Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 541/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B., zastúpenej

obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a

advokáta JUDr. R. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er

9866/2006.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Písomnosťou zo dňa 10. 03. 2008 označenou ako „Návrh na pripustenie zmeny

účastníka konania a na zmenu súdneho exekútora“ (ďalej len „návrh“) doručenou

Okresnému súdu Bratislava V dňa 13. 03. 2008 advokátska kancelária navrhovala, aby súd

pripustil zmenu účastníka v exekučnom konaní z pôvodne oprávneného na nového

oprávneného a po právoplatnosti uznesenie a pripustení predmetnej zmeny rozhodol

o zmene pôvodne navrhovaného súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho

exekútora Ing. JUDr. R. L., Exekútorský úrad H.

Písomnosťou zo dňa 19. 01. 2009 označenou ako „Žiadosť o konanie vo veci“

doručenou súdu dňa 26. 01. 2009 advokátska kancelária žiadala konajúci súd o konanie

v predmetnej právnej veci a poukázala na ustanovenie

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „exekučný poriadok“) podľa ktorého je súd povinný rozhodnúť

o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora...

K pochybeniu súdu došlo tým, že po podaní návrhu súd v predmetnej právnej veci

nevykonal žiadny úkon resp. takýto nie je sťažovateľovi známy.

Dňa 25. 02. 2013 sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal na Okresný

súd Bratislava V písomnosť zo dňa 22. 02. 2013 označenú ako „Sťažnosť na postup súdu

podľa ustanovenia o súdoch a zmene a doplnení

niektorých zákonov spočívajúci v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (ďalej len „sťažnosť“) a požiadal predsedu súdu ako orgán

poverený vybavovaním sťažností aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil

vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ

namietal postup súdu, ktorý smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, a to z toho dôvodu, že konajúci súd od podania návrhu ku dňu

podania sťažnosti je nečinný viac ako 1807 dní. Sťažovateľ mal za to, že takýmto postupom

súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Na sťažnosť súd do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti nereagoval a o návrhu

nerozhodol...

V súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zákona o organizácii Ústavného súdu SR

má sťažovateľ za to, že Okresný súd Pezinok svojím postupom v predmetnej veci spôsobil

zbytočné prieťahy a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru...

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava V ako všeobecný

súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej

neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty

sťažovateľa naďalej trvá.

K odstráneniu stavu právnej neistoty nedošlo ani po tom, čo sa sťažovateľ dožadoval

zjednania nápravy u predsedu Okresného súdu Bratislava V. Sťažnosť nebola žiadnym

spôsobom vybavená a k náprave nedošlo...

možno mať jednoznačne za to, že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené

právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania sťažovateľa nemožno vyvodiť

záver, že svojim konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní, keďže sťažovateľ sa podal

návrh, doložil všetky relevantné dôkazy a žiadal súd, aby vo veci konal.

Na základe uvedeného skutkového stavu veci je zrejmé, že súd do dnešného dňa

nevykonal žiadny relevantný úkon, ktorý by viedol k efektívnemu odstráneniu stavu právnej

neistoty a rýchlemu rozhodnutiu vo veci, keďže konanie trvá už viac ako 5 rokov, pričom nie

je predpoklad jeho skorého právoplatného ukončenia. Pritom vzhľadom na predmet

konania je promptné a skoré rozhodovanie veci požiadavkou vyplývajúcou priamo z

ustanovení exekučného poriadku...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn.: porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR..., ktoré je Okresný

súd Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava V

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak to je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v nečinnosti okresného súdu pri

rozhodovaní o jej návrhu doručenom okresnému súdu 13. marca 2008 na pripustenie zmeny

účastníka exekučného konania na strane oprávneného (tak, že účastníkom na strane

oprávneného sa stáva sťažovateľka) a následne rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.

Podľa sťažovateľky okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

nerozhodol o týchto jej návrhoch (obsiahnutých v podaní doručenom okresnému súdu

13. marca 2008).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa domáhala ochrany svojich práv aj podaním

sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu jeho predsedovi 26. februára 2013, ktorá

ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola vybavená.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil

takýto priebeh sťažovateľkou namietaného súdneho konania:

Exekučné konanie sa začalo 14. decembra 2006 doručením návrhu oprávneného (A.,

spol. s r. o.) na vykonanie exekúcie proti povinnej (P. P.) súdnej exekútorke (Mgr. D. S.) o

vymoženie 3 500 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie poverením

z 21. decembra 2006.

Sťažovateľka 13. marca 2008 doručila okresnému súdu v označenom exekučnom

konaní návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného

(tak, že účastníkom na strane oprávneného sa stáva sťažovateľka) a následne navrhovala

rozhodnúť o zmene súdneho exekútora.

Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 26. januára 2009 žiadala

o konanie vo veci a rozhodnutie o jej návrhoch obsiahnutých v jej podaní doručenom

okresnému súdu 13. marca 2008.

Okresný súd uznesením z 3. februára 2009 (právoplatným 20. mája 2009) rozhodol

o pripustení sťažovateľky do exekučného konania ako oprávnenej namiesto pôvodného

oprávneného.

V spise sa nachádza pokyn súdnej tajomníčky z 21. mája 2009 pre kanceláriu,

na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o zmene exekútora.

Ďalší úkon okresného súdu bol vykonaný 23. júla 2013, keď okresný súd rozhodol

uznesením o sťažovateľkou navrhovanej zmene súdneho exekútora.

Okresný súd na žiadosť ústavného súdu o poskytnutie informácie o spôsobe

vybavenia sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní (ktorú sťažovateľka pripojila

k sťažnosti adresovanej ústavnému súdu a na ktorej sa nachádza odtlačok podacej pečiatky

okresného súdu z 26. februára 2013) uviedol, že doručenie predmetnej sťažnosti okresnému

súdu neevidujú v registri Spr a ani v príslušnom spise sp. zn. .

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe

okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora zjavne

došlo k prieťahom, avšak v čase rozhodovania ústavného súdu okresný súd už o zmene

súdneho exekútora rozhodol, čím vzniknutý prieťah odstránil.

Ústavný súd vzhľadom na celkovú dĺžku exekučného konania (ktoré sa začalo v roku

2006), vznik účastníctva sťažovateľky v exekučnom konaní v roku 2009, predmet tohto

exekučného konania (vymoženie pohľadávky v sume 3 500 Sk s príslušenstvom), ako aj

vzhľadom na odstránenie sťažovateľkou namietanej nečinnosti okresného súdu v čase

rozhodovania ústavného súdu konštatuje, že v posudzovanom konaní nezistil prieťah takej

intenzity, ktorý by mohol zakladať dôvod na vyslovenie porušenia označených základných

a iných práv sťažovateľky v namietanom konaní a dôvod na zásah ústavného súdu

do namietaného konania v súlade s jeho právomocami ustanovenými v .

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013