Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 405/2013
PDF · 186.61 KB
No categories available
I. ÚS 405/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 2156/2013 – sp. zn. Rvp 2163/2013, sp. zn. Rvp 2166/2013, sp. zn. Rvp 2168/2013 –
sp. zn. Rvp 2170/2013, sp. zn. Rvp 2172/2013 – sp. zn. Rvp 2173/2013, sp. zn. Rvp
2175/2013, sp. zn. Rvp 2179/2013, sp. zn. Rvp 2181/2013 – sp. zn. Rvp 2185/2013, sp. zn.
Rvp 2188/2013 – sp. zn. Rvp 2189/2013, sp. zn. Rvp 2219/2013 – sp. zn. Rvp 2220/2013 a
sp. zn. Rvp 2222/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 NcC 458/2012 zo 16.
októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 119/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 124/2012
z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 505/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 464/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 284/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 462/2012
zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 506/2012 zo 17. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2156/2013 –
sp. zn. Rvp 2163/2013, sp. zn. Rvp 2166/2013, sp. zn. Rvp 2168/2013 – sp. zn. Rvp
2170/2013, sp. zn. Rvp 2172/2013 – sp. zn. Rvp 2173/2013, sp. zn. Rvp 2175/2013, sp. zn.
Rvp 2179/2013, sp. zn. Rvp 2181/2013 – sp. zn. Rvp 2185/2013, sp. zn. Rvp 2188/2013 –
sp. zn. Rvp 2189/2013, sp. zn. Rvp 2219/2013 – sp. zn. Rvp 2220/2013 a sp. zn. Rvp
2222/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
2156/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 NcC 458/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC
119/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 124/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC
505/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 464/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 41
NcC 284/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 462/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14
NcC 506/2012 zo 17. októbra 2012 (ďalej len „krajský súd“) a im predchádzajúcim
postupom, ktoré v ďalšom doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu z 26. februára
2013.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.C
6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný
súd v tej istej veci koná.
7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri
zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2174/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 458/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 458/2012 (Rvp 2174/2012) a aj
pod sp. zn. 14 NcC 473/2012 (Rvp 2156/2013), sp. zn. 14 NcC 476/2012 (Rvp 2175/2013)
a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených
sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha
vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn.
14 NcC 458/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod
sp. zn. Rvp 2174/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod
sp. zn. Rvp 2156/2013 a sp. zn. Rvp 2175/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto
sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2555/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 119/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom
prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti
pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 119/2012 (Rvp 2555/2012) a aj pod
sp. zn. 14 NcC 122/2012 (Rvp 2166/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 119/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2555/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2166/2013, a v dôsledku tejto
skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2167/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 124/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom
prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti
pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 124/2012 (Rvp 2167/2012) a aj pod
sp. zn. 14 NcC 128/2012 (Rvp 2168/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov
okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 124/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2167/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2168/2013, a v dôsledku tejto
skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2171/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 505/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 505/2012 (Rvp 2171/2012) a aj
pod sp. zn. 14 NcC 525/2012 (Rvp 2172/2013) a sp. zn. 14 NcC 532/2012 (Rvp 2173/2013)
a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených
sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha
vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn.
14 NcC 505/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod
sp. zn. Rvp 2171/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod
sp. zn. Rvp 2172/2013 – sp. zn. Rvp 2173/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto
sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2178/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 464/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 464/2012 (Rvp 2178/2012) a aj
pod sp. zn. 14 NcC 480/2012 (Rvp 2169/2013), sp. zn. 14 NcC 495/2012 (Rvp 2170/2013)
a sp. zn. 14 NcC 475/2012 (Rvp 2179/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 464/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2178/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali
súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2169/2013 – sp. zn. Rvp 2170/2013, sp. zn.
Rvp 2179/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich
neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2020/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 284/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom
prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti
pôvodne vedených pod spisovou značkou 41 NcC 284/2012 (Rvp 2020/2012) a aj pod
sp. zn. 41 NcC 380/2012 (Rvp 2188/2013) a sp. zn. 41 NcC 386/2012 (Rvp 2189/2013)
a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených
sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha
vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn.
41 NcC 284/2012 z 11. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod
sp. zn. Rvp 2020/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod
sp. zn. Rvp 2188/2013 – sp. zn. Rvp 2189/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto
sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2180/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 462/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 462/2012 (Rvp 2180/2012) a aj
pod sp. zn. 14 NcC 471/2012 (Rvp 2181/2013), sp. zn. 14 NcC 474/2012 (Rvp 2182/2013),
sp. zn. 14 NcC 478/2012 (Rvp 2183/2013), sp. zn. 14 NcC 479/2012 (Rvp 2184/2013),
sp. zn. 14 NcC 486/2012 (Rvp 2185/2013), sp. zn. 14 NcC 490/2012 (Rvp 2219/2013)
a sp. zn. 14 NcC 496/2012 (Rvp 2220/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 462/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2180/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali
súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2181/2013 – sp. zn. Rvp 2185/2013 a sp. zn.
Rvp 2219/2013 – sp. zn. Rvp 2220/2013, a v dôsledku tejto skutočnosti tieto sťažnosti
odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2221/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie jej
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 506/2012 zo 17. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 506/2012 (Rvp 2221/2012) a aj
pod sp. zn. 14 NcC 526/2012 (Rvp 2157/2013), sp. zn. 14 NcC 528/2012 (Rvp 2158/2013),
sp. zn. 14 NcC 535/2012 (Rvp 2159/2013), sp. zn. 14 NcC 536/2012 (Rvp 2160/2013),
sp. zn. 14 NcC 542/2012 (Rvp 2161/2013), sp. zn. 14 NcC 553/2012 (Rvp 2162/2013),
sp. zn. 14 NcC 556/2012 (Rvp 2163/2013) a sp. zn. 14 NcC 521/2012 (Rvp 2222/2013)
a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených
sťažnostiach vystupujú identickí účastníci, predmet konania a sťažovateľka sa domáha
vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn.
14 NcC 506/2012 zo 17. októbra 2012. Ústavný súd konštatuje, že začatie konania pod
sp. zn. Rvp 2221/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali súbežne konania vedené pod
sp. zn. Rvp 2157/2013 – sp. zn. Rvp 2163/2013 a sp. zn. Rvp 2222/2013, a v dôsledku tejto
skutočnosti tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
16. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka,... proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie
§ 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl.
zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
17. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré
sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam, podaným prostredníctvom kvalifikovaného
právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti, sú udelené obchodnej
spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý splnomocnenie
prijíma na znak svojho súhlasu. V dôsledku tejto skutočnosti k sťažnostiam doložené
splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Táto samotná
skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.
18. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Povinnosti advokáta definované zákonom
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.
19. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
20. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013