Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/9/2019

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: A. B. A. C. D., E.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX, G., XXX XX C. A., právne zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti žalovanej: A. E. H., E.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, J., právne zastúpená: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo nám. 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 06, IČO: 50 568 124, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd vo výroku I nariadi žalovanej povinnosť za svoje nepravdivé výroky (špecifikované v žalobe) zasahujúce do osobnostných práv, do súkromia, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a do dobrého mena žalobcu ospravedlniť sa žalobcovi a to tak, že v tlačenej podobe v žalobe špecifikovaných denníkov zverejní na vlastné náklady text ospravedlnenia presne špecifikovaný v žalobe. Vo výroku II uloží žalovanej povinnosť zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobcu vo verejnom priestore, najmä v printových médiách, v elektronických médiách, vrátane ich blogov, zverejňovaním nepravdivých a hodnotiacich výrokov, úsudkov a názorov na sociálnych sieťach a zdržať sa ďalšieho zasahovania do osobnostných práv žalobcu akoukoľvek inou formou verejných vyjadrení alebo inými prostriedkami. Vo výroku III uloží žalovanej povinnosť odstrániť z webového portálu K. prevádzkovaného spoločnosťou E. C., L. blogy bližšie špecifikované v žalobe. Vo výroku IV uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur ako primerané finančné zadosťučinenie za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a vo výroku V uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že je po skutkovej stránke zmätočná a po právnej stránke nie je spôsobilá založiť obmedzenie práv žalovanej. Po právnej stránke poukázala na to, že vyjadrenia žalovanej sú prípustné, majú svoj skutkový základ a spĺňajú všetky kritériá na prednes vykonaný vo verejnom priestore podľa kritérií judikatúry Ústavného súdu a ESĽP, žalovaná je privilegovaným subjektom, ktorému je priznaná zvýšená ochrana slobody prejavu a ústavného práva na nerušený výkon funkcie a vyjadrenia a prednesy žalovanej majú svoj overiteľný skutkový základ, sú hodnotiacimi úsudkami postavenými na overiteľných faktoch a kde by aj vykazovali znaky skutkového tvrdenia, sú pravdivé a primerané. Žalobca svoje tvrdenia nepreukazuje a teda neunáša dôkazné bremeno. Žalovaná odmietla nárok žalobcu v celom rozsahu, nakoľko v časti I žalobného nároku ide o neprípustný zásah do ústavných práv žalovanej, v časti II a II ide o neproporcionálny zásah do slobody prejavu a v časti IV ide o neprimeraný nárok, voči ktorému vzniesla aj námietku premlčania.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.11.2025 v deň pojednávania zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu, čo odôvodnil tým, že k vytýčeniu prvého pojednávania došlo po viac ako šiestich rokoch

od jej podania a vzhľadom na charakter žaloby, žalovaný nárok plynutím času stratil pre jeho osobu význam, ktorý mal v čase podania. K späťvzatiu doložil nález Ústavného súdu sp. zn. , ktorý označil za dôvod hodný osobitného zreteľa na postup súdu podľa ust. .

4. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol v zmysle druhá veta potrebný, nakoľko ku späťvzatiu prišlo pred prvým pojednávaním.

12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotného, preto je irelevantné, či išlo o dôvodne podanú žalobu. Pri zastavení konania teda súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, ale či späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej.

13. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. ).

14. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. ).

15. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa neskúmal, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, resp. či žaloba bola podaná dôvodne z hľadiska hmotného práva, nakoľko toto by vyžadovalo vykonanie dokazovanie v rozsahu ako vo veci samej, ale s poukazom na vyššie uvedené súd skúmal z procesného hľadiska, či sa žalovaná zachovala v zmysle žalobného petitu.

16. Po posúdení danej veci z procesného hľadiska súd potom dospel k záveru, že žalobca nezobral žalobu späť preto, že by žalovaná splnila to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, ale že žalobu zobral späť na základe vlastného rozhodnutia, čím zavinil zastavenie konania. Argument žalobcu, že v danom

prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , nakoľko nálezom Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 29.01.2025 bolo rozhodnuté, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené súd nebral do úvahy vychádzajúc pritom z ustálenej judikatúry, kedy aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, „aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2000). Použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku (podobne R 23/1989).“

17. O náhrade trov konania žalovaného potom rozhodol súd podľa ustanovenia a tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca zobral žalobu späť z iného dôvodu, ako pre správanie žalovanej, preto procesne zastavenie konania zavinil žalobca. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, m) ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).