, spolu 331,13 €), ktoré je Okresný súd

Piešťany povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S., P. do 15 dni od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 Spr. 271/13 z 18. apríla

2013 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, pričom uviedla:

„Zo spisu vyplývajú nasledujúce úkony:

- žaloba v danej právnej veci o náhradu škody z ublíženia na zdraví bola podaná na

Okresnom súde Trnava dňa 28. 6. 2001 a vec bola pridelená sudkyni Mgr. G.,

- dňa 3. 10. 2001 dala sudkyňa doručiť návrh odporcovi na vyjadrenie, vyzvala

právneho zástupcu navrhovateľa na doloženie rodného a úmrtného listu a žiadala

o pripojenie trestného spisu,

- odporcovi sa návrh podarilo doručiť až po opakovanom doručení 13. 5. 2002,

- dňa 19. 4. 2002 bol zo spisu vylúčený pripojený trestný spis z dôvodu žiadosti

odsúdeného o podmienečné upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti,

- podaním doručeným 21. 5. 2002 sa k veci vyjadril odporca,

- dňa 17. 10. 2002 sudkyňa žiadala opätovne pripojiť trestný spis,

- dňa 17. 2. 2004 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 13. 4. 2004, ktoré bolo

odročené na 1. 7. 2004 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- úpravou zo dňa 12. 5. 2004 bol termín 1. 7. 2004 zmenený na 29. 6. 2004,

- odporca podaním doručeným súdu 25. 6. 2004 požiadal o odročenie pojednávania

zo zdravotných dôvodov, k čomu doložil potvrdenie o PN,

- pojednávanie 29. 6. 2004 bolo odročené na neurčito s tým, že odporca bude

vyzvaný na oznámenie ukončenia PN,

- podaním doručeným súdu dňa 9. 7. 2004 oznámil odporca, že ukončil PN

a požiadal o pribratie ako vedľajšieho účastníka spoločnosť A.,

- opatrením predsedníčky OS Trnava z 28. 9. 2004 bolo rozhodnuté o pridelení danej

veci inému sudcovi z dôvodu, že zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku, vec

bola pridelená sudkyni Mgr. T.,

- dňa 29. 3. 2005 bolo sudkyňou v zmysle platných právnych predpisov účastníkom

oznámené, že predpokladaný termín pojednávania bude v 4. štvrťroku 2005 a spis bol daný

na lehotu 20. 9. 2005,

- dňa 4. 5. 2005 urgovali navrhovatelia konanie vo veci,

- dňa 23. 5. 2005 bol navrhovateľom oznámený rovnaký predpokladaný termín

pojednávanie ako ich právnemu zástupcovi,

- dňa 4. 7. 2005 bol odporca vyzvaný na oznámenie údajov o navrhovanom

vedľajšom účastníkovi,

- dňa 21. 7. 2005 odporca oznámil údaje o vedľajšom účastníkovi,

- dňa 25. 8. 2005 oznámila advokátka JUDr. J., že prevzala zastupovanie odporcu,

- dňa 8. 9. 2005 právna zástupkyňa odporcu nahliadla do spisu,

- dňa 19. 1. 2007 žiadala sudkyňa pripojiť trestný spis,

- dňa 24. 4.2007 sudkyňa dala predložiť spis Mgr. G. v zmysle opatrenia predsedu

súdu na ďalšie konanie,

- predseda OS Trnava dňa 27. 4. 2007 do spisu uviedol záznam, ktorým nesúhlasil

s odovzdaním veci Mgr. G., nakoľko u Mgr. T. sa spis nachádzal ešte viac ako pol roka po

vrátení pôvodnej zákonnej sudkyne z materskej dovolenky a v danom čase sa v rozvrhu

práce pravidlo, ktorým by takýto postup bol možný, nenachádzalo a súčasne Mgr. G.

vybavuje obchodnú agendu,

- dňa 15. 5. 2007 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 7. 9. 2007,

- dňa 16. 7. 2007 bol termín na 7. 9. 2007 zrušený a nariadený nový termín 3. 10.

2007,

- pojednávanie 3. 10. 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu

pôvodnej zákonnej sudkyni Mgr. G.,

- dňa 29. 10. 2007 súdu doručil vyjadrenie vedľajší účastník,

- z dôvodu prechodu výkonu súdnictva bola daná vec dňom 1. 1. 2008 postúpená

z OS Trnava na OS Piešťany a pridelená sudkyni Mgr. Š.,

- dňa 1. 4. 2008 bola vec pridelená Mgr. A. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- dňa 23. 6. 2008 bola vec pridelená JUDr. K. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- dňa 16. 7. 2009 bola vec pridelená JUDr. K. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- sudkyňa dňa 8. 1. 2010 dala doručiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka ostatným

účastníkom,

- dňa 9. 9. 2011 bolo doručené plnomocenstvo navrhovateľov pre nového právneho

zástupcu,

- dňa 12. 9. 2011 navrhovatelia doručili odvolanie plnomocenstva pre

predchádzajúceho právneho zástupcu,

- dňa 16. 9. 2011 bolo doručené čiastočné späťvzatie návrhu,

- dňa 8. 11. 2011 bola vec pridelená JUDr. J. z dôvodu zmeny obsadenia súdu,

- dňa 1. 6. 2012 bola vec pridelená Mgr. A. z dôvodu viac ako 6-týždňovej

neprítomnosti zákonnej sudkyne,

- dňa 26. 7. 2012 bolo uznesením rozhodnuté o čiastočnom zastavení a o pripustení

zmeny návrhu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 8. 2012,

- z dôvodu ukončenia práceneschopnosti zákonnej sudkyne jej bola daná právna vec

dňa 5. 9. 2012 znovu pridelená,

- následne bola zákonná sudkyňa v dňoch 4. 2. 2013 až 5. 3. 2013 práceneschopná

a v súčasnosti je opätovne zákonná sudkyňa od 15. 3. 2013 práceneschopná.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

(pôvodná sp. zn. Okresného súdu Trnava ) uvádzam

nasledovné skutočnosti:

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor zo zodpovednosti za škodu

z ublíženia na zdraví spôsobenú dopravnou nehodou.

Ku konštatovaniu sťažovateľky, že doposiaľ sa neuskutočnili žiadne pojednávania,

treba uviesť, že Okresný súd Trnava vo veci vytýčil viacero pojednávaní, ktoré sa

neuskutočnili, avšak pre práceneschopnosť sudkyne, či práceneschopnosť odporcu, ktorý

požiadal o odročenie veci.

Ku konaniu sudcov Okresného súdu Trnava v danej veci sa neviem kvalifikovane

vyjadriť. K vzniknutým dlhým časovým obdobiam medzi jednotlivými úkonmi Okresného

súdu Piešťany môžem poukázať na skutočnosť, že daná vec musela byť viackrát

prerozdelená z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami, pričom súčasná zákonná sudkyňa,

ktorá má v senáte (len agenda C a P) viac ako 600 nevybavených vecí je opakovane

práceneschopná, čo jej znemožňuje konať vo všetkých pridelených veciach plynulo a bez

prieťahov, pričom obdobný stav senátov majú aj ostatní sudcovia tunajšieho súdu.

Okresný súd Piešťany z hľadiska počtu nevybavených vecí na sudcu v civilnej

agende patrí od znovuobnovenia súdu v roku 2008 k najzaťaženejším súdom na Slovensku,

pričom napriek enormnej snahe sudcov konať vo všetkých veciach bez prieťahov, s ohľadom

na vysoký nápad civilných vecí, a veľké množstvo rozhodnutých vecí sa nedarilo stav

reštančných vecí podstatne znižovať. Veľká zaťaženosť súdu najmä v civilnej agende pritom

bola spôsobená prevzatím vecí od roku 1997 z Okresného súdu Trnava z územného obvodu

okresu H., pričom Okresný súd Piešťany nebol pri znovuobnovení v roku 2008 dostatočne

personálne obsadený sudcami. Uvedenú situáciu bolo potrebné v konečnom dôsledku riešiť

legislatívne, a to novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde od 1. 5. 2013 z obvodu

Okresného súdu Piešťany bol vyňatý územný obvod okresu H. a pripojený naspäť k

Okresnému súdu Trnava.“

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý bol vyžiadaný na previerku,

ústavný súd zistil, že procesné úkony boli v danej veci vykonané tak, ako ich opísala

podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu, ako aj sťažovatelia sa vyjadrili, že netrvajú na ústnom

pojednávaní vo veci. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

navrhovateľov na náhradu škody. Podstatou veci je stanovenie zodpovednosti za škodu

za ublíženie na zdraví u odporcu spôsobenú dopravnou nehodou. Podľa názoru ústavného

súdu ide o konanie, ktoré nie je právne zložité, a uplatňovanie právnej úpravy zakotvenej

v je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, ktorá

obsahuje aj metodiku postupu a prerokovania takých sporov. Čo sa týka skutkovej

náročnosti, podobný spor by svojou povahou mohol patriť medzi zložitejšie vzhľadom

na možné znalecké dokazovanie a obstarávanie listinných dôkazov, avšak v tomto

konkrétnom prípade je zatiaľ irelevantné o skutkovej zložitosti uvažovať, resp. prípadnú

právnu ani skutkovú zložitosť reálne hodnotiť, keďže okresný súd nevykonal žiadny

dôkazný prostriedok a relevantné pojednávanie.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správania sťažovateľov ako účastníkov

konania, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu

posudzovaného konania.

3. Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie

zbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,

ústavný súd zdôrazňuje, že namietané konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia,

v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava (obdobie od 28. júna 2001

do 31. decembra 2007), pretože vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry súčasťou

prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní

z odovzdávajúceho súdu na súd nadobúdajúci (napr. , ,

).

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že konanie

na okresnom súde je poznačené ako celok nečinnosťou, neefektívnosťou

a nesústredenosťou, keď okresný súd zatiaľ dokonca ani neurčil termín pojednávania.

Najväčším pochybením okresného súdu, ako aj Okresného súdu Trnava je to, že napriek

citlivosti predmetu konania vo veci ešte nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a preto je tu

predpoklad, že v primeranom čase vec nebude pripravená na meritórne rozhodnutie, čo je

nezlučiteľné so základným právom účastníka konania podľa . Postup

okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou

uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný sú poukazuje predovšetkým na to, že takmer 12-ročné trvanie konania, z ktorého sa

vec už viac ako 5 rokov nachádza na okresnom súde, je vzhľadom na povahu danej veci

neprimerané.

Ústavný súd sa na tomto mieste vyrovnal aj s argumentáciou predostretou

v stanovisku okresného súdu, ktorý zbytočné prieťahy odôvodnil objektívnymi okolnosťami

súvisiacimi s vysokým nápadom civilných vecí, veľkou zaťaženosťou súdu najmä v civilnej

agende, nedostatočnou personálnou obsadenosťou súdu a dlhodobou práceneschopnosťou

zákonnej sudkyne. Ústavný súd zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto

smere formulovala stanovisko, podľa ktorého otázka množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či

došlo k zbytočným prieťahom v konaní (), argumenty okresného súdu

súvisiace s veľkým nápadom vecí a nedostatočným personálnym obsadením okresného súdu

preto ústavný súd akceptovať nemohol, keďže technické ani organizačné problémy nemôžu

ísť na ťarchu účastníka konania.

S prihliadnutím na doterajšie trvanie posudzovaného konania a všetky okolnosti

tohto prípadu preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku

nálezu).

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať finančné zadosťučinenie „za nemajetkovú

ujmu“ v sume 8 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, pri určení ktorého ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania ústavný súd priznal sťažovateľom

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré im spoločne a nerozdielne uhradí okresný

súd (bod 3 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľov si v sťažnosti uplatnila trovy právneho zastúpenia

v celkovej sume 331,13 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľom náhradu trov konania z dôvodu trov

právneho zastúpenia v nimi požadovanej sume 331,13 €, a to za dva úkony právnej služby

(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2013) v sume

po 130,16 € a dvakrát režijný paušál v sume po 7,81 €, spolu s 20 % DPH v sume 59,19 €,

ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013