Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 401/2013
PDF · 139.39 KB
No categories available
I. ÚS 401/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v
Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013
doručená sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Dňa 12. 02. 2010 som podal na okresný súd žalobu porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania (diskriminácia) s tým že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
nedostatočne zistil skutkový stav z môjho zdravotného stavu, pre ktorý mi odmieta priznať
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Okresný súd dňa 27. 02. 2012 rozsudkom
pod 43C 17/2010-297 vec zamietol...
Proti rozsudku okresného súdu pod 43C 17/2010-297 zo dňa 27. 02. 2012 bol
podaný riadny opravný prostriedok nápravy dňa 27. 07. 2012. Konaniu na Krajskom súde
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bola pridelená sp. zn.: 14Co 460/2012...
Krajský súd pod 14Co 460/2012 efektívne nekoná, preto som dňa 04. 03. 2013 podal
na krajský súd... sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní...
V upovedomení o vybavení sťažnosti podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave
pod Spr. 2090/2013 zo dňa 19. 03. 2013 konštatuje, že moja sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní nie je dôvodná z dôvodu, že z vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. Edity
Szabovej vyplýva, že vzhľadom na predmet konania sa nejedná o súdne konanie, ktoré by
malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou tak, ako je to stanovené
rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a rozvrhom práce Krajského
súdu v Bratislave (výživné, pracovné veci a pod.). Z vyjadrenia predsedníčky senátu ďalej
vyplýva, do senátu 14Co bola po zrušení senátu 7Co pridelená polovica neskončených vecí
tohto senátu z roku 2009, 2010 (približne 100 neskončených vecí), v ktorých bola
predsedníčka senátu zároveň aj referujúcou sudkyňou. Vzhľadom na stav v súdnom
oddelení 14Co, 14CoPr, 14CoD k 28. 02. 2013 (520 nevybavených vecí) a vzhľadom na
značný počet skôr napadnutých vecí do senátu 14Co, ktoré sa vybavujú priebežne podľa
poradia, ako aj vybavovanie vecí prednostne v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce
súdu, bude snahou senátu vybavenie veci v primeranej lehote...»
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených práv nečinnosťou
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012 o jeho odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), vyjadril nesúhlas
so stanoviskom podpredsedníčky krajského súdu k jeho sťažnosti na prieťahy v konaní
a poukázal na to, že vec bola predložená krajskému súdu na odvolacie konanie
24. septembra 2012 a dosiaľ o nej nie je rozhodnuté.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo M. P. na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. 14Co 460/2012 porušené boli.
2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom
pod č. k. 14Co 460/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €..., ktoré
Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
o jeho sťažnosti z radov advokátov, a to s poukazom na jeho sociálne pomery.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 460/2012.
Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je namietanie skutočnosti, že
krajskému súdu bola predložená vec na odvolacie konanie 24. septembra 2012, od tohto
času krajský súd je vo veci nečinný a do podania sťažnosti ústavnému súdu (27. mája 2013),
teda ani po ôsmich mesiacoch trvania odvolacieho konania, vo veci nerozhodol.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00)
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že
nerozhodnutie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa v odvolacom konaní trvajúcom ku
dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu osem mesiacov nie je možné hodnotiť ako prieťah
takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených základných a iných práv
sťažovateľa v namietanom konaní.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
V prípade, ak všeobecný súd posudzujúci danú vec sa bude v budúcnosti dopúšťať
prieťahov v konaní (bude nečinný alebo jeho konanie bude neefektívne), nič nebráni
sťažovateľovi, aby opakovane podal sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý
doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej
veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013