Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 488/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca

2013 doručená sťažnosť Ing. M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Návrhom žaloby o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania doručeným

na Okresný súd Bratislava III dňa 15. 03. 2010 som sa ako navrhovateľ domáhal

rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi M. povinnosť priznať jednorazovú dávku sociálnej

pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov...

Okresný súd Bratislava III pod sp. zn. na pojednávaní dňa

16. 11. 2011 vyniesol rozsudok pod -1124, ktorým návrh žaloby zamietol,

preto v zákonnej lehote bol podaný odpor proti uvedenému rozsudku.

Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní efektívne nekoná

od 30. 11. 2011 a doposiaľ o veci meritórne rozsudkom nerozhodol, preto som dňa

03. 01. 2013 email podal predsedovi Krajského súdu v Bratislave sťažnosť na prieťahy...

Krajský súd... neurobil žiadny úkon v zákonom ustanovenej lehote, preto svojou

nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustil zbytočného prieťahu, ktorý

má povahu porušenia práva zaručeného v ...“

3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o sťažnosti

sťažovateľa nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo (sloboda) M. P... upravené v Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v znení

protokolu č. 11, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. M. P... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR

(slovom dvetisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Z odpovede predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr. 2002/2013

zo 16. januára 2013 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

tvoriacej prílohu sťažnosti okrem iného vyplýva: „... že vec napadla na

Krajský súd v Bratislave dňa 19. 01. 2012...

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky

senátu musím konštatovať, že som v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

zistila prieťahy, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy

so zreteľom na množstvo veci pridelených na vybavenie do senátu 14 Co, spôsob

ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak,

ako napádajú na Krajský súd v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej

úpravy a rozvrhu práce súdu, ako aj personálnu vyťaženosť tunajších sudcov, pričom

uvedené skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť konania v predmetnej vecí a sú

objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť

na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. vyhodnotila ako dôvodnú...

Zároveň Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti

a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého stupňa, pričom vyzvem konajúcu predsedníčku

senátu aby neodkladne prijala ďalšie opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom krajského súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti podľa ods. l dohovoru,

pretože krajský súd doteraz právoplatne o odvolaní nerozhodol.

10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, , ). V kontexte

posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní

krajského súdu vedenom pod sp. zn. ide zatiaľ o ojedinelú nečinnosť súdu,

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ktorá sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru (napr. , ).

11. Konanie vo veci sp. zn. na krajskom súde trvalo doteraz od

19. januára 2012 (prevzatie spisu na rozhodnutie o podanom odvolaní) do 7. marca 2013 (do

podania sťažnosti ústavnému súdu), t. j. viac ako 11 mesiacov, a preto podľa názoru

ústavného súdu neprichádza zatiaľ do úvahy, aby doterajší namietaný postup odporcu

signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie

označených práv sťažovateľa. Až pokračujúca nečinnosť krajského súdu by eventuálne

mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže

posúdiť.

12. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v priebehu odvolacieho konania

síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, že by ich bolo

možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a dohovoru, a preto sťažnosť smerujúcu proti postupu

krajského súdu v konaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd rovnako zistil, že sťažnosť adresovanú

ústavnému súdu sťažovateľ podal 7. marca 2013 a krajskému súdu bola sťažnosť

na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. doručená 3. januára 2013.

Navyše, krajský súd doterajšie prieťahy v konaní priznal, keď uviedol, že „... vec budem

naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovostí a plynulosti až do jej vrátenia súdu prvého

stupňa, pričom vyzvem konajúcu predsedníčku senátu aby neodkladne prijala ďalšie

opatrenia na odstránenie vzniknutých prieťahov“.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa vrátane jeho

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013