Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 389/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a tiež porušenie a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17.

júla 2012 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8

CoE/128/2012 a jeho uznesením z 29. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a tiež porušenie a dohovoru postupom Okresného súdu Považská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8

CoE/128/2012 a jeho uznesením z 29. novembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti právnym záverom vyplývajúcim

z napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov, a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov

aplikovateľných na túto vec.

Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka

považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo

rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu

sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti

Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) na rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej

veci konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka

poukazuje na rozsudok súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani

a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7

ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť

dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,

aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti

zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu

kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

a krajského súdu v napadnutom konaní a ich napadnutým uznesením, zrušil uznesenie

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania finančného

zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody

zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, v ktorých vyslovil, že okresný súd je

nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti sa teda ústavný súd plne stotožňuje s

dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. sp. zn. III. ÚS

242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS

303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS

227/2012 zo 16. mája 2012, z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22.

augusta 2012, ako aj ďalších rozhodnutiach naposledy sp. zn. z 15. januára

2013, ktoré skončili odmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky, pri

akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o zastavení exekúcie,

pretože rozhodcovský rozsudok, ako to bolo v tomto prípade, na podklade ktorého bola

exekúcia vedená (resp. navrhnutá), nebol z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným

titulom na vedenie exekúcie.

Takisto ústavný súd viackrát odpovedal na neopodstatnené námietky sťažovateľky

k údajne nezákonnému postupu okresného súdu a krajského súdu o zastavení exekučného

konania, ktorý predtým nerozhodol o jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) z dôvodu potreby podania žiadosti súdnemu dvoru na rozhodnutie o

predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pozri napr.

rozhodnutia č. k. -16 zo 7. júna 2012, ako aj č. k. -17

z 15. januára 2013).

Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný

prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania

tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej

doložky) ako nekalej nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom,

tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt

proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013. Ústavný súd v tejto

súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosť sa oboznámiť s dôvodmi

zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov

z uznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom

vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou

postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť

sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú,

aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou

uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal

a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola

zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní

na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť

uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu

v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovať

prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd

dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uznesením bol v danej veci princíp

kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených ,

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť

nemohlo.

Prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto ústavný súd túto sťažnosť

odmietol bez odôvodnenia (posledná veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013