Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 194/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti MUDr. J. K., K., zastúpenej advokátom JUDr. C. S., Č.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. MUDr. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 800 € (slovom

tisícosemsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania MUDr. J. K. v sume

331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet advokáta JUDr. C. S.,

Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. zo 14. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním

doručeným 10. júna 2013, v ktorom uviedla procesné úkony okresného súdu vykonané

od marca 2012, a súčasne zaslala ústavnému súdu súdny spis.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že v označenej veci už ústavný súd nálezom

sp. zn. z 2. marca 2011 vo vzťahu k iným účastníkom konania vyslovil

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Prehľad podstatných procesných úkonov účastníkov konania a okresného súdu

od podania žaloby až do 27. januára 2011 bol súčasťou už uvedeného nálezu ústavného

súdu a predmetom posudzovania z hľadiska porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov iného účastníka konania ako sťažovateľa v tomto konaní.

Ústavný súd aj napriek uvedenému je vzhľadom na závery, ktoré už vyslovil v náleze

sp. zn. z 2. marca 2011, toho názoru, že nie je potrebné sa opätovne

zaoberať touto časťou napadnutého konania, keďže porušenie základného práva účastníkov

konania bolo vyslovené jednak v súvislosti s neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu

v napadnutom konaní (v trvaní 9 mesiacov), ale najmä v súvislosti s neefektívnou činnosťou

okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd stotožnil s jeho skorším právnym názorom

vysloveným v náleze sp. zn. z 2. marca 2011, čo sa týka časti konania

od podania žaloby až do 27. januára 2011, preto sa v tomto konaní zaoberal

už len procesnými úkonmi účastníkov konania a okresného súdu po 27. januári 2011.

Po preštudovaní súdneho spisu ústavný súd identifikoval tieto relevantné úkony

po 27. januári 2011:

- 7. marca 2011 ústavný súd doručil súdny spis okresnému súdu,

- 10. marca 2011 okresný súd predložil súdny spis Krajskému súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti žalovaným

v 1. rade,

- 3. mája 2011 krajský súd vrátil súdny spis okresnému súdu spolu s uznesením

sp. zn. z 25. marca 2011. Krajský súd nevylúčil zákonnú sudkyňu,

- 23. júna 2011 bol doručený návrh žalovaného v 1. rade na prikázanie veci inému

súdu,

- 28. augusta 2011 opatrením podpredsedu okresného súdu bol súdny spis pridelený

JUDr. J. V. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 25. októbra 2011 okresný súd uznesením uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť

poplatok z návrhu z 23. júna 2011,

- od 2. novembra 2011 do 29. novembra 2011 bol súdny spis na ústavnom súde

v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. ,

- 19. decembra 2011 okresný súd zrušil uznesenie o vyrubení poplatku za návrh

(na prikázanie veci inému súdu), toho istého dňa výzvou vyzval žalovaného v 1. rade

na zaplatenie poplatku za ten istý návrh (č. l. 818 a č. l. 819 súd. spisu),

- 9. januára 2012 bol zaplatený poplatok,

- 19. januára 2012 bol predložený spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) ako spoločne nadriadenému súdu, ktorý v zmysle § 12 ods. 3

rozhoduje o návrhu na prikázanie veci,

- 30. januára 2012 bol vrátený spis okresnému súdu spolu s uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 26. januára 2012, ktorým návrhu nevyhovel,

- 6. marca 2012 bol doručený návrh žalovaného v 3. rade na prikázanie veci inému

súdu,

- 7. marca 2012 výzva na zaplatenie poplatku z návrhu na prikázanie veci inému

súdu,

- 20. marca 2012 zaplatený poplatok,

- 29. marca 2012 bol predložený spis najvyššiemu súdu,

- 28. mája 2012 bol okresnému súdu vrátený spis spolu s uznesením najvyššieho

súdu o nevyhovení návrhu na prikázanie veci,

- 21. septembra 2012 žalovaná v III. rade doručila okresnému súdu námietku

zaujatosti zákonnej sudkyne,

- 28. septembra 2012 pojednávanie, námietka posúdená ako opakovaná, na ktorú

sa neprihliada, pojednávanie odročené pre účely vyžiadania zbierky listín príslušnej Správy

katastra,

- 5. novembra 2012 žalovaná v III. rade doručila okresnému súdu námietku zaujatosti

zákonnej sudkyne,

- 22. februára 2013, pojednávanie, odročené pre ospravedlnenú neúčasť žalovanej

v III. rade, napriek uvedenému uskutočnený výsluch svedkýň, krátkou cestou doručená

zmena návrhu,

- 25. februára 2013 výzva pre právneho zástupcu žalobcov,

- 5. marca 2013 doručená odpoveď právneho zástupcu žalobcov,

- 20. marca 2013 doručený znalecký posudok žalobcom,

- 9. apríla 2013 doručené vyjadrenie žalovanej v III. rade,

- 25. apríla 2013 výzva pre právneho zástupcu žalobcu na doručenie znaleckého

posudku v ďalších dvoch kópiách, výzva pre žalovaných týkajúca sa návrhu žalobcu

na zmenu návrhu,

- 29. apríla 2013 odpoveď právneho zástupcu žalobcu,

- 21. mája 2013 doručené stanovisko žalovaného v I. rade k zmene návrhu.

V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd navyše zistil, že od vrátenia spisu ústavným súdom (24. júla 2013)

okresný súd nevykonal žiadny relevantný úkon a konanie pred okresným súdom ku dňu

rozhodovania o sťažnosti nie je právoplatne skončené.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom 27. júna 2013 súhlasil

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu

dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada v rámci prvého

kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľov.

1. Predmetom namietaného konania vedeného okresným súdom je návrh na určenie

neplatnosti darovacej zmluvy, kde sťažovateľka je v procesnej pozícii žalovanej

v II. rade. Ústavný súd sa stotožňuje so svojím názorom vyjadreným v skoršom

náleze (sp. zn. z 2. marca 2011), podľa ktorého spory o takéto nároky

nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov.

Ústavný súd vychádzajúc z doterajšieho priebehu napadnutého konania nezistil ani žiadne

skutočnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnej faktickej zložitosti veci, hoci na priebeh

konania mohli mať nepochybne vplyv aj podávané námietky zaujatosti zákonných sudcov

zo strany odporcov a návrhy na prikázanie veci inému súdu, resp. rozhodovanie o návrhoch

predbežných opatrení, opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresného súdu,

ako aj iné okolnosti, ktoré súviseli na začiatku konania s častým odročovaním, resp. rušením

pojednávaní z dôvodu neúčasti odporcov (aj sťažovateľky).

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky

v predmetnom konaní. Ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľka svojou opakovanou

neúčasťou (od 31. októbra 2003 do 31. októbra 2006) na viacerých pojednávaniach

čiastočne prispela k predĺženiu napadnutého konania. Od októbra 2006 sťažovateľka bola

v konaní riadne zastúpená advokátom, ktorý sa zúčastňoval nariadených pojednávaní.

Na výzvy okresného súdu reagovala sťažovateľka včas.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľka prispela k predĺženiu posudzovaného

konania aj z dôvodu, že podala niekoľko procesných návrhov, o ktorých musel rozhodovať

okresný súd, po podanom opravnom prostriedku aj Krajský súd v Trnave a po podanom

mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľkou aj najvyšší súd, čím sa konanie

predlžovalo.

Ústavný súd pri hodnotení jej postupu bral do úvahy i to, že ako účastníčka konania

nesporne mala právo na procesné úkony, ktoré urobila. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku

uplatnenia procesných práv však nenesie zodpovednosť účastník konania, ktorý ich uplatnil,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto dobu

potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných návrhoch ústavný súd

nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne

, ).

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní v časti

konania od podania návrhu do 27. januára 2011 ústavný súd odkazuje na závery vyjadrené

vo svojom skoršom náleze sp. zn. z 2. marca 2011, na základe ktorých

ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva iných sťažovateľov,

pretože tieto závery sú aplikovateľné aj v prípade sťažovateľky (zbytočné prieťahy v trvaní

deväť mesiacov a neefektívna činnosť okresného súdu). Ústavný súd k časti napadnutého

konania po 27. januári 2011 konštatuje, že okresný súd ani po právoplatnosti uvedeného

nálezu nebol schopný si organizovať svoju činnosť efektívne a dopustil sa ďalších

zbytočných prieťahov, ako aj nesústredenej činnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na časť konania po 3. máji 2011, keď krajský súd vrátil súdny spis okresnému

súdu do predloženia súdneho spisu najvyššiemu súdu 19. januára 2012 v súvislosti

s návrhom žalovaného v I. rade (doručeným okresnému súdu 23. júna 2011). Počas

uvedeného vyše osemmesačného obdobia okresný súd uznesením z 25. októbra 2011

vyrubil nesprávne poplatok za návrh, následne predmetné uznesenie zrušil uznesením

z 19. decembra 2011 a výzvou z toho istého dňa uložil navrhovateľovi úkonu (žalovanému

v I. rade) zaplatiť príslušný poplatok za návrh. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v rámci

uvedeného obdobia necelý mesiac sa súdny spis nachádzal na ústavnom súde. Napriek

uvedenému ústavný súd konštatuje, že takúto nesústredenú činnosť okresného súdu

(po príkaze ústavného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) nesmerujúcu

k prerokovaniu veci a rozhodnutiu vo veci ústavný súd považoval za zbytočný prieťah.

Dôkazom neefektívnej a nesústredenej činnosti je aj fakt, že prvé pojednávanie po vyslovení

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavným

súdom sa uskutočnilo až 28. septembra 2012, t. j. po roku a pol od doručenia súdneho spisu

ústavným súdom.

Ústavný súd opätovne konštatuje, že je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné,

aby právna neistota sťažovateľky v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí

takmer desiatich rokov od jeho začatia (m. m. napr. , ,

, ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Pretože ústavný súd v súvislosti s porušením označeného základného práva iných

sťažovateľov podľa okresným súdom v napadnutom konaní

už vo svojom skoršom náleze prikázal, aby okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádzajú účastníci tohto konania, nebolo potrebné tento príkaz

opakovať.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadala priznať

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila najmä intenzitou porušenia

označeného základného práva a dĺžkou jej trvania, a to aj napriek existencii nálezu

sp. zn. z 2. marca 2011.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav a priebeh konania na okresnom súde v právnej veci

sťažovateľky vedenej pod sp. zn. (správanie sťažovateľky a postup

okresného súdu vyhodnotené v časti II tohto nálezu, ako aj v skoršom náleze ústavného

súdu sp. zn. z 2. marca 2011) ústavný súd považoval priznanie sumy

1 800 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou

331,12 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia nepresahuje sumu

vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, preto ústavný súd zaviazal okresný súd zaplatiť

právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania v celkovej sume 331,12 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013