Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 401/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013

doručená sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 12. 02. 2010 som podal na okresný súd žalobu porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania (diskriminácia) s tým že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

nedostatočne zistil skutkový stav z môjho zdravotného stavu, pre ktorý mi odmieta priznať

peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla. Okresný súd dňa 27. 02. 2012 rozsudkom

pod -297 vec zamietol...

Proti rozsudku okresného súdu pod -297 zo dňa 27. 02. 2012 bol

podaný riadny opravný prostriedok nápravy dňa 27. 07. 2012. Konaniu na Krajskom súde

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bola pridelená sp. zn.: ...

Krajský súd pod efektívne nekoná, preto som dňa 04. 03. 2013 podal

na krajský súd... sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní...

V upovedomení o vybavení sťažnosti podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave

pod Spr. 2090/2013 zo dňa 19. 03. 2013 konštatuje, že moja sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní nie je dôvodná z dôvodu, že z vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. Edity

Szabovej vyplýva, že vzhľadom na predmet konania sa nejedná o súdne konanie, ktoré by

malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou tak, ako je to stanovené

rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a rozvrhom práce Krajského

súdu v Bratislave (výživné, pracovné veci a pod.). Z vyjadrenia predsedníčky senátu ďalej

vyplýva, do senátu 14Co bola po zrušení senátu 7Co pridelená polovica neskončených vecí

tohto senátu z roku 2009, 2010 (približne 100 neskončených vecí), v ktorých bola

predsedníčka senátu zároveň aj referujúcou sudkyňou. Vzhľadom na stav v súdnom

oddelení 14Co, , 14CoD k 28. 02. 2013 (520 nevybavených vecí) a vzhľadom na

značný počet skôr napadnutých vecí do senátu 14Co, ktoré sa vybavujú priebežne podľa

poradia, ako aj vybavovanie vecí prednostne v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu práce

súdu, bude snahou senátu vybavenie veci v primeranej lehote...»

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie ním označených práv nečinnosťou

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o jeho odvolaní proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“), vyjadril nesúhlas

so stanoviskom podpredsedníčky krajského súdu k jeho sťažnosti na prieťahy v konaní

a poukázal na to, že vec bola predložená krajskému súdu na odvolacie konanie

24. septembra 2012 a dosiaľ o nej nie je rozhodnuté.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo M. P. na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €..., ktoré

Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

o jeho sťažnosti z radov advokátov, a to s poukazom na jeho sociálne pomery.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je namietanie skutočnosti, že

krajskému súdu bola predložená vec na odvolacie konanie 24. septembra 2012, od tohto

času krajský súd je vo veci nečinný a do podania sťažnosti ústavnému súdu (27. mája 2013),

teda ani po ôsmich mesiacoch trvania odvolacieho konania, vo veci nerozhodol.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že

nerozhodnutie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa v odvolacom konaní trvajúcom ku

dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu osem mesiacov nie je možné hodnotiť ako prieťah

takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených základných a iných práv

sťažovateľa v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

V prípade, ak všeobecný súd posudzujúci danú vec sa bude v budúcnosti dopúšťať

prieťahov v konaní (bude nečinný alebo jeho konanie bude neefektívne), nič nebráni

sťažovateľovi, aby opakovane podal sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd zohľadní celý

doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej

veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013