Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 495/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Š. S, toho času vo výkone väzby, zastúpeného advokátom

Mgr. M. B., N., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. apríla 2013 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2013 doručená sťažnosť Š. S. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

práv podľa a 5 (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z

9. apríla 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 67/2012 z 1. júla 2012

vzatý do väzby z dôvodu podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V priebehu

väzobného stíhania sťažovateľa pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) mu bola väzba niekoľkonásobne predlžovaná, a to naposledy napadnutým

uznesením najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o jej predĺžení v konaní o sťažnosti v rozpore

s právnym názorom Špecializovaného trestného súdu ako súdu prvostupňového. Sťažovateľ

s predĺžením väzobného stíhania svojej osoby najvyšším súdom nesúhlasil, pričom

vychádzajúc zo zákonnej úpravy a prihliadajúc aj na judikatúru ústavného súdu

predovšetkým poukázal na „... vzťah medzi všeobecným princípom trvania väzby podľa §

76 ods. 1 a osobitnými pravidlami pre určovanie dĺžky trvania väzby určenými v

ods. 2, ods. 6 a ods. 7 , kde je v každom prípade potrebné naplniť podmienky podľa

ods. 1 , pričom splnenie niektorej z osobitných podmienok trvania väzby podľa vyššie

uvedených ustanovení nemá za následok vylúčenie všeobecného princípu podľa § 76 ods. 1

“. V konkrétnych okolnostiach svojej trestnej veci teda poukázal na to,

že „Prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní striktne držal... zákonnej úpravy a...

rozhodol tak, že nepredĺžil lehotu trvania väzby...

Základným skutkovým dôvodom bolo porušenie povinností orgánov činných

v trestnom konaní postupovať podľa §-u 2 ods. 6 vo väzobných veciach

prednostne a urýchlene, a to konkrétne vo vzťahu k vyhotovovaniu mojich znaleckých

posudkov vo veci“, kým naproti tomu najvyšší súd „... mal za to, že postup orgánov činných

v trestnom konaní spĺňal a spĺňa podmienky ustanovené v “.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd... v konaní vedenom pod sp. zn. , Uznesením zo dňa

09. 04. 2013 porušil právo Š. S. na ochranu osobnej slobody zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5

... a právo na slobodu zaručené v Dohovoru...

2. Zrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané dňa 09. 04. 2013, sp. zn.:

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, v akej veci sa týka, kto ho podáva... . Podľa

k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť

splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Podľa musí sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať... Podľa § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

dôkaz o inom zásahu.

7. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie

sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

).

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50

ods. 2 sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj

splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Predloženie

splnomocnenia je pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie

je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2013