Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 413/2013
PDF · 143.38 KB
No categories available
I. ÚS 413/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 2469/2013, sp. zn. Rvp 2477/2013, sp. zn. Rvp 2481/2013, sp. zn. Rvp 2505/2013, sp.
zn. Rvp 2553/2013, sp. zn. Rvp 2580/2013, sp. zn. Rvp 2620/2013, sp. zn. Rvp 2659/2013,
sp. zn. Rvp 2662/2013, sp. zn. Rvp 2723/2013, sp. zn. Rvp 2726/2013
a sp. zn. Rvp 2766/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 NcC 460/2012 zo 16.
októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 501/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 466/2012 zo
16. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 118/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 123/2012
z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 503/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 540/2012
zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 502/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC
510/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 112/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC
115/2012 z 5. októbra 2012 a sp. zn. 14 NcC 517/2012 zo 16. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2469/2013, sp.
zn. Rvp 2477/2013, sp. zn. Rvp 2481/2013, sp. zn. Rvp 2505/2013, sp. zn. Rvp 2553/2013,
sp. zn. Rvp 2580/2013, sp. zn. Rvp 2620/2013, sp. zn. Rvp 2659/2013,
sp. zn. Rvp 2662/2013, sp. zn. Rvp 2723/2013, sp. zn. Rvp 2726/2013
a sp. zn. Rvp 2766/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 2469/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 460/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 14 NcC 501/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 466/2012 zo 16.
októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 118/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 123/2012 z 10.
októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 503/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 17 NcC 540/2012
zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 502/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC
510/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 112/2012 z 5. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC
115/2012 z 5. októbra 2012 a sp. zn. 14 NcC 517/2012 zo 16. októbra 2012 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.C
6. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností uvedených v záhlaví tohto
uznesenia týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení
dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná
s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery
všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou
v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje
žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom
na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch
a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti
od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov (bod 1) a ňou použitej
argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia,
ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne
stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013
z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. ÚS 311/2013 z 29. mája
2013, I. ÚS 355/2013 z 5. júna 2013...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.
podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho
pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2
8. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie
§ 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl.
zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
9. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré
sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam podaným prostredníctvom kvalifikovaného
právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti, sú udelené obchodnej
spoločnosti F. P., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý
splnomocnenie prijíma na znak svojho súhlasu. V dôsledku tejto skutočnosti k sťažnostiam
doložené splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Táto
samotná skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných
sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných
náležitostí.
10. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Povinnosti advokáta definované zákonom
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.
11. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
12. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013