Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 211/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti J. B. a J. B., obaja bytom K., zastúpených A., s. r. o., konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. S., PhD., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. a J. B. podľa postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. B. a J. B. trovy právneho zastúpenia

spolu v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich právneho

zástupcu A., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2013 doručená sťažnosť J. B. a J. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených A., s. r. o., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. S., PhD.,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C

62/2007.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Dňa 26. 10. 2007 bol Okresným súdom Čadca prijatý návrh na začatie konania

zo dňa 26. 10. 2007 v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. B... 2/ J. B... proti odporcom: 1/ E.

M... a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... 20. 02. 2008 bol na výzve v

kolkoch uhradený súdny poplatok v požadovanej výške... 17. 03. 2007 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľov doručené procesné poučenie pre účastníka konania zo dňa 10. 02.

2008.

Sťažovateľ doručil dňa 13. 05. 2009 Okresnému súdu Čadca žiadosť zo dňa 13. 05.

2009, aby súd vo veci konal...

Dňa 21. 01. 2013 doručili sťažovatelia... urgenciu zo dňa 21. 01. 2013, keďže

napriek vyššie uvedenej žiadosti zo dňa 13. 05. 2009 súd vo veci nekonal...

Dňa 22. 01. 2013 doručili sťažovatelia... sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

22. 01. 2013, ktorú adresovali do rúk predsedu súdu, no do dnešného dňa nebola

sťažovateľom doručená žiadna odpoveď.

Od podania návrhu na začatie konania, teda od 26. 10. 2007, nebol vo veci vytýčený

termín pojednávania, a to aj napriek neexistencii žiadnej prekážky...

Okresný súd Čadca vo veci nekonal v čase od podania návrhu (26. 10. 2007) až

do dnešného dňa, t. j. asi 5 rokov a 5 mesiacov, čím porušil základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Slovenskej

republiky.

Sťažovatelia vidia porušenie svojho ústavného práva v neprimeraných časových

prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu od podania návrhu na začatie konania až

do dnešného dňa, keďže do dnešného dňa nebol vo veci vytýčený termín pojednávania.

Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o konanie začaté

na základe návrhu zo dňa 26. 10. 2007, t. j. uvedené konanie trvá cca 5 a pol roka

a doposiaľ nie je právoplatne skončené.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo J. B. a J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v postupom Okresného súdu Čadca v

konaní vo veci navrhovateľov: : 1/ J. B... 2/ J. B... proti odporcom: 1/ E. M... a spol. pod sp.

zn. , porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby v konaní vo veci navrhovateľov: : 1/ J. B... 2/

J. B... proti odporcom: 1/ E. M... a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

vedenom pod sp. zn. , konal bez zbytočných prieťahov.

J. B. a J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške po 2.000,- EUR (slovom

dvetisíc eur) každému, ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť J. B. a J. B. do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

J. B. a J. B. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR (slovom

tristotridsaťjeden eur trinásť centov) (2 úkony právnej služby po 130,16 EUR – prevzatie a

príprava zastúpenia, sťažnosť; 2 x réžijný paušál po 7,81 EUR, DPH 20 %, t. j. 55,19

EUR), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet vedený v ČSOB, a. s., pobočka Čadca, č. ú.

4010446960/7500, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Uznesením č. k. -12 zo 17. apríla 2013 ústavný súd sťažnosť

sťažovateľov prijal na ďalšie konanie

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

sp. zn. Spr 910/13 zo 17. mája 2013, v ktorom uviedla, že ostatný úkon súdu v predmetnej

veci bol urobený 23. apríla 2008, a zároveň skonštatovala, že „... vo veci boli spôsobené

bezdôvodné prieťahy v konaní“.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z

dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu

alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke

nemožno konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov, hodnotiť ako zložité. Vzhľadom na to, že na strane odporcov je 46

účastníkov, po skutkovej stránke by bolo možné hodnotiť vec ako zložitejšiu. Ústavný súd

však konštatuje, že veľký počet účastníkov konania príčinou zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu nebol.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní spisu okresného súdu sp. zn. nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by

sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, bol postup samotného okresného súdu. Pri posudzovaní postupu

okresného súdu ústavný súd zároveň prihliadal aj na , podľa ktorého, len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Ústavný súd po preskúmaní spisu okresného súdu

sp. zn. zistil, že k namietanému porušeniu označeného základného práva

sťažovateľov došlo postupom okresného súdu.

Okresný súd od 23. apríla 2008, keď doručoval právnym nástupcom odporcov návrh

na začatie konania spolu s uznesením č. k. -17 z 10. februára 2007 (uznesenie,

ktorým ukladá odporcovi, aby sa vyjadril k návrhu), vo veci nevykonal žiadny úkon.

Predsedníčka okresného súdu reagovala na sťažnosť sťažovateľov na prieťahy

v konaní z 22. januára 2013 až listom z 3. apríla 2013, teda po uplynutí viac ako dvoch

mesiacov.

Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že plynulému postupu nebráni žiadna

zákonná prekážka v konaní, okresný súd vo veci bezdôvodne nekoná už viac ako 5 rokov

(, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel ku záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 € pre každého z nich.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom a vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním.

Sťažovatelia si uplatnili nárok na úhradu trov konania vo sume 331,13 €. Ústavný

súd im priznal túto sumu za dva úkony právnej služby po 130,16 € (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti) a 2-krát po 7,81 € za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Keďže právny

zástupca sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, táto suma bola zvýšená ešte

o 20 % DPH v sume 55,19 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013