Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 461/2013
PDF · 180.66 KB
No categories available
I. ÚS 461/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 2334/2013, sp. zn. Rvp 2336/2013 – sp. zn. Rvp 2338/2013, sp. zn. Rvp 2343/2013 –
sp. zn. Rvp 2347/2013, sp. zn. Rvp 2416/2013, sp. zn. Rvp 2529/2013 – sp. zn.
Rvp 2535/2013, sp. zn. Rvp 2576/2013, sp. zn. Rvp 2657/2013, sp. zn. Rvp 2693/2013,
sp. zn. Rvp 2701/2013 – sp. zn. Rvp 2707/2013 a sp. zn. Rvp 2762/2013 – sp. zn. Rvp
2765/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn.
15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 16 NcC 450/2012 zo 16. októbra 2012 a
takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 2334/2013,
sp. zn. Rvp 2336/2013 – sp. zn. Rvp 2338/2013, sp. zn. Rvp 2343/2013 – sp. zn. Rvp
2347/2013, sp. zn. Rvp 2416/2013, sp. zn. Rvp 2529/2013 – sp. zn. Rvp 2535/2013, sp. zn.
Rvp 2576/2013, sp. zn. Rvp 2657/2013, sp. zn. Rvp 2693/2013, sp. zn. Rvp 2701/2013 – sp.
zn. Rvp 2707/2013 a sp. zn. Rvp 2762/2013 – sp. zn. Rvp 2765/2013 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2334/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra
2012, sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra
2012, sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra
2012, sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 16 NcC 450/2012 zo 16.
októbra 2012 a im predchádzajúcim postupom, ktoré v ďalšom doplnila podaniami
doručenými ústavnému súdu z 26. februára 2013.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.C
6. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný
súd v tej istej veci koná.
7. Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri
zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
8. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2339/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom
prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti
pôvodne vedených pod spisovou značkou 41 NcC 259/2012 (Rvp 2339/2012) a aj pod
sp. zn. 41 NcC 356/2012 (Rvp 2334/2013), sp. zn. 41 NcC 352/2012 (Rvp 2336/2013),
sp. zn. 41 NcC 349/2012 (Rvp 2337/2013), sp. zn. 41 NcC 346/2012 (Rvp 2338/2013),
sp. zn. 41 NcC 364/2012 (Rvp 2343/2013), sp. zn. 41 NcC 368/2012 (Rvp 2344/2013),
sp. zn. 41 NcC 419/2012 (Rvp 2345/2013), sp. zn. 41 NcC 420/2012 (Rvp 2346/2013)
a sp. zn. 41 NcC 421/2012 (Rvp 2347/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 41 NcC 259/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2339/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali
súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2334/2013, sp. zn. Rvp 2336/2013 – sp. zn.
Rvp 2338/2013 a sp. zn. Rvp 2343/2013 – sp. zn. Rvp 2347/2013, a preto tieto sťažnosti
odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2417/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012, v ktorom
prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti
pôvodne vedených pod spisovou značkou 17 NcC 450/2012 (Rvp 2417/2012) a aj pod
sp. zn. 17 NcC 452/2012 (Rvp 2416/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 17 NcC 450/2012 z 18. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2417/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2416/2013, a preto túto sťažnosť
odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2772/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 14 NcC 500/2012 (Rvp 2772/2012) a aj
pod sp. zn. 14 NcC 537/2012 (Rvp 2576/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 14 NcC 500/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2772/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2576/2013, a preto túto sťažnosť
odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2629/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 15 NcC 460/2012 (Rvp 2629/2012) a aj
pod sp. zn. 15 NcC 478/2012 (Rvp 2657/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 15 NcC 460/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2629/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2657/2013, a preto túto sťažnosť
odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2740/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012, v ktorom
prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach zaujatosti
pôvodne vedených pod spisovou značkou 43 NcC 282/2012 (Rvp 2740/2012) a aj pod
sp. zn. 43 NcC 405/2012 (Rvp 2693/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov
okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 43 NcC 282/2012 z 10. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2740/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2693/2013, a preto túto sťažnosť
odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2672/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 16 NcC 513/2012 (Rvp 2672/2012) a aj
pod sp. zn. 16 NcC 543/2012 (Rvp 2762/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 NcC 513/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2672/2013 bráni tomu, aby vo veci
prebiehalo súbežne konanie vedené pod sp. zn. Rvp 2762/2013, a preto tieto sťažnosti
odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 2528/2013 prebieha na ústavnom súde
konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 4. januára 2013, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 16 NcC 450/2012 zo 16. októbra 2012,
v ktorom prvým výrokom krajský súd spojil na spoločné konanie – konania o námietkach
zaujatosti pôvodne vedených pod spisovou značkou 16 NcC 450/2012 (Rvp 2528/2012) a aj
pod sp. zn. 16 NcC 451/2012 (Rvp 2529/2013), sp. zn. 16 NcC 452/2012 (Rvp 2530/2013),
sp. zn. 16 NcC 453/2012 (Rvp 2531/2013), sp. zn. 16 NcC 454/2012 (Rvp 2532/2013),
sp. zn. 16 NcC 455/2012 (Rvp 2533/2013), sp. zn. 16 NcC 456/2012 (Rvp 2534/2013),
sp. zn. 16 NcC 457/2012 (Rvp 2535/2013), sp. zn. 16 NcC 458/2012 (Rvp 2701/2013),
sp. zn. 16 NcC 459/2012 (Rvp 2702/2013), sp. zn. 16 NcC 460/2012 (Rvp 2703/2013),
sp. zn. 16 NcC 461/2012 (Rvp 2704/2013), sp. zn. 16 NcC 462/2012 (Rvp 2705/2013),
sp. zn. 16 NcC 463/2012 (Rvp 2706/2013), sp. zn. 16 NcC 464/2012 (Rvp 2707/2013),
sp. zn. 16 NcC 465/2012 (Rvp 2763/2013), sp. zn. 16 NcC 467/2012 (Rvp 2764/2013)
a sp. zn. 16 NcC 469/2012 (Rvp 2765/2013) a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti
sudcov okresného súdu. Vo všetkých uvedených sťažnostiach vystupujú identickí účastníci,
predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 NcC 450/2012 zo 16. októbra 2012. Ústavný súd
konštatuje, že začatie konania pod sp. zn. Rvp 2528/2013 bráni tomu, aby vo veci prebiehali
súbežne konania vedené pod sp. zn. Rvp 2529/2013 – sp. zn. Rvp 2535/2013, sp. zn.
Rvp 2701/2013 – sp. zn. Rvp 2707/2013 a sp. zn. Rvp 2763/2013 – sp. zn. Rvp 2765/2013,
a preto tieto sťažnosti odmietol z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
15. Podľa § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh... musí obsahovať, akej
veci sa týka..., proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy (odsek 1). K návrhu... sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom... (odsek 2). Ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania... (odsek 3), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Citované ustanovenie
§ 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl.
zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
16. V závere svojej argumentácie ústavný súd konštatuje, že splnomocnenia, ktoré
sťažovateľka priložila k ústavným sťažnostiam podaným prostredníctvom kvalifikovaného
právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti, sú udelené obchodnej
spoločnosti F., s. r. o., B., a absentuje pri nich podpis splnomocnenca, ktorý splnomocnenie
prijíma na znak svojho súhlasu. V dôsledku tejto skutočnosti k sťažnostiam doložené
splnomocnenia nezodpovedajú dikcii § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Táto samotná
skutočnosť by mohla byť dôvodom na odmietnutie sťažovateľkou podaných sťažností podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.
17. V súvislosti s týmto nedostatkom ústavný súd pripomína, že nie je povinný ho
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Povinnosti advokáta definované zákonom
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj
prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.
18. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
19. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2013