Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 211/2013
PDF · 183.2 KB
No categories available
I. ÚS 211/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra
Brňáka v konaní o sťažnosti J. B. a J. B., obaja bytom K., zastúpených A., s. r. o., konajúcou
prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. S., PhD., vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 62/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo J. B. a J. B. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 62/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 62/2007 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. B. a J. B. trovy právneho zastúpenia
spolu v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich právneho
zástupcu A., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára
2013 doručená sťažnosť J. B. a J. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených A., s. r. o., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. S., PhD.,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C
62/2007.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
„Dňa 26. 10. 2007 bol Okresným súdom Čadca prijatý návrh na začatie konania
zo dňa 26. 10. 2007 v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. B... 2/ J. B... proti odporcom: 1/ E.
M... a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... 20. 02. 2008 bol na výzve v
kolkoch uhradený súdny poplatok v požadovanej výške... 17. 03. 2007 bolo právnemu
zástupcovi sťažovateľov doručené procesné poučenie pre účastníka konania zo dňa 10. 02.
2008.
Sťažovateľ doručil dňa 13. 05. 2009 Okresnému súdu Čadca žiadosť zo dňa 13. 05.
2009, aby súd vo veci konal...
Dňa 21. 01. 2013 doručili sťažovatelia... urgenciu zo dňa 21. 01. 2013, keďže
napriek vyššie uvedenej žiadosti zo dňa 13. 05. 2009 súd vo veci nekonal...
Dňa 22. 01. 2013 doručili sťažovatelia... sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa
22. 01. 2013, ktorú adresovali do rúk predsedu súdu, no do dnešného dňa nebola
sťažovateľom doručená žiadna odpoveď.
Od podania návrhu na začatie konania, teda od 26. 10. 2007, nebol vo veci vytýčený
termín pojednávania, a to aj napriek neexistencii žiadnej prekážky...
Okresný súd Čadca vo veci nekonal v čase od podania návrhu (26. 10. 2007) až
do dnešného dňa, t. j. asi 5 rokov a 5 mesiacov, čím porušil základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových
prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu od podania návrhu na začatie konania až
do dnešného dňa, keďže do dnešného dňa nebol vo veci vytýčený termín pojednávania.
Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o konanie začaté
na základe návrhu zo dňa 26. 10. 2007, t. j. uvedené konanie trvá cca 5 a pol roka
a doposiaľ nie je právoplatne skončené.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo J. B. a J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v
konaní vo veci navrhovateľov: : 1/ J. B... 2/ J. B... proti odporcom: 1/ E. M... a spol. pod sp.
zn. 10C/62/2007, porušené bolo.
Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vo veci navrhovateľov: : 1/ J. B... 2/
J. B... proti odporcom: 1/ E. M... a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
vedenom pod sp. zn. 10C/62/2007, konal bez zbytočných prieťahov.
J. B. a J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške po 2.000,- EUR (slovom
dvetisíc eur) každému, ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť J. B. a J. B. do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
J. B. a J. B. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR (slovom
tristotridsaťjeden eur trinásť centov) (2 úkony právnej služby po 130,16 EUR – prevzatie a
príprava zastúpenia, sťažnosť; 2 x réžijný paušál po 7,81 EUR, DPH 20 %, t. j. 55,19
EUR), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet vedený v ČSOB, a. s., pobočka Čadca, č. ú.
4010446960/7500, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Uznesením č. k. I. ÚS 211/2013-12 zo 17. apríla 2013 ústavný súd sťažnosť
sťažovateľov prijal na ďalšie konanie
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku
okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním
sp. zn. Spr 910/13 zo 17. mája 2013, v ktorom uviedla, že ostatný úkon súdu v predmetnej
veci bol urobený 23. apríla 2008, a zároveň skonštatovala, že „... vo veci boli spôsobené
bezdôvodné prieťahy v konaní“.
Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,
pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 62/2007.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z
dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu
alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľov.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke
nemožno konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré patrí k štandardnej agende
všeobecných súdov, hodnotiť ako zložité. Vzhľadom na to, že na strane odporcov je 46
účastníkov, po skutkovej stránke by bolo možné hodnotiť vec ako zložitejšiu. Ústavný súd
však konštatuje, že veľký počet účastníkov konania príčinou zbytočných prieťahov v konaní
okresného súdu nebol.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri
preskúmaní spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 62/2007 nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by
sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri posudzovaní postupu
okresného súdu ústavný súd zároveň prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého, len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavný súd po preskúmaní spisu okresného súdu
sp. zn. 10 C 62/2007 zistil, že k namietanému porušeniu označeného základného práva
sťažovateľov došlo postupom okresného súdu.
Okresný súd od 23. apríla 2008, keď doručoval právnym nástupcom odporcov návrh
na začatie konania spolu s uznesením č. k. 10 C 62/2007-17 z 10. februára 2007 (uznesenie,
ktorým ukladá odporcovi, aby sa vyjadril k návrhu), vo veci nevykonal žiadny úkon.
Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť sťažovateľov na prieťahy
v konaní z 22. januára 2013 až listom z 3. apríla 2013, teda po uplynutí viac ako dvoch
mesiacov.
Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že plynulému postupu nebráni žiadna
zákonná prekážka v konaní, okresný súd vo veci bezdôvodne nekoná už viac ako 5 rokov
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel ku záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 67/2007 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 67/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2 000 € pre každého z nich.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný
súd považoval za odôvodnené priznať každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie
v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom a vznikli
v súvislosti s právnym zastupovaním.
Sťažovatelia si uplatnili nárok na úhradu trov konania vo sume 331,13 €. Ústavný
súd im priznal túto sumu za dva úkony právnej služby po 130,16 € (prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie sťažnosti) a 2-krát po 7,81 € za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Keďže právny
zástupca sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, táto suma bola zvýšená ešte
o 20 % DPH v sume 55,19 €.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2013