Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika a zo sudkýň Jany Baricovej a Ivetty

Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STEHURA &

partners, s. r. o., F. Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Celestín Stehura,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 340,85 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný

súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Celestína Stehuru,

Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., F. Kráľa 2080, Čadca, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2014 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol odporcom v konaní pred okresným

súdom vedeným pod sp. zn. , v ktorom sa navrhovatelia v 1. a 2. rade

domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Predmetný návrh zo 6. novembra 2003 bol

okresnému súdu doručený 31. októbra 2003.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Pretože som mal viaceré indície, že zákonný sudca

JUDr. Štefan Marťák nebude v danom spore objektívny, vzniesol som námietku zaujatosti

voči sudcovi. Namietal som v nej nezrovnalosti dátumov, kedy bol návrh vyhotovený a kedy

došiel na OS Čadca do podateľne. Návrh bol vraj vyhotovený 6.11.2003 a pečiatka

podateľne OS Čadca je s dátumom 31.10.2003. Tieto nedostatky podľa môjho názoru

doteraz neboli jasne a zrozumiteľne odstránené. Napriek týmto veciam OS v Čadci dňa

31.10.2006 vyniesol rozsudok, ktorým určil, že darovacia zmluva je neplatná v časti

týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k odporkyni v 2. rade. Vo zvyšnej

časti návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku OS Čadca som podal odvolanie proti tej časti

rozsudku OS Čadca, ktorou bola určená darovacia zmluva za neplatnú. Následne Krajský

súd v Žiline svojím uznesením č. zo dňa 30.6.2007 napadnutý rozsudok OS

Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od tohto dátumu vo veci nebolo

rozhodnuté, naopak spis Správy katastra v Kysuckom Novom Meste, ktorý som žiadal, aby

bol OS Čadca vyžiadaný a pripojený k spisu, následne zo spisu OS Čadca tento spis zmizol.

Následne zákonná sudkyňa JUDr. Jana Mitková podala trestné oznámenie na neznámeho

páchateľa, avšak doteraz spis Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 676/2002 sa

nepodarilo nájsť.“

3. Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

keďže navrhovatelia podali svoj návrh ešte v roku 2003 a doteraz nebolo vo veci

právoplatne rozhodnuté. Ďalej v sťažnosti uviedol: „Ja sa nachádzam v stave právnej

neistoty od roku 2003 až doteraz, pričom tento stav na mňa pôsobí veľmi nepriaznivo a to

hlavne na moje zdravie a psychiku. V konaní vedenom na OS Čadca sa dejú

veci, ktorým nerozumiem a sú pre mňa záhadou. Žaloba je vypracovaná dňa 7.11.2003 a na

súde je podaná už dňa 31.10.2003. Návrh nie je podpísaný navrhovateľkou v 2. rade

a zo súdneho spisu zmizne spis Správy katastra Kysucké Nové Mesto. Tieto veci doteraz

neboli jasne a zrozumiteľne vysvetlené, súd sa nimi vôbec nezaoberal. Aj tieto veci na mňa

veľmi nepriaznivo pôsobia. Z tohto dôvodu žiadam, aby mi bolo priznané aj primerané

finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy. Myslím si, že za primerané

finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 2.500,- eur. Som toho názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

by nebolo dostatočným zadosťučinením pre mňa - sťažovateľa.

Nálezom Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 2.3.2011 už bolo

konštatované, že vo veci dochádza k prieťahom a bolo prikázané OS Čadca konať bez

zbytočných prieťahov.

Taktiež žiadam, aby Ústavný súd SR rozhodol aj o náhrade trov právneho

zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť OS Čadca na účet môjho právneho zástupcu,

ktorých špecifikáciu v prílohe zasielam...“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené bolo.

II. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.500,-

eur, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

IV. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy

konania v sume 340,85 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet

advokátskej kancelárie STEHURA and partners, s. r. o. Čadca.“

5. Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 10. júna 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

7. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

z 15. júla 2015, doručeným ústavnému súdu 20. júla 2015, v ktorom uviedla rozpis

procesných úkonov vo veci sp. zn. a ďalej uviedla: „Vzhľadom na vyššie

uvedené konštatujem, že v určitých časových úsekoch došlo k zbytočným prieťahom v

konaní čo nakoniec konštatoval Ústavný súd SR vo vydaných Nálezoch. K prieťahom však

v podstatnej miere prispeli samotní účastníci či už na strane navrhovateľov alebo odporcov

(podávanie návrhov, zmeny návrhov, námietky zaujatosti, odvolania). Vo veci bol nariadený

dohľad nad plynulosťou konania.“

V doplnení svojho stanoviska, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. júla 2015,

predsedníčka okresného súdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

ústavného súdu o prijatej sťažnosti.

8. Sťažovateľ na vyjadrenie okresného súdu reagoval svojím stanoviskom

z 18. augusta 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. augusta 2015 a v ktorom sa

stručne vyjadril k tomu, že trvá na podanej ústavnej sťažnosti a vyjadruje súhlas

s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

13. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

15. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. , ).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

19. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

20. Postup okresného súdu v namietanom konaní sp. zn. bol

predmetom už dvoch nálezov ústavného súdu. V prvom náleze sp. zn.

z 2. marca 2011 ústavný súd vyslovil, že právo účastníkov konania (v tomto prípade

navrhovateľov v konaní sp. zn. pred okresným súdom) na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu porušené, a prikázal okresnému

súdu konať bez prieťahov. V druhom náleze sp. zn. z 28. augusta 2013

ústavný súd vyslovil, že právo účastníka konania (v tomto prípade odporkyne v 2. rade

v konaní sp. zn. pred okresným súdom) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu porušené. V týchto dvoch nálezoch sa

ústavný súd zaoberal procesným postupom okresného súdu a jeho úkonmi v konaní od

momentu začatia konania, t. j. od 31. októbra 2003, až do 28. augusta 2013. V tomto období

už ústavný súd dvakrát rozhodol, že postup okresného súdu v konaní sa vyznačoval

zbytočnými prieťahmi, no porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov vyslovil voči iným účastníkom daného konania než je sťažovateľ v tejto veci.

Vzhľadom na už uvedené sa ústavný súd vo vzťahu k popisu procesného postupu

okresného súdu zameral podrobnejšie na obdobie po 28. auguste 2013 a skúmal ho len do

8. októbra 2014, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu sp. zn.

, ktorým bolo konanie voči sťažovateľovi právoplatne zastavené.

V období od 28. augusta 2013 do 8. októbra 2014 ústavný súd zo spisu okresného

súdu zistil tieto rozhodné skutočnosti:

Dňa 5. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -1020 rozhodol

o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade a odporkyni v 3. rade.

Dňa 1. októbra 2013 podala odporkyňa v 2. rade odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -1020 z 5. septembra 2013 o zastavení konania voči odporcovi

v 1. rade a odporkyni v 3. rade.

Dňa 4. októbra 2013 podal odporca v 1. rade odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -1020 z 5. septembra 2013 o zastavení konania.

Dňa 28. októbra 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 30. októbra 2013 Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.

rozhodol o odvolaní tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -1020

z 5. septembra 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 13. decembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -1049 vyzval

navrhovateľov, aby odstránili nedostatky svojich podaní z 22. februára 2013 (zmena

návrhu), z 25. februára 2013 (oprava výroku zmeny návrhu) a zo 4. marca 2013 (späťvzatie

žaloby) pod následkom odmietnutia podania.

Dňa 17. decembra 2013 navrhovatelia v podaní trvali na zmene návrhu a vzali späť

svoj návrh voči odporcom v 1. rade a 3. rade.

Dňa 23. decembra 2013 okresný súd vyzval odporcov v 1. a 3. rade, aby sa vyjadrili

k späťvzatiu návrhu.

Dňa 28. januára 2014 doručila odporkyňa v 3. rade okresnému súdu svoj nesúhlas

so späťvzatím návrhu.

Dňa 18. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. -1054 rozhodol

o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade a odporkyni v 3. rade.

Dňa 6. marca 2014 podala odporkyňa v 2. rade odvolanie voči uzneseniu okresného

súdu č. k. -1054 o zastavení konania z 18. februára 2014.

Dňa 14. marca 2014 a 19. marca 2014 podal odporca v 1. rade odvolanie voči

uzneseniu okresného súdu č. k. -1054 o zastavení konania z 18. februára

2014.

Dňa 26. marca 2014 podala odporkyňa v 3. rade odvolanie voči uzneseniu okresného

súdu č. k. -1054 o zastavení konania z 18. februára 2014.

Dňa 31. marca 2014 okresný súd vyzval účastníkov konania a ich právnych

zástupcov na vyjadrenie k odvolaniam odporcov.

Dňa 28. apríla 2014 sa k odvolaniu odporcu v 1. rade vyjadrila odporkyňa v 3. rade.

Dňa 7. mája 2014 bol spis okresného súdu sp. zn.10 C 135/2003 postúpený

Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 9. mája 2014 doručil odporca v 1. rade okresnému súdu svoj návrh na prerušenie

konania, ktorý bol krajskému súdu doručený 20. mája 2014.

Dňa 31. júla 2014 rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.

tak, že odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti výroku o pripustení zmeny návrhu

odmietol a vo výroku o zastavení konania potvrdil. Toto rozhodnutie bolo doručené

všetkým účastníkom konania 8. októbra 2014, keď nadobudlo právoplatnosť.

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, ) zohľadňoval tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP

v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

21.1 Predmetom namietaného konania vedeného okresným súdom je návrh na

určenie neplatnosti darovacej zmluvy, kde sťažovateľ bol v procesnej pozícii odporcu

v 1. rade. Ústavný súd sa stotožňuje so svojím názorom vyjadreným v skorších nálezoch

(sp. zn. z 2. marca 2011 a sp. zn. z 28. augusta 2013),

podľa ktorých spory o takéto nároky nie sú právne zložité a existuje k nim aj stabilizovaná

judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd, vychádzajúc z doterajšieho priebehu

napadnutého konania, nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnej

faktickej zložitosti veci, hoci na priebeh konania mohli mať nepochybne vplyv aj podávané

námietky zaujatosti zákonných sudcov zo strany odporcov a návrhy na prikázanie veci

inému súdu, resp. rozhodovanie o návrhoch predbežných opatrení, opravných prostriedkoch

proti rozhodnutiam okresného súdu, ako aj iné okolnosti, ktoré súviseli na začiatku konania

s častým odročovaním, resp. rušením pojednávaní z dôvodu neúčasti odporcov (aj

sťažovateľa).

21.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd

preskúmal celé konanie od jeho začiatku a zistil, že aj sťažovateľ v postavení odporcu

v 1. rade prispel k predĺženiu posudzovaného konania tým, že opakovane svojou neúčasťou

spôsobil odročenie pojednávania.

Sťažovateľ tiež podával množstvo návrhov, často aj neodôvodnených (námietky

zaujatosti zákonného sudcu, prípadne všetkých sudcov okresného súdu, návrh na prikázanie

veci inému súdu, návrh na prerušenie konania), o ktorých musel rozhodovať najprv okresný

súd a po podaní opravného prostriedku aj odvolací súd.

Ústavný súd však pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy i to, že ako

účastník konania nesporne mal právo na procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy

vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania však neznáša

zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani

na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou

preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľmi uplatnených procesných právach

ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne

, ).

21.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a predovšetkým poukazuje na to, že takmer 11-ročné trvanie preskúmavaného

konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné.

Ústavný súd odkazuje na závery vyjadrené vo svojom skoršom náleze sp. zn.

z 2. marca 2011 vo vzťahu k obdobiu od 31. októbra 2003 do 27. januára

2011 a v náleze sp. zn. z 28. augusta 2013 vo vzťahu k obdobiu od

27. januára 2011 do 28. augusta 2013, na základe ktorých ústavný súd vyslovil porušenie

označeného základného práva iných sťažovateľov, pretože tieto závery sú aplikovateľné aj

v prípade sťažovateľa (zbytočné prieťahy v trvaní deväť mesiacov, neefektívna

a nesústredená činnosť okresného súdu, ako aj fakt, že prvé pojednávanie po vyslovení

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavným

súdom sa uskutočnilo až 28. septembra 2012, t. j. po roku a pol od doručenia súdneho spisu

ústavným súdom).

Ako to vyplýva z uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu, postup

okresného súdu po 28. auguste 2013 bol v celku plynulý bez výrazných období nečinnosti,

avšak, posudzujúc konanie okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi ako celok, celková

doba trvania súdneho konania, ktoré trvalo do 8. októbra 2014 (keď rozhodnutie o zastavení

konania voči sťažovateľovi ako odporcovi v 1. rade nadobudlo právoplatnosť), t. j. takmer

11 rokov, je neúnosná a z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná aj vzhľadom na

skutočnosť, že vo vzťahu k postupu okresného súdu ústavný súd vyslovil prieťahy v tomto

konaní už dvakrát.

22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

23. Pretože ústavný súd v súvislosti s porušením označeného základného práva iných

sťažovateľov podľa okresným súdom v napadnutom konaní už

vo svojom skoršom náleze sp. zn. prikázal, aby okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú účastníci tohto konania, nebolo potrebné tento

príkaz opakovať.

24. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 2 500 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie

napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

25. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v roku

2014 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 €

a režijný paušál 8,04 €, t. j. priznané trovy konania sú v celkovej výške 340,85 € s DPH.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

26. Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015