Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 237/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti J. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., P., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť J. Č. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet advokáta

JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2012 doručená sťažnosť J. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

D. K., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Predmetom konania je rozhodovanie

o určení neplatnosti právneho úkonu (dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení žalobcu, v ktorom sa žalobou podanou proti

M. Č., V. (ďalej len „žalovaná“), domáha určenia neplatnosti právneho úkonu.

Sťažovateľ v sťažnosti odôvodňuje namietané porušenie označeného základného

práva podľa takto: „... v konaní, v ktorom sťažovateľ namieta prieťahy,

vo viac ako 4 ročnom konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu výrokom súdu nebolo

vytýčené ani jedno pojednávanie.

Okresný súd Piešťany je teda v celom konaní absolútne nečinný. Výsledkom

nečinnosti je do dnešného dňa nerozhodnutie vo veci samej. Od podania návrhu uplynuli

viac ako 4 roky. Súd nevykonal žiadne opatrenie, ktorým by bezdôvodne netvoril prieťahy...

U sťažovateľa napriek tomu, spôsobené a spôsobované prieťahy Okresným súdom

Piešťany spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu

uplatňovať akokoľvek a kdekoľvek svoje práva...

Neúmerná dĺžka konania pred súdom, ktorému obsahu sťažovateľ ani nerozumie, má

dopad najmä na jeho psychickú stránku, nakoľko do dnešného dňa nemôže byť uzavretá

kapitola v živote sťažovateľa, a to definitívne vyporiadanie sa so svojou bývalou manželkou,

keďže predmetná dohoda je bez rozhodnutia súdu platná. Povaha veci, konanie a prístup

Okresného súdu Piešťany si od začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť

a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, tak aby bol

naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty. ...

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po viac 4 rokoch

od podania návrhu na začatie konania vo veci nebolo ani jedno pojednávanie, ktoré by

smerovalo k vyhláseniu rozsudku v merite veci a súd nevykonal ani jeden relevantný úkon,

ktorý by viedol k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím

ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. J. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom:

dvetisíctisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony vykonané v roku 2012 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb) J. Č. v sume 269,58 € (slovom: dvestošesťdesiatdeväť Eur

a päťdesiatosem centov) advokátovi JUDr. D. K., P., na jeho účet..., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť uznesením sp. zn.

zo 7. mája 2013 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie. Následne prípisom sp. zn.

z 24. mája 2013 vyzval okresný súd, aby sa k sťažnosti písomne vyjadril a zároveň

ústavnému súdu zaslal súdny spis .

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom sp. zn.

Spr 430/13 z 13. mája 2013. Predsedníčka okresného súdu v jeho zastúpení vo vyjadrení, v

časti podstatnej pre toto konanie, uviedla: „Po oboznámení sa s obsahom spisového

materiálu vedeného pod sp. zn. uvádzam nasledovné skutočnosti:

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o určenie neplatnosti

právneho úkonu.

Dlhé časové obdobie do vytýčenia prvého termínu pojednávania, bolo spôsobené

enormnou zaťaženosťou všetkých senátov sudcov, ktorí vo veci konali, pričom vo všetkých

senátoch v danom čase vybavovali viac ako 500 vecí v agende C, Cb a P a museli

rešpektovať potrebu vo všetkých veciach konať podľa nápadu s prednostným konaním

vo veciach agendy P, prípadne v starších veciach. Uvedenú situáciu nebolo možné riešiť ani

prerozdelením spisov iným sudcom tunajšieho súdu z dôvodu neprimeranej zaťaženosti,

nakoľko všetky senáty boli obdobne zaťažené a museli prihliadať na potrebu konať

vo veciach podľa nápadu. Pokiaľ v danej veci došlo k zmene zákonného sudcu bolo to

z dôvodov zmeny obsadenia súdu sudcami alebo dlhšie ako 6 týždňov trvajúcou

neprítomnosťou zákonného sudcu.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod

okresu Hlohovec, čo by malo prispieť k zníženiu vysokého nápadu a plynulejšiemu

vybavovaniu všetkých vecí.“

Sťažovateľ zaujal na základe výzvy ústavného súdu z 19. júna 2013 k vyjadreniu

okresného súdu prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 24. júna 2013 takéto

stanovisko: „Trváme na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti. S vyjadrením

predsedníčky Okresného súdu Piešťany nemožno súhlasiť, keďže ani v predošlom štádiu

a ani v tomto štádiu konania nie je vec skutkovo ani právne zložitá (ide o bežnú agendu

prvostupňových súdov).

Obranu Okresného súdu Piešťany spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy,

ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno

akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. ,

alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie, resp. má záujem o odstránenie svojej právnej neistoty,

nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia, resp. bránenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho

organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení ako i optimalizácia súdnictva, teda

nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné

porušovanie základného práva sťažovateľky podľa SR. To platí

i vo vzťahu k legislatívnej zmene o vyňatí územného obvodu H.

Okresný súd Piešťany po podanom návrhu nekonal vo veci samej. Okresný súd

Piešťany robil len jednoduché administratívne úkony (viacnásobné prerozdelenie spisu pri

odchodoch zákonných sudcov, resp. pri ich práceneschopnosti trvajúcej viac ako 6

týždňov), pričom sa na tom, že od podania návrhu súd vytýčil len jedno pojednávanie až

takmer

po 5-tich rokoch, nezmenilo nič ani po jeho prerozdelení. Okresný súd Piešťany mal

najneskôr 02. 02. 2012 rozsudky tunajšieho súdu a Krajského súdu v Trnave, v ktorých boli

v odôvodneniach opísané dôvody neplatnosti predmetnej dohody o vyporiadaní BSM, keď

bývalá manželka môjho klienta neúspešne žalovala o 100.000,- Sk na základe práve tejto

dohody. Z toho vyplývalo, že súdu i bez toho nič nebránilo konať vo veci pod sp. zn.

. Okresný súd Piešťany teda neuskutočnil ani jeden úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa. Okresný súd od 20. 09. 2008 do dnešného dňa

právoplatne nerozhodol a konanie trvá. Základné právo na konanie bez zbytočných

prieťahov ako i právo na rozhodnutie v primeranej lehote, bolo takto porušené. Okresný

súd bol a je nečinný k 1. pojednávaniu 5 rokov.

Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu

a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje si ďalšie trovy právneho zastúpenia súvisiace

s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia (3 právne úkony vykonané v roku 2013 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a),

b), Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb) J. Č. v sume 413,91 €...“

Účastníci konania ústavnému súdu zhodne oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa vychádza

zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom tohto práva je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa (ďalej len „OSP“) je súd povinný

postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť.

Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v konaní pred všeobecným súdom došlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

, vždy vychádza z konkrétnych okolností každého posudzovaného

prípadu, zohľadňujúc pritom, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m.

, , , ), základné kritéria, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup všeobecného súdu v konaní. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. , ,

).

1. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia základného práva

sťažovateľa podľa podľa prvého kritéria konštatuje, že napadnuté

konanie vzhľadom na jeho predmet, t. j. rozhodovanie o určení neplatnosti právneho úkonu

(dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva), nepredstavuje taký typ konania,

ktorý by sám osebe odôvodňoval zvýšenú mieru starostlivosti všeobecného súdu.

Z hľadiska zložitosti veci ústavný súd poukazuje na to, že vec tvorí štandardnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nevykazuje znaky osobitnej právnej

zložitosti. Podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a bežne používaná právna

úprava. Výklad a používanie tejto právnej úpravy je stabilizovaný a na predmetný spor sa

vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. Z hľadiska skutkovej zložitosti veci

ústavný súd uvádza, že vzhľadom na doterajší postup okresného súdu prípadná skutková

zložitosť veci sa nemohla dosiaľ v namietanom konaní vôbec prejaviť.

2. Ústavný súd pri hodnotení správania sťažovateľa v napadnutom konaní konštatuje,

že sťažovateľ svojím správaním v priebehu napadnutého konania negatívne neovplyvnil

namietanú nečinnosť okresného súdu, resp. doterajšiu dĺžku namietaného konania.

Sťažovateľovi preto nemožno pričítať podiel na stave veci, v akom sa vec nachádza v čase

rozhodovania ústavného súdu o jeho sťažnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní.

Z obsahu sťažnosti a z k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v posudzovanom období

tento priebeh a stav napadnutého konania:

- 23. septembra 2008 sťažovateľ (žalobca) doručil okresnému súdu žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu spolu s jej prílohami,

- 13. júla 2009 bola predmetná vec z dôvodu zmeny v obsadení sudcov okresného

súdu náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. K.,

- 8. novembra 2011 z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na iný súd bola daná vec

náhodným výberom pridelená sudkyni JUDr. J.,

- z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne (od 30. mája 2012

do 5. septembra 2012) bola predmetná vec pridelená sudkyni Mgr. H., po ukončení

práceneschopnosti sudkyne JUDr. J. jej bola daná vec vrátená,

- 26. mája 2013 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 20. september 2013.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd vo veci v podstate nekonal,

a to od začatia napadnutého konania.

Okresný súd vo svojom vyjadrení síce argumentuje tým, že prieťahy v napadnutom

konaní vznikli v dôsledku enormnej zaťaženosti všetkých sudcov okresného súdu, a teda

tým, že z tohto dôvodu do úvahy neprichádzala ani možnosť prerozdelenia spisovej agendy

iným sudcom okresného súdu. Zmeny zákonného sudcu v napadnutom konaní vyplývali

zo zmien v obsadení súdu sudcami, ako aj z dôvodu viac ako 6 týždňov trvajúcej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Ústavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu

poznamenaného zbytočnými prieťahmi spočívajúcimi v jeho nečinnosti v trvaní takmer

5 rokov, dospel k názoru, že nečinnosť okresného súdu je v okolnostiach danej veci

porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa . Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto nálezu (bod 1), t. j. že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 porušené bolo.

III.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa

žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a tiež sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov

právneho zastúpenia.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené a vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a tak odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza (bod 2

výroku tohto nálezu).

Aj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označeného práva podľa čl. 48

ods. 2 a prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných

prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci

za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné

sa zaoberať aj vecnou opodstatnenosťou návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 €. Tento návrh odôvodňuje najmä doterajšou dĺžkou nečinnosti okresného súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že cieľom finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania označeného práva (m. m. ).

Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy

priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu nečinnosť okresného súdu (takmer 5 rokov), berúc

do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, povahu veci, význam predmetu konania pre

sťažovateľa, jeho správanie v priebehu napadnutého konania a vychádzajúc zo zásad

spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa , t. j. v sume ním

požadovanej. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti

tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátom JUDr. D. K., v konaní pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ v sťažnosti pôvodne žiadal, aby mu bola priznaná úhrada trov konania

v sume 269,58 € za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2012 (príprava a prevzatie

veci a podanie sťažnosti ústavnému súdu) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a)

a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľ v odpovedi na vyjadrenie

okresného súdu požadoval úhradu trov konania aj za tento úkon právnej služby [§ 14 ods. 1

písm. b) vyhlášky]. Sťažovateľ tak celkovo žiada, aby mu ústavným súdom bola priznaná

úhrada trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastupovania v sume 413,91 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2011, ktorá

bola 763 €, a za 1. polrok roku 2012, ktorá bola 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi

úhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a prípravu zastúpenia

a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a)

a b) vyhlášky, a to za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 po 127,16 €, t. j.

spolu 254,32 €, čo spolu s paušálnou náhradou za vykonanie týchto úkonov dvakrát

po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 €.

Ústavný súd úhradu za úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 sťažovateľovi

nepriznal, pretože tento úkon právnej služby neprispel podľa názoru ústavného súdu

k ďalšiemu objasneniu veci (stanovisko sťažovateľa z 24. júna 2013 neobsahovalo žiadne

nové skutočnosti relevantné na rozhodnutie ústavného súdu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa [ v spojení s (bod 4 výroku

tohto nálezu)].

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2013