Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-96-2025.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Subarea
4Cob/96/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a. s., sídlo: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., sídlo: ul. Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: AK MAZANEC, s. r. o., sídlo: Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby žalobcom po vydaní rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 5Odi/8/2023-133 zo dňa 1. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Pripúšťa späťvzatie žaloby.
II. Rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 5Odi/8/2023-133 zo dňa 1. apríla 2025 zrušuje a konanie zastavuje.
III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer žalovaného.
3. Žalobca pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vo veci samej podaním zo dňa 29.05.2025 zobral žalobu späť v celom rozsahu. Uviedol, že ako dominus litis v súlade s dispozičným princípom civilného sporového konania berie žalobu späť a žiada po pripustení späťvzatia žaloby konanie zastaviť. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že žiada, aby súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán, a to s poukazom na § 257 CSP a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by mal odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadniť. Naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa vidí žalobca v tom, že žalobca o okolnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného v rámci konania, v čase podania návrhu na zrušenie oddlženia nemal vedomosť a pri podaní návrhu vychádzal zo skutočností, ktoré naopak podanie návrhu odôvodňovali. Okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov žalovaného boli preukázané až v rámci konania, a to aj vykonaním žalobcom navrhovaných dopytov na príslušné orgány. Iniciovanie konania preto podľa žalobcu nemožno vyhodnocovať ako neopodstatnené. Postupom súdu došlo k faktickému vyrovnaniu informačnej asymetrie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a až závery postupu súdu priniesli žalobcovi informácie o stave a statuse žalovaného. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd podľa žalobcu prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na
súde a ich postoj v konaní, a za dôvod hodný osobitného zreteľa je možné považovať aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. Uloženie náhrady trov konania žalobcovi by bolo podľa žalobcu nespravodlivé a neprimerane tvrdé.
4. Žalovaný podaním zo dňa 05.06.2025 súhlasil so späťvzatím žaloby, keďže považuje návrh žalobcu za neopodstatnený, riadne neodôvodnený, založený na nepravdivých a skreslených skutočnostiach, ktoré žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalovaný bol toho názoru, že neexistujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd nepriznať žalovanému náhradu trov konania. Mal za to, že sa žiadneho nepoctivého zámeru nedopustil, práve naopak, pred vyhlásením konkurzného konania mu boli zo strany súdnych exekútorov v exekučných veciach robené zrážky a mal zablokovaný účet. Žalobca v návrhu neuviedol žiaden konkrétny dôkaz, pre ktorý by bolo možné domnievať sa, že žalovaný mal nepoctivý zámer. Takisto ani argumentácia žalobcu v časti, že využil svoje právo a domáhal sa prešetrenia súladnosti postupu žalovaného cestou všeobecného súdnictva, nemôže obstáť. Aj keď takéto právo žalobcovi prináleží, žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného. Z konania žalobcu vyplýva, že sám si nebol istý podaným návrhom, a len skúsil uplatniť svoje právo na súde. Žalovaný považoval za podstatnú najmä skutočnosť, že ani správca nebol žiadnym veriteľom upovedomený o možnom nepoctivom zámere žalovaného dlžníka. Pokiaľ by bola snaha veriteľa - žalobcu o vymáhanie pohľadávky skutočne úprimná a dôvodná, správca by bol o údajných nepoctivých zámeroch dlžníka informovaný v čase konkurzného konania. Samotná pohľadávka žalobcu bola správcovi doručená až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, čo síce nepredstavuje prekážku a právo veriteľa si tieto pohľadávky uplatniť, no neustráženie si základnej prihlasovacej lehoty na prihlásenie pohľadávok, svedčí o prístupe žalobcu k celému oddlžovaciemu konaniu. Žalovaný vzhľadom na to, že trovy konania zapríčinil žalobca, a to jeho nedôvodným podaním, o čom svedčí aj späťvzatie žaloby navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd posúdil účinnosť späťvzatia žaloby bez nariadeného pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia.
6. Podľa § 166f ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia, podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 CSP).
11. Žalobca vzal žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť. Z obsahu podania žalovaného odvolací súd zistil, že žalovaný vyslovil súhlas s predmetným späťvzatím.
12. Odvolací súd preto v súlade s § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania.
14. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie ustanovená v § 256 ods. 1 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na prejednanie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania (konanie začína doručením žaloby - § 156 CSP).
15. Vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP odvolací súd, nasledujúc závery najvyšších súdnych autorít, má za to, že každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP, a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napríklad uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn. 3MCdo/46/2012), ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
16. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V prípade jeho aplikácie však platí, že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/14/99, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2000 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 469/2013).
17. Odvolací súd pre aplikáciu § 257 CSP nevzhliadol žiaden dôvod. Odvolací súd dodáva, že žalobca nesie plnú procesnú zodpovednosť za svoj úspech alebo neúspech v konaní, pretože je iba na jeho vlastnom rozhodnutí to, či s dôkaznými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, podá žalobu alebo nie.
18. Z činnosti súdu je tiež odvolaciemu súdu známe, že žalobca sa aplikácie § 257 CSP domáha aj v iných konaniach s rovnakým predmetom konania a v rovnakej procesnej situácii. Aj táto skutočnosť napovedá, že okolnosti, na ktoré poukazuje žalobca, nie sú tak mimoriadnymi a výnimočnými okolnosťami, aké sú v zmysle § 257 CSP predpokladom nepriznania náhrady trov konania. Naopak, okolnosti, na ktoré žalobca poukazuje, sú pre konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer príznačné do tej miery, že by sa aplikácia § 257 CSP stala v týchto konaniach nie výnimočnou, ale naopak pravidlom, čo podľa názoru súdu nezodpovedá zámerom zákonodarcu.
19. Odvolací súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania tak, že neprizná stranám sporu náhradu trov konania. Keďže žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie tohto konania a nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov celého konania (prvoinštančného konania a odvolacieho konania) v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).