Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 558/2013
PDF · 199.64 KB
No categories available
I. ÚS 558/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného
súdu Bardejov č. k. 5 C/229/2011-40 z 3. júla 2012 v spojení s opravným uznesením
č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla
2013 doručená sťažnosť spoločnosti B., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
a uznesením Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom č. k. 5 C/229/2011-40 z 3. júla
2012 (ďalej len „okresný súd “) v spojení s opravným uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z
30. júla 2012 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012.
2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila takto: „... napadáme právoplatné
uznesenia Okresného súdu v Bardejove 5 C/229/2011-40 zo dňa 3. 7. 2012, v spojení
s opravným uznesením 5 C/229/2011-59 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie Krajského súdu
v Prešove 20 Co 215/2012 zo dňa 28. 12. 2012, ktorými rozhodli súdy o prerušení súdneho
konania do doby, kým nebude právoplatne ukončené konanie vedené na Okresnom súde
vo Svidníku pod sp. zn. 2 C 18/2012...
Navrhovateľ podal na Okresnom súde v Bardejove návrh na začatie konania, kde...
žaloval odporkyňu A. B... o zaplatenie 637,80 €...
S uzneseniami súdov o prerušení konania nesúhlasíme. Konanie na Okresnom súde
vo Svidníku pod sp. zn. 2 C 18/2012 nemá súvis a jeho výsledok, či už zamietavý, alebo
potvrdzujúci nezmení rozhodujúcu skutočnosť, a to že zmluva o výkone správy zo 17. 12.
2004 uzavretá medzi vlastníkmi bytov bytového domu... a B. s. r. o. je stále platná
a účinná...
Na základe vyššie uvedeného namietame, že napadnutými uzneseniami okresného
a krajského súdu došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2; čl.46 ods. 1 a 4 Ústavy SR v náväznosti na
čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konaním resp.
prerušovaním konaní súdmi a ich rozhodnutiami došlo k zbytočným prieťahom,
k znemožneniu uplatňovania práva, k bráneniu spravodlivému procesu a k neposkytnutiu
súdnej ochrany...“
3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby o jej
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Rozhodnutiami Okresného súdu v Bardejove uznesením 5 C/229/2011-40 zo dňa
3. 7. 2012 v spojení s uznesením 5 C/229/2011-59 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesením
Krajského súdu v Prešove 20 Co 215/2012 zo dňa 28. 12. 2012 došlo k porušeniu
základného práva vlastníkov bytov bytového domu... v B., na prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd zrušuje uznesenia Okresného súdu v Bardejove 5 C/229/2011-40 zo dňa
3. 7. 2012, 5 C/229/2011-59 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie Krajského súdu v Prešove
20 Co 215/2012 zo dňa 28. 12. 2012; vracia vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie;
prikazuje v konaní Okresného súdu v Bardejove 5 C/229/2011 konať bez zbytočných
prieťahov a zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd
ak vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal... Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
5. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom a uznesením
okresného súdu č. k. 5 C/229/2011-40 z 3. júla 2012 v spojení s opravným uznesením
č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012 a postupom a uznesením krajského súdu
sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012 boli porušené ním označené základné práva.
II.A
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
10. V uvedenej veci posudzoval ústavný súd sťažovateľkou namietané prieťahy
v súdnom konaní vedenom na okresnom súde a krajskom súde predovšetkým vo väzbe
k inštitútu prerušenia konania. Z dôvodu prerušenia konania napadnutými rozhodnutiami
všeobecných súdov sa nemôžu v namietanom postupe oboch súdov vykonávať žiadne
procesné úkony. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku
existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako
zbytočné prieťahy v súdnom konaní, resp. prejednanie veci v neprimeranej lehote (napr.
II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 124/04).
11. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd zatiaľ postup okresného súdu a krajského
súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval
ako porušenie práva sťažovateľky garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o odmietnutí
sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
12. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza tiež
z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom a krajským súdom,
ktoré začalo doručením žaloby sťažovateľky 28. novembra 2011 o zaplatenie 637,80 €.
Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným (a krajským) súdom (jeden a pol roka) spolu
s charakterom posudzovanej veci zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by celková
doterajšia dĺžka konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu
a krajského súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej
súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.B
K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 5 C/229/2011 z 3. júla 2012
v spojení s opravným uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej
sťažovateľka namieta porušenie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy
uznesením okresného súdu sp. zn. 5 C/229/2011 z 3. júla 2012 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5 C/229/2011-59 z 30. júla 2012, nie je daná jeho právomoc, a preto
sťažnosť v tejto časti pre nedostatok právomoci odmietol.
15. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu
sp. zn. 5 C/229/2011 z 3. júla 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5 C/229/2011-59
z 30. júla 2012, keďže proti nim bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý
sťažovateľka aj využila, keďže o odvolaní rozhodol krajský súd ako súd odvolací
uznesením sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012. Ústavný súd preto nemá právomoc
na konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľky
predmetnými uzneseniami okresného súdu.
II.C
K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6
ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012
16. Predmetom sťažnosti je tiež tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým rozhodnutím
krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, právo podľa čl. 6 ods. l dohovoru, lebo krajský súd uznesením potvrdil
prvostupňové uznesenie o prerušení konania až do právoplatného skončenia veci vedenej
Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 2 C 18/2012.
17. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí v podstatnom uviedol:
«K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. pristúpi súd vtedy, ak ide
o takú predbežnú otázku, ktorú si pre svoje rozhodnutie posúdiť nemôže. Súd je v takomto
prípade oprávnený takúto otázku si pre účelu sporu vyriešiť, môže však konanie tiež
prerušiť (fakultatívne prerušenie konania). Dôvod prerušenia z uvedeného dôvodu však
vždy sleduje záujem hospodárnosti.
V predmetnom konaní vyvstal spor týkajúci sa aktívnej legitimácie navrhovateľa.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 25. 6. 2012 spochybnila aktívnu legitimáciu navrhovateľa
slovami: „platím spoločenstvu bytom..., ktorú spravuje spoločnosť S. a nie B.“ (čl. 36).
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania (pórov, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6.
2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Súd prvého stupňa toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2 C 18/2012 z dôvodu, že posúdenie
určenia platnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov dňa 8. 6. 2010 v konaní
vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2 C 18/2012 bude mať význam na
rozhodnutie v tomto konaní. Využil tak možnosť prerušenia konania sledujúc záujem
hospodárnosti (§ 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.).
Prerušenie konania o zaplatenie do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Svidník pod. sp. zn. 2 C 18/2012, ktorého vyriešenie bude mať význam pri
vyriešení aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, je v súlade so zásadou hospodárnosti,
odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie v spojení
s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil.»
18. Krajský (odvolací) súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 20 Co 215/2012
z 28. decembra 2012 teda vychádzal z toho, že výsledok sporu vedeného Okresným súdom
Svidník pod sp. zn. 2 C 18/2012 relevantným spôsobom ovplyvní posudzovaný spor vedený
okresným súdom pod sp. zn. 5 C/229/2011. Ústavný súd dospel k záveru, že
z rekapitulovaného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sú zrejmé dôvody, na základe
ktorých ako odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienky na prerušenie konania,
pričom tieto dôvody nemožno považovať za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť
v inom smere za excesívne.
19. V súvislosti s prerušením konania je potrebné dodať, že ide o uznesenie vydané
v súlade s § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorým
sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Ústavný súd sa
nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje výklad jednoduchého práva ani
zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu a nie je ani nadriadeným súdom
okresnému súdu ani krajskému súdu. Navyše, uvedené uznesenie o prerušení konania môže
okresný súd v rámci konania kedykoľvek podľa § 111 ods. 2 OSP prehodnotiť, ak pominú
dôvody prerušenia konania. Aj z uvedených dôvodov takéto rozhodnutie spravidla ani nie je
spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd.
20. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného nezistil, že by postup krajského súdu
v okolnostiach danej veci ani jeho uznesenie sp. zn. 20 Co 215/2012 z 28. decembra 2012
signalizovali príčinnú súvislosť s možným porušením sťažovateľkou označených práv,
a preto aj v tejto časti rozhodol tak, že sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2013