Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 545/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., T., zastúpeného advokátkou JUDr. K. G., P., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2013

doručená sťažnosť E. H., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. K. G.,

P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 13. 05. 2010 podal sťažovateľ ako oprávnený súdnemu exekútorovi JUDr. M.

K., M.(ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému: B..., vo

veci vykonania uloženej povinnosti prideliť oprávnenému prvý voľný byt mimo poradovníka

– 3 izbový byt v obvode B. s príslušenstvom.

Exekučným titulom, na podklade ktorého podal sťažovateľ návrh na začatie

exekučného konania je právoplatné a vykonateľné Uznesenie Okresného súdu Bratislava III

zo dňa 07. 05. 1999, č. k. -173 (uzavretý súdny zmier), ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 05. 1999. Pri písomnom vyhotovení uznesenia však

došlo k vážnemu a podstatnému pochybeniu súdu. V písomnom vyhotovení uznesenia

absentovalo slovo „trojizbový“. Opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 31. 08. 2009,

č. k. -213, bola chyba súdu odstránená. Opravné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť až dňa 06. 10. 2009.

Exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „súd“)

pod č. k. .

Dňa 22. 09. 2010 vydal súd súdnemu exekútorovi poverenie č. 5103*084778 a súdny

exekútor dňa 13. 01. 2011 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, voči ktorému podal

povinný dňa 31. 01. 2011 námietky. O námietkach rozhodol súd (vyšší súdny úradník) dňa

04. 10. 2011 Uznesením -45, ktorým námietky povinného zamietol.

Dňa 31. 10. 2011 podal povinný odvolanie voči uzneseniu súdu. Sťažovateľ žiadal

súd viackrát o konanie a rozhodnutie a to listom zo dňa 10. 07. 2012 a dňa 04. 09. 2012.

Po nečinnosti súdu podal sťažovateľ dňa 31. 10. 2012 predsedovi súdu sťažnosť

na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podpredsedníčka

súdu odpovedala sťažovateľovi listom zo dňa 30. 01. 2013, kde sťažnosť hodnotila ako

nedôvodnú vzhľadom na to, že zákonná sudkyňa rozhodla uznesením č. k. -45

dňa 29. 11. 2012, tak že námietky zamietla (právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo

uznesenie dňa 02. 01. 2013) a vzhľadom na počet vecí, ktoré zákonná sudkyňa vybavuje.

S vyhodnotením, resp. s odôvodnením sťažnosti podpredsedníčkou súdu sa sťažovateľ

nestotožnil a preto požiadal predsedu Krajského súdu v Bratislave v zmysle zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, aby prešetril vybavenie sťažnosti sťažovateľa súdom.

Podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave vyhodnotila žiadosť sťažovateľa za

dôvodnú a konštatovala že došlo k predlžovaniu konania a k jeho prieťahom...

Podľa , prvá veta , každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Tak ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, pri

posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa zohľadňujú 3 základné kritéria:

1. právna a faktická zložitosť veci

2. správanie sa účastníkov konania

3. postup samotného súdu

Posúdením všetkých troch kritérií má sťažovateľ za to, že (ne)konaním súdu došlo

k porušeniu základného práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom je potrebné uviesť, že súd

v danej veci o odvolaní povinného posudzoval „od stola“ právnu otázku, ktorá bola

rozpracovaná na úrovni vyššieho súdneho úradníka, preto nemožno hovoriť, že by išlo

o zvlášť zložitú vec a ďalej sťažovateľ svojim správaním nezadal príčinu na prieťahy

v konaní, práve naopak upozorňoval súd, že bezdôvodné nekonanie je porušením jeho práva

na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov.

Zásah do základného práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vníma sťažovateľ za tak

závažný, že žiada ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Závažnosť zásahu pociťuje sťažovateľ z vývoja konkrétnych udalostí, a to že nešlo o prvý

zásah súdu do jeho ústavných práv. Ide o opätovný zásah, ktorý nasleduje po dlhoročných

prieťahoch v súdnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu (komplexne vnímané

ako jedna a tá istá vec – uplatnenie práva až po jeho vymoženie). Prieťahy v súdnom konaní

a následne v exekučnom konaní negatívne zasiahli do kvality života sťažovateľa a ich

následky už nie je možné napraviť. V súdnom konaní sa sťažovateľ ako človek v strednom

veku, plný života a plánov do budúcnosti, ako otec 3 detí, domáhal práva spojeného

so základnou existenčnou potrebou a to dôstojným bývaním, kedy byt, ktorý mu bol riadne

pridelený, mu bol následne aj neoprávnene odňatý. Voči tomuto závažnému porušeniu

práva viedol sťažovateľ dlhotrvajúci súdny spor, ktorý bol vedený od roku 1995 a riadne

právoplatne skončený až v roku 2009 (pričom od roku 1999 nebol súd schopný odstrániť

jednoduchú pisársku chybu pri vydaní vyhláseného uznesenia – súdneho zmieru).

Sťažovateľove pocity bezmocnosti, krivdy a úzkosti mali nakoniec taký negatívny dopad, že

podstatným spôsobom dopadli i na zdravie sťažovateľa, ktorý v priebehu sporu prekonal

niekoľko mozgových príhod, rozpadol sa mu rodinný život a v súčasnosti je invalidným

dôchodcom. A hoci v predmetnom exekučnom konaní (viac ako ročné rozhodovanie súdu

o odvolaní povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí námietok)

už k tak dlhým prieťahom ako v súdnom konaní nedošlo, pocity bezmocnosti, krivdy

a nespravodlivosti sa u sťažovateľa iba umocnili a na sklonku svojho života mu zostal iba

jediný pocit a pocit bezprávia a nespravodlivosti...

Podľa SR môže Ústavný súd SR svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva boli podľa ods. 1 porušené primerané finančné

zadosťučinenie. Sťažovateľ je invalidný dôchodca, ktorý sa svojich práv priznaných mu

v exekučnom titule a vymáhaných v predmetnom exekučnom konaní domáha od roku 1999

a preto nižšie požadovanú finančnú čiastku 2 000,- eur považuje za opodstatnenú

a primeranú...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 2 000,- eur, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke

JUDr. K. G... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľa je namietanie neprimeraných časových

odstupov pri rozhodovaní okresného súdu v exekučnom konaní o námietkach povinného

proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Sťažovateľ poukázal na to, že na základe jeho návrhu ako oprávneného bolo začaté

exekučné konanie, v ktorom súdnemu exekútorovi bolo okresným súdom vydané poverenie

na vykonanie exekúcie 22. septembra 2010. Súdny exekútor 13. januára 2011 vydal

upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podal povinný 31. januára 2011 námietky.

Okresný súd rozhodol o námietkach povinného uznesením vydaným vyšším súdnym

úradníkom 4. októbra 2011 (tak, že námietky povinného zamietol), teda až po deviatich

mesiacoch od podania námietok. Povinný 31. októbra 2011 podal odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu o zamietnutí jeho námietok vydanému vyšším súdnym úradníkom. Okresný

súd o tomto odvolaní povinného rozhodol až po viac ako jednom roku od jeho podania

uznesením z 29. novembra 2012 (ktorým boli námietky povinného opätovne zamietnuté).

Uznesenie okresného súdu z 29. novembra 2012 nadobudlo právoplatnosť 2. januára 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil aj nesprávne vyhodnotenie jeho sťažnosti

na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu z 31. októbra 2012, ktorá bola

vybavená listom okresného súdu sp. zn. Spr. 2097/2012 z 30. januára 2013 ako nedôvodná.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z podnetu sťažovateľa prešetril spôsob

vybavenia jeho sťažnosti okresným súdom a v liste sp. zn. Spr. 2135/13 z 10. mája 2013

uznal dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. vzhľadom na neprimerane dlhú dobu, počas ktorej okresný súd

rozhodoval o námietkach proti exekúcii, a uviedol: „Po preštudovaní náhradného obalu

k spisovému materiálu sp. zn. bolo zistené, že v časovom období od podania

odvolania povinného, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 31. 10. 2011 až

do rozhodnutia o odvolaní uznesením č. k. -54 zo dňa 29. 11. 2012, došlo

k predlžovaniu konania... Ku dňu vybaveniu sťažnosti Spr. 2097/2012 bolo v tejto veci

vydané rozhodnutie, čím bol odstránený prieťah v konaní..., mi dovoľte, aby som sa Vám

v mene správy a riadenia súdu za vzniknuté prieťahy ospravedlnila, pričom zároveň

uvádzam, že so zreteľom na rozhodnutie veci zo strany súdu nie je potrebné prijímať iné

opatrenia v postupe súdu v predmetnom konaní...“

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe

okresného súdu pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii zjavne došlo

k prieťahom, avšak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už

o námietkach povinného právoplatne rozhodol, a tým vzniknutý prieťah odstránil.

Vzhľadom na celkovú dĺžku exekučného konania (ktoré sa začalo v roku 2010),

dobu, počas ktorej okresný súd rozhodoval o námietkach povinného, ako aj vzhľadom

na odstránenie sťažovateľom namietanej nečinnosti okresného súdu v čase doručenia jeho

sťažnosti ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom konaní nebol zistený prieťah takej

intenzity, ktorý by zakladal možnosť porušenia označených základných a iných práv

sťažovateľa v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľa

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013