Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)I. ÚS 469/2013
PDF · 189.25 KB
No categories available
I. ÚS 469/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. Š., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. K., P.,
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
16 Co 136/2012 z 27. septembra 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. P. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. januára
2013 doručená a neskôr 4. februára 2013 doplnená sťažnosť Mgr. P. Š. (ďalej len
,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16 Co 136/2012
z 27. septembra 2012 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v procesnom postavení žalovaného
bol účastníkom konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov (ďalej len ,,okresný
súd“) pod sp. zn. 12 C 195/2005, ktorý rozsudkom z 18. septembra 2009 zamietol žalobu V.
K. o náhradu škody a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia
žaloby bolo úspešné vznesenie námietky premlčania zo strany sťažovateľa,
ako aj vedľajšieho účastníka (poisťovne). Pri nepriznaní náhrady trov konania súd
postupoval v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Na odvolanie sťažovateľa
ako žalovaného krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 46/2009 z 21. januára 2010 zrušil
rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil
na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti. Následne
okresný súd uznesením z 21. novembra 2011 opätovne rozhodol tak, že náhradu trov
konania sťažovateľovi ako žalovanému nepriznal, pričom na strane žalobcov už v tom čase
vystupovali právne nástupkyne pôvodného žalobcu. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd
uznesením napadnutým touto sťažnosťou potvrdil uznesenie okresného súdu a náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom rovnako nepriznal.
3. Z obsahu sťažnosti vyplýva nesúhlas sťažovateľa s napadnutým uznesením
krajského súdu, pričom na odôvodnenie sťažnosti v podstatnom uviedol:
,,Rozhodnutie odvolacieho súdu sa mi javí byť arbitrárne a je tu daná svojvôľa
súdov, pretože neskúmali pomery mňa, ako účastníka konania.
Z celého rozhodnutia sa javí tá skutočnosť, že súd i napriek tomu, že pôvodný
žalobca mal právneho zástupcu, ktorý bol znalcom v odbore dopravných nehôd, teda mohol
predpokladať a vedel i napriek tomu, že súd ho viackrát vyzval a poučil, že je tu daný
dôvod, ktorý som ja, sťažovateľ, uplatnil, a to dôvod premlčania.
Súd nesprávne zhodnotil aj tú skutočnosť, že bez náležitého objasnenia mňa,
sťažovateľa,... ako keby uznal za vinného, pričom keďže nebolo zo skutkového hľadiska
možné zistiť, ako ku nehode došlo, resp. malo sa vychádzať z predchádzajúceho
prípravného konania, v ktorom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mi náhle vstúpil
na vozovku pod vplyvom alkoholu cez 2 promile.
Súdy sa s touto skutočnosťou náležite nevysporiadali, bez náležitých právnych
skutočností použili ustanovenie § 150 OSP.
Mám za to, že súdy sa nevysporiadali ani s mojimi námietkami, ktoré som podal
v odvolaní a poukázal som práve na výnimočnosť tohto ust. § 150 OSP,... a toto ustanovenie
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnené.
Podľa môjho názoru odôvodnenie... nie je dostatočné, pretože... som poukázal
aj na tú skutočnosť, že žalobca bol majetný, spolu s manželkou vlastnili byt a... vlastnili
pravdepodobne aj iné nehnuteľnosti. Po smrti žalobcu do jeho práv... nastúpili dedičia,
kde možno predpokladať, že jeho deti tiež vlastnia... majetok...
Súdy sa nesprávne... vysporiadali aj so zastupovaním právneho zástupcu, ktorého
uviedli, že bol bez právneho vzdelania, avšak podľa OSP každý má právo zvoliť si právneho
zástupcu aj bez právneho vzdelania a bolo vecou žalobcu, akú formu zastúpenia pred súdmi
si zvolí. Na to, že si zvolil právneho zástupcu bez právneho vzdelania, niesol riziko
v úspešnosti sporového konania tak, ako to má na mysli Občiansky zákonník...
Mám za to,... že rozhodnutím súdu došlo v zásade k popretiu účelu a významu § 150
OSP, čo je v rozpore so zákonom a tým aj s čl. 46 ods. 1 ústavy.“
4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie
konanie a následne nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
krajského súdu porušené bolo. Ďalej žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie
a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom podľa jeho návrhu má byť
rozhodnuté aj o náhrade trov konania pred ústavným súdom. Súčasne však (zmätočne)
žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume
331,12 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.
7. Ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti
(čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou
či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne
ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil
(m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre
konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“
prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana
sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka
konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane
uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom
garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej), nie je zverená len ústavnému súdu,
ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1
ústavy).
8. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie
základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov
s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä
v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú
arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07). Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval
uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o trovách
konania.
9. Podstata sťažnostných námietok spočíva v rovine podústavného práva,
keď sťažovateľ nesúhlasí s aplikáciou § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a namieta aj nedostatok dôvodov na jeho uplatnenie, resp. ich nepremietnutie
do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.
10. Pre účely posúdenia sťažnosti sa ústavný súd oboznámil s dôvodmi napadnutého
uznesenia krajského súdu, ktorý najskôr takto poukázal na podstatné dôvody uznesenia
okresného súdu:
,,... z listinných dôkazov mal (okresný súd, pozn.) zistené, že právny predchodca
žalobkyne mal spolu s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve... byt... v P..., ďalej...
záhradu s chatkou bez súp. č., nebol vlastníkom motorového vozidla ani peňažných úspor.
Jeho jediným príjmom bol príjem vo výške 344,40 Eur a manželky, teda žalobkyne v 1. rade
vo výške 275,50 Eur. Náklady na bývanie predstavovali 125,90 Eur. Ďalšie výdavky boli
splátky spotrebného úveru na nákup spotrebičov vo výške 55,92 Eur mesačne a výdavky
na lieky spolu 94,48 Eur mesačne. Obaja boli diabetici. Výdavky na stravu predstavovali
zvýšenú sumu 220 Eur mesačne a ďalšie výdavky spojené s pokrytím základných životných
potrieb. Bol názoru, že pomery právneho predchodcu žalobkýň odôvodňovali oslobodenie
od súdnych poplatkov...
Z obsahu spisu mal zistené že právny predchodca žalobkyne svoju žalobu podával
bez právneho zastúpenia, v konaní sa dal zastúpiť až... 15. 06. 2006..., pričom zastúpenie
bolo udelené osobe bez právnického vzdelania. Zo spisu ďalej vyplynulo, že vo veci
dopravnej nehody, ktorou bola právnemu predchodcovi žalobkýň spôsobená škoda,
bolo konané orgánmi polície a vec bola odovzdaná na prejednanie správnemu orgánu –
Okresnému dopravnému inšpektorátu v P. s tým, že chodec, pôvodný žalobca si spôsobil
zranenie porušením ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 2 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., čím
sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Právny predchodca
žalobkýň bol aj priestupkovo riešený... následne... na základe nariadenia prokurátora bolo
uložené orgánom polície začať trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví
podľa ust. § 224 ods. 1 Trestného zákona... Toto trestné stíhanie bolo napokon zastavené
z dôvodu premlčania, avšak v tomto uznesení zo dňa 13. 07. 2005 bolo konštatované,
že svojím konaním žalovaný (sťažovateľ, pozn.) naplnil znaky skutkovej podstaty trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona, za čo mu bolo možné uložiť trest
odňatia slobody až na 1 rok alebo zákaz činnosti.
Súd prvého stupňa konštatoval, že právny predchodca bol síce zastúpený..., avšak
nešlo o osobu s právnickým vzdelaním. Nemusel správne odhadnúť či je alebo nie je daný
nárok na náhradu škody,... a nemohol vedieť posúdiť, či je nárok premlčaný alebo nie.
Konštatoval, že námietka premlčania bola vznesená... 07. 07. 2006, prvý rozsudok
o zamietnutí návrhu pre premlčanie bol vydaný 05. 03. 2007. Tento však bol uznesením
Krajského súdu... z 29. 05. 2008 zrušený, čo mohlo privodiť... očakávanie, že žalobe bude
aspoň čiastočne vyhovené. Až následne bol právnemu predchodcovi žalobkýň ustanovený
na jeho žiadosť právny zástupca z radov advokátov...
Preto mal za to, že v predmetnej veci existuje okolnosť hodná osobitného zreteľa
pre nepriznanie trov úspešnému účastníkovi podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pretože ako vyplýva
z opísaných skutkových okolností, žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu. Pri rozhodovaní
však prihliadol aj na aspekty morálne, ktoré nemali vplyv na posúdenie hmotnoprávneho
nároku žalobcu, súd však v záujme naplnenia účelu § 1 O. s. p. zákonnosti a spravodlivosti
prihliadol, ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a poukazujúc na § 150 ods. 1 O. s. p.,
žalovanému napriek úspechu v konaní, náhradu trov konania nepriznal.“
Následne krajský súd na vlastné odôvodnenie napadnutého potvrdzujúceho uznesenia
v podstatnom uviedol:
,,Odvolací súd nezistil, aby zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, keďže na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu... Okolnosti
hodné osobitného zreteľa konkrétne špecifikoval, a to poukazom na genézu sporu ako
sa vyvíjala na strane právneho predchodcu žalobkýň, jeho vedomostiam, či nevedomostiam
o premlčaní nároku, ďalej využitia zástupcu bez právneho vzdelania a napokon
aj dopravnou nehodou, ktorá bola vyvolaná zo strany žalovaného, a to poukazom na spis
ORPZ P. Tieto okolnosti posudzoval z pohľadu dôvodov hodných osobitného zreteľa
a prihliadal aj na majetkové a sociálne pomery právneho predchodcu žalobkýň a jeho
manželky. Vyústenie skutkového stavu oprel o... § 150 O. s. p. Tento postup odvolací súd
považoval za správny.
Dôsledne posudzoval aj celkové... pomery žalobcu, zisťoval výšku príjmu, majetnosť
a poukázal na osobité okolnosti tohto prípadu. Tieto videl predovšetkým v tom,
že aj keď trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu premlčania, v tomto uznesení bolo
konštatované, že žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia
na zdraví a že žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu. Preto prihliadol aj na aspekty
morálne.
Odvolací súd sa stotožnil s tým, že sú to osobitné okolnosti, ktoré umožňujú využiť...
§ 150 O. s. p. Bol názoru, že... išlo o výnimočné okolnosti, ktoré predovšetkým v tom,
že došlo k zrazeniu chodca zo strany žalovaného aj keď z doposiaľ nezistených príčin. Táto
okolnosť bola z pohľadu odvolacieho súdu výnimočnou, z pohľadu sa správania právneho
predchodcu žalobkýň..., v nadväznosti na jeho majetkové a sociálne pomery,
ktoré bez pochýb boli dôsledne zistené súdom prvého stupňa. Aj napriek tomu, že spolu
s manželkou dosahovali spoločný príjem, na ktorý poukazoval aj žalovaný (619,90 Eur)
na ich strane zaiste pretrvávali náklady nielen na bývanie, ale i základné životné potreby
a náklady súvisiace s ich zdravotným stavom, keďže boli diabetici. Sú to všetko okolnosti,
ktoré mohli mať vplyv na využitie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.“
11. Pokiaľ ide o možnosti použitia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý umožňuje vo výnimočných prípadoch úspešnému účastníkovi z dôvodov hodných
osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania, ústavný súd dodáva, že prax
všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2000). Použitie
uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania nemožno
odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku
(podobne R 23/1989).
12. Zákonom a súdnou praxou predpokladaná výnimočnosť aplikácie § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (m. m. I. ÚS 109/09). Vzhľadom
na uvedené preto podľa názoru ústavného súdu ani v okolnostiach posudzovanej veci
nebolo v princípe vylúčené použitie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za
predpokladu, že takéto rozhodnutie bude náležite odôvodnené.
13. V citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajský súd podrobným a zároveň
jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré napadnuté uznesenie
okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil, pričom primerane
reagoval aj na podstatné odvolacie dôvody sťažovateľa. Za zásadné momenty
pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému sťažovateľovi krajský súd zhodne
s okresným súdom vyhodnotili (i) majetkové (príjmové) a sociálne pomery právneho
predchodcu žalobkýň, (ii) skutočnosť, že podľa výsledkov premlčaného trestného stíhania
dopravnú nehodu (z ktorej vznikla škoda) zapríčinil sťažovateľ ako žalovaný, a napokon
(iii) v tejto súvislosti poukázali aj rozmer morálky a spravodlivosti. Podľa ústavného súdu
postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa
nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda krajský súd v danom
prípade neporušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Krajský súd dal
sťažovateľovi v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľnú odpoveď na to, prečo
okresný súd správne vo veci aplikoval § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže
sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru
a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím
vlastným (m. m. I. ÚS 417/08).
14. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny
rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu
by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení
zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (IV. ÚS 248/08). Právny výklad krajského
súdu takéto črty nevykazuje a neodchyľuje sa od znenia príslušného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku takým spôsobom, že by zásadne poprel jeho účel a význam.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú
odmietol.
15. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci na ďalšie konanie a náhrada
trov konania), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2013