Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. Š., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. K., P.,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 27. septembra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. P. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. januára

2013 doručená a neskôr 4. februára 2013 doplnená sťažnosť Mgr. P. Š. (ďalej len

,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ,a“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 27. septembra 2012 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v procesnom postavení žalovaného

bol účastníkom konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov (ďalej len ,,okresný

súd“) pod sp. zn. , ktorý rozsudkom z 18. septembra 2009 zamietol žalobu V.

K. o náhradu škody a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia

žaloby bolo úspešné vznesenie námietky premlčania zo strany sťažovateľa,

ako aj vedľajšieho účastníka (poisťovne). Pri nepriznaní náhrady trov konania súd

postupoval v zmysle . Na odvolanie sťažovateľa

ako žalovaného krajský súd uznesením sp. zn. z 21. januára 2010 zrušil

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil

na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti. Následne

okresný súd uznesením z 21. novembra 2011 opätovne rozhodol tak, že náhradu trov

konania sťažovateľovi ako žalovanému nepriznal, pričom na strane žalobcov už v tom čase

vystupovali právne nástupkyne pôvodného žalobcu. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd

uznesením napadnutým touto sťažnosťou potvrdil uznesenie okresného súdu a náhradu trov

odvolacieho konania účastníkom rovnako nepriznal.

3. Z obsahu sťažnosti vyplýva nesúhlas sťažovateľa s napadnutým uznesením

krajského súdu, pričom na odôvodnenie sťažnosti v podstatnom uviedol:

,,Rozhodnutie odvolacieho súdu sa mi javí byť arbitrárne a je tu daná svojvôľa

súdov, pretože neskúmali pomery mňa, ako účastníka konania.

Z celého rozhodnutia sa javí tá skutočnosť, že súd i napriek tomu, že pôvodný

žalobca mal právneho zástupcu, ktorý bol znalcom v odbore dopravných nehôd, teda mohol

predpokladať a vedel i napriek tomu, že súd ho viackrát vyzval a poučil, že je tu daný

dôvod, ktorý som ja, sťažovateľ, uplatnil, a to dôvod premlčania.

Súd nesprávne zhodnotil aj tú skutočnosť, že bez náležitého objasnenia mňa,

sťažovateľa,... ako keby uznal za vinného, pričom keďže nebolo zo skutkového hľadiska

možné zistiť, ako ku nehode došlo, resp. malo sa vychádzať z predchádzajúceho

prípravného konania, v ktorom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mi náhle vstúpil

na vozovku pod vplyvom alkoholu cez 2 promile.

Súdy sa s touto skutočnosťou náležite nevysporiadali, bez náležitých právnych

skutočností použili ustanovenie .

Mám za to, že súdy sa nevysporiadali ani s mojimi námietkami, ktoré som podal

v odvolaní a poukázal som práve na výnimočnosť tohto ust. ,... a toto ustanovenie

musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnené.

Podľa môjho názoru odôvodnenie... nie je dostatočné, pretože... som poukázal

aj na tú skutočnosť, že žalobca bol majetný, spolu s manželkou vlastnili byt a... vlastnili

pravdepodobne aj iné nehnuteľnosti. Po smrti žalobcu do jeho práv... nastúpili dedičia,

kde možno predpokladať, že jeho deti tiež vlastnia... majetok...

Súdy sa nesprávne... vysporiadali aj so zastupovaním právneho zástupcu, ktorého

uviedli, že bol bez právneho vzdelania, avšak podľa každý má právo zvoliť si právneho

zástupcu aj bez právneho vzdelania a bolo vecou žalobcu, akú formu zastúpenia pred súdmi

si zvolí. Na to, že si zvolil právneho zástupcu bez právneho vzdelania, niesol riziko

v úspešnosti sporového konania tak, ako to má na mysli ...

Mám za to,... že rozhodnutím súdu došlo v zásade k popretiu účelu a významu § 150

, čo je v rozpore so zákonom a tým aj s .“

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a následne nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

krajského súdu porušené bolo. Ďalej žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie

a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom podľa jeho návrhu má byť

rozhodnuté aj o náhrade trov konania pred ústavným súdom. Súčasne však (zmätočne)

žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume

331,12 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

7. Ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti

( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou

či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne

ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“

prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana

sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka

konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. , ), že ochrana , prípadne dohovorom

garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej), nie je zverená len ústavnému súdu,

ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom (

).

8. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, , ). Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval

uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o trovách

konania.

9. Podstata sťažnostných námietok spočíva v rovine podústavného práva,

keď sťažovateľ nesúhlasí s aplikáciou

a namieta aj nedostatok dôvodov na jeho uplatnenie, resp. ich nepremietnutie

do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podľa

ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať.

10. Pre účely posúdenia sťažnosti sa ústavný súd oboznámil s dôvodmi napadnutého

uznesenia krajského súdu, ktorý najskôr takto poukázal na podstatné dôvody uznesenia

okresného súdu:

,,... z listinných dôkazov mal (okresný súd, pozn.) zistené, že právny predchodca

žalobkyne mal spolu s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve... byt... v P..., ďalej...

záhradu s chatkou bez súp. č., nebol vlastníkom motorového vozidla ani peňažných úspor.

Jeho jediným príjmom bol príjem vo výške 344,40 Eur a manželky, teda žalobkyne v 1. rade

vo výške 275,50 Eur. Náklady na bývanie predstavovali 125,90 Eur. Ďalšie výdavky boli

splátky spotrebného úveru na nákup spotrebičov vo výške 55,92 Eur mesačne a výdavky

na lieky spolu 94,48 Eur mesačne. Obaja boli diabetici. Výdavky na stravu predstavovali

zvýšenú sumu 220 Eur mesačne a ďalšie výdavky spojené s pokrytím základných životných

potrieb. Bol názoru, že pomery právneho predchodcu žalobkýň odôvodňovali oslobodenie

od súdnych poplatkov...

Z obsahu spisu mal zistené že právny predchodca žalobkyne svoju žalobu podával

bez právneho zastúpenia, v konaní sa dal zastúpiť až... 15. 06. 2006..., pričom zastúpenie

bolo udelené osobe bez právnického vzdelania. Zo spisu ďalej vyplynulo, že vo veci

dopravnej nehody, ktorou bola právnemu predchodcovi žalobkýň spôsobená škoda,

bolo konané orgánmi polície a vec bola odovzdaná na prejednanie správnemu orgánu –

Okresnému dopravnému inšpektorátu v P. s tým, že chodec, pôvodný žalobca si spôsobil

zranenie porušením ust. , , čím

sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Právny predchodca

žalobkýň bol aj priestupkovo riešený... následne... na základe nariadenia prokurátora bolo

uložené orgánom polície začať trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví

podľa ust. ... Toto trestné stíhanie bolo napokon zastavené

z dôvodu premlčania, avšak v tomto uznesení zo dňa 13. 07. 2005 bolo konštatované,

že svojím konaním žalovaný (sťažovateľ, pozn.) naplnil znaky skutkovej podstaty trestného

činu ublíženia na zdraví podľa , za čo mu bolo možné uložiť trest

odňatia slobody až na 1 rok alebo zákaz činnosti.

Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca bol síce zastúpený..., avšak

nešlo o osobu s právnickým vzdelaním. Nemusel správne odhadnúť či je alebo nie je daný

nárok na náhradu škody,... a nemohol vedieť posúdiť, či je nárok premlčaný alebo nie.

Konštatoval, že námietka premlčania bola vznesená... 07. 07. 2006, prvý rozsudok

o zamietnutí návrhu pre premlčanie bol vydaný 05. 03. 2007. Tento však bol uznesením

Krajského súdu... z 29. 05. 2008 zrušený, čo mohlo privodiť... očakávanie, že žalobe bude

aspoň čiastočne vyhovené. Až následne bol právnemu predchodcovi žalobkýň ustanovený

na jeho žiadosť právny zástupca z radov advokátov...

Preto mal za to, že v predmetnej veci existuje okolnosť hodná osobitného zreteľa

pre nepriznanie trov úspešnému účastníkovi podľa , pretože ako vyplýva

z opísaných skutkových okolností, žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu. Pri rozhodovaní

však prihliadol aj na aspekty morálne, ktoré nemali vplyv na posúdenie hmotnoprávneho

nároku žalobcu, súd však v záujme naplnenia účelu zákonnosti a spravodlivosti

prihliadol, ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a poukazujúc na ,

žalovanému napriek úspechu v konaní, náhradu trov konania nepriznal.“

Následne krajský súd na vlastné odôvodnenie napadnutého potvrdzujúceho uznesenia

v podstatnom uviedol:

,,Odvolací súd nezistil, aby zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci, keďže na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu... Okolnosti

hodné osobitného zreteľa konkrétne špecifikoval, a to poukazom na genézu sporu ako

sa vyvíjala na strane právneho predchodcu žalobkýň, jeho vedomostiam, či nevedomostiam

o premlčaní nároku, ďalej využitia zástupcu bez právneho vzdelania a napokon

aj dopravnou nehodou, ktorá bola vyvolaná zo strany žalovaného, a to poukazom na spis

ORPZ P. Tieto okolnosti posudzoval z pohľadu dôvodov hodných osobitného zreteľa

a prihliadal aj na majetkové a sociálne pomery právneho predchodcu žalobkýň a jeho

manželky. Vyústenie skutkového stavu oprel o... Tento postup odvolací súd

považoval za správny.

Dôsledne posudzoval aj celkové... pomery žalobcu, zisťoval výšku príjmu, majetnosť

a poukázal na osobité okolnosti tohto prípadu. Tieto videl predovšetkým v tom,

že aj keď trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu premlčania, v tomto uznesení bolo

konštatované, že žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia

na zdraví a že žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu. Preto prihliadol aj na aspekty

morálne.

Odvolací súd sa stotožnil s tým, že sú to osobitné okolnosti, ktoré umožňujú využiť...

Bol názoru, že... išlo o výnimočné okolnosti, ktoré predovšetkým v tom,

že došlo k zrazeniu chodca zo strany žalovaného aj keď z doposiaľ nezistených príčin. Táto

okolnosť bola z pohľadu odvolacieho súdu výnimočnou, z pohľadu sa správania právneho

predchodcu žalobkýň..., v nadväznosti na jeho majetkové a sociálne pomery,

ktoré bez pochýb boli dôsledne zistené súdom prvého stupňa. Aj napriek tomu, že spolu

s manželkou dosahovali spoločný príjem, na ktorý poukazoval aj žalovaný (619,90 Eur)

na ich strane zaiste pretrvávali náklady nielen na bývanie, ale i základné životné potreby

a náklady súvisiace s ich zdravotným stavom, keďže boli diabetici. Sú to všetko okolnosti,

ktoré mohli mať vplyv na využitie ustanovenia “

11. Pokiaľ ide o možnosti použitia ,

ktorý umožňuje vo výnimočných prípadoch úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných

osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania, ústavný súd dodáva, že prax

všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy

v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak

súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov

celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej

veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov

k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2000). Použitie

uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu

a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania nemožno

odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku

(podobne R 23/1989).

12. Zákonom a súdnou praxou predpokladaná výnimočnosť aplikácie § 150 ods. 1

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (m. m. ). Vzhľadom

na uvedené preto podľa názoru ústavného súdu ani v okolnostiach posudzovanej veci

nebolo v princípe vylúčené použitie za

predpokladu, že takéto rozhodnutie bude náležite odôvodnené.

13. V citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajský súd podrobným a zároveň

jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré napadnuté uznesenie

okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil, pričom primerane

reagoval aj na podstatné odvolacie dôvody sťažovateľa. Za zásadné momenty

pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému sťažovateľovi krajský súd zhodne

s okresným súdom vyhodnotili (i) majetkové (príjmové) a sociálne pomery právneho

predchodcu žalobkýň, (ii) skutočnosť, že podľa výsledkov premlčaného trestného stíhania

dopravnú nehodu (z ktorej vznikla škoda) zapríčinil sťažovateľ ako žalovaný, a napokon

(iii) v tejto súvislosti poukázali aj rozmer morálky a spravodlivosti. Podľa ústavného súdu

postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa

nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom

prípade neporušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Krajský súd dal

sťažovateľovi v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľnú odpoveď na to, prečo

okresný súd správne vo veci aplikoval .

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím

vlastným (m. m. ).

14. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny

rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu

by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení

zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Právny výklad krajského

súdu takéto črty nevykazuje a neodchyľuje sa od znenia príslušného ustanovenia

takým spôsobom, že by zásadne poprel jeho účel a význam.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú

odmietol.

15. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie konanie a náhrada

trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013