Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 435/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. U., T., zastúpenej JUDr. L. M., usadeným

euroadvokátom, B., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-124 z 30. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. U. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2013

doručená sťažnosť M. U., T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -124 z 30. apríla 2013 a žiada

vydať tento nález:

„I. Usnesením Krajského soudu Bratislava ze dne 30. 4. 2013 č. j.

124 bylo porušeno právo stěžovatelky na spravedlivý proces podle čl. 6 odst. 1 Úmluvy

a soudní ochranu podle Listiny a .

II. Usnesení Krajského soudu Bratislava ze dne 30. 4. 2013 č. j. -124

se zrušuje.

III. Stěžovatelce se podle advokátního tarifu přiznávají náklady právního

zastupování, ktoré je Krajský soud Bratislava povinen vyplatit na účet právního zástupce

stěžovatelky... do dvou měsíců od doručení tohoto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka

bola ako žalobkyňa účastníčkou konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. proti Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) o zaplatenie sumy

1 026,62 € s príslušenstvom. V tomto konaní sťažovateľku zastupoval JUDr. L. M., usadený

euroadvokát so sídlom v B., ktorého sídlom v štáte registrácie (Českej republike) je P.

Zaplatenia tejto sumy sa sťažovateľka domáhala z dôvodu jej vynaloženia na úhradu

trov právneho zastupovania vo veci zastavenia trestného stíhania a rehabilitácie jej

nebohého manžela P. U., ktorý bol rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu

Bratislava sp. zn. z 25. februára 1959 uznaný vinným z trestného činu

nenastúpenia služby v brannej moci podľa Trestný

zákon a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Sťažovateľka,

zastúpená advokátom, dosiahla, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 10. mája 2010 bola povolená obnova trestného konania, rozsudok z roku 1959 bol zrušený

a uznesením okresného súdu „sp. zn. VOS Bratislava “ z 26. mája 2010 bolo

trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom.

Okresný súd rozsudkom č. k. -102 zo 4. apríla 2012 vyhovel aj žalobe

sťažovateľky o zaplatenie sumy 1 026,62 € s príslušenstvom a zaviazal žalovaného zaplatiť

sťažovateľke 1 026,62 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 25. mája 2011

do zaplatenia a trovy konania 709,66 € k rukám jej právneho zástupcu. Priznaná suma

náhrady trov konania pozostávala z odmeny advokáta 275,50 € a náhrady hotových

výdavkov vo výške 434,16 € zahŕňajúcich cestovné, stravné a náhradu za stratu času

za účasť na pojednávaní 4. apríla 2012.

Proti výroku rozsudku okresného súdu č. k. -102 zo 4. apríla 2012

o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie. V napadnutej časti navrhol zmeniť

rozsudok tak, že sťažovateľke bude priznaná náhrada trov konania iba vo výške 275,50 €

z titulu odmeny advokáta za vykonanie štyroch úkonov právnej služby vo veci. Žalovaný

uviedol, že v prevyšujúcej časti okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď priznal

sťažovateľke i náhradu hotových výdavkov jej advokáta, ktorý je usadeným euroadvokátom

so sídlom v B, teda v mieste sídla súdu, na pojednávanie ktorého sa dostavil.

Sťažovateľka vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žalovaného uviedla, že hotové

výdavky boli vynaložené len pre správanie odporcu, ktorý nezaplatil žalovanú sumu

dobrovoľne na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Sťažovateľka netrvala ani

na nariadení pojednávania vo veci okresným súdom. Jej advokát skutočne vykonal cestu na

pojednávanie z P., keďže má väčšinu pracovných povinností v Českej republike. Náklady

boli vynaložené účelne a sťažovateľka sa ich vzniku snažila rozumným spôsobom predísť.

Krajský súd uznesením č. k. -124 z 30. apríla 2013 rozsudok

okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť sťažovateľke náhradu trov prvostupňového konania vo výške 275,50 € k rukám jej

právneho zástupcu a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uznesenie krajského súdu č. k. -124 z 30. apríla 2013 nadobudlo

právoplatnosť 8. júla 2013.

Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, listiny a práva na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -124 z 30. apríla 2013

odôvodnila tým, že krajský súd jej svojím rozhodnutím neposkytol riadnu súdnu ochranu

proti nezákonnému konaniu žalovaného a hospodárnosť vedenia konania sťažovateľkou

spravodlivo neposúdil. Pokiaľ krajský súd svoje rozhodnutie založil na ustanoveniach § 16

ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), ustanovenie § 16 ods. 4 advokátskej

tarify reguluje výšku náhrady, ale nerieši, kedy nárok vzniká, a ustanovenie § 17 ods. 1

advokátskej tarify nerieši prípad, keď sa úkon právnej služby síce vykonáva v mieste, ktoré

je sídlom advokáta, avšak napriek tomu z nejakého dôvodu cestovné náklady advokátovi

vzniknú. Krajský súd považoval za nevýznamné, na čom sa sťažovateľka s advokátom

dohodla, pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov (§ 16 ods. 1 a 2 advokátskej tarify), ako

aj to, že žalovaný v rámci predbežného prerokovania nároku žiadosti sťažovateľky

nevyhovel. Sťažovateľka na vysvetlenie, z akého dôvodu sa obrátila v uvedených veciach

na JUDr. L. M., advokáta so sídlom v P., uviedla, že rehabilitácia a odškodňovanie, tzv.

odopieračov vojenskej služby je špecifickou právnou oblasťou, ktorej sa venuje podľa jej

zistení na Slovensku iba tento advokát. Ďalej v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla,

že spravodlivému riešeniu veci by zodpovedalo iba také jej posúdenie, ktoré by vzalo do

úvahy účelnosť vynaloženia hotových výdavkov sťažovateľkou, pričom pre posúdenie tejto

otázky bolo potrebné zistiť, prečo náklady vôbec vznikli a či a ako ich vzniku bolo možné

predísť. Namiesto toho krajský súd vychádzal zo zjednodušenej predstavy, v zmysle ktorej

ak má advokát sídlo v mieste, kde sa úkon koná, potom mu nárok na náhradu hotových

cestovných výdavkov nepatrí. Pritom je zrejmé, že hotové výdavky by neboli vznikli, ak by

žalovaný v rámci predbežného prerokovania nároku vyhovel požiadavke sťažovateľky a ak

by súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, ako to navrhovala

sťažovateľka. Napriek tomu, že sťažovateľka a jej advokát urobili všetko, čo bolo reálne

možné, aby vzniku cestovným nákladov predišli, musel advokát z P. do B. na pojednávanie

cestovať. Je nespravodlivé, aby tieto náklady znášala bez náhrady sťažovateľka, ak tieto

vznikli iba zavinením žalovaného. Krajský súd tak v konečnom dôsledku sťažovateľku

„trestá za úspech“, keď sa postavil na stranu žalovaného, ktorého nesprávnym postupom

celý spor v skutočnosti vznikol.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Krajský súd uznesenie č. k. -124 z 30. apríla 2013 odôvodnil takto:

„V posudzovanej veci je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľky JUDr. L. M. je

zapísaný v Slovenskej advokátskej komore v zozname usadených euroadvokátov so sídlom

v B., z čoho vyplýva, že na území Slovenskej republiky sústavne poskytuje právne služby

v rámci výkonu advokácie, prostredníctvom svojej kancelárie so sídlom v B.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pokiaľ usadený euroadvokát poskytuje

právne služby na území Slovenskej republiky zo sídla na území Slovenskej republiky,

náhradu cestovných výdavkov, stravné a náhradu za stratu času (§ 16 ods. 4 a § 17 ods. 1

vyhl. č. ) možno priznať len z miesta jeho sídla na území Slovenskej republiky

do miesta, kde je právna služba poskytnutá.

Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu v tom, že za

účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I právneho zástupcu navrhovateľky,

ako usadeného euroadvokáta poskytujúceho právne služby na území Slovenskej republiky,

nemožno priznať náhradu cestovných výdavkov, stravné a náhradu za stratu času z jeho

sídla v štáte registrácie v P. Právnemu zástupcovi navrhovateľky tak vznikol nárok na trovy

právneho zastúpenia spočívajúce v odmene za štyri úkony právnej služby vo výške 275,50

eur a nevznikol mu tak nárok na náhradu hotových výdavkov uplatňovaných si vo výške

434,16 eur v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní pred súdom prvého stupňa.

V danom prípade je z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania bez právneho

významu, že navrhovateľka sa s jej právnym zástupcom dohodla na druhu a výške hotových

výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní v zmysle § 16 ods. 1, 2 vyhlášky

č. , ako aj to, že navrhla, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a že

odporca jej žiadosti, v rámci o predbežného prerokovania nároku, nevyhovel.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti, zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov konania vo výške 275,50 eur ( ).“

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,

a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže

rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade

so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania

na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade

trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997).

V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich garantovaných

práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je ústavný súd

vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má vo vzťahu

k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto sa k zrušeniu

napadnutého výroku o trovách konania uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že

v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného

základného práva (porovnaj m. m. , , ,

, ).

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, listiny a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

uznesením krajského súdu č. k. -124 z 30. apríla 2013 v dôsledku ústavnej

nekonformnej aplikácie ustanovení advokátskej tarify pri rozhodovaní o náhrade trov

konania.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov usadený euroadvokát je oprávnený poskytovať právne služby na území

Slovenskej republiky za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Na účely

tohto zákona a osobitných predpisov a v súlade s podmienkami ustanovenými týmto

zákonom sa usadený euroadvokát považuje za advokáta podľa tohto zákona.

Podľa § 15 advokátskej tarify advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti

s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné

a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 1 advokátskej tarify advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu

a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti

s poskytovaním právnych služieb.

Podľa § 16 ods. 3 advokátskej tarify od klienta možno požadovať na náhradu

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát

požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 advokátskej tarify na výšku náhrady preukázaných cestovných

výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 advokátskej tarify pri úkonoch právnej služby vykonávaných

v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí

advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu

za každú aj začatú polhodinu.

Zmyslom právnej úpravy výšky odmeny advokáta a náhrady jeho hotových

výdavkov pre účely rozhodovania o náhrade trov občianskeho súdneho konania [§ 151

ods. 5 (ďalej aj „OSP“)] je stanoviť predvídateľné pravidlá

rozhodovania o výške náhrady trov konania, ktoré musia nielen rešpektovať princíp rovnosti

účastníkov v občianskom súdnom konaní, ale aj umožňovať na jednej strane úspešnému

účastníkovi konania získať náhradu ním vynaložených nákladov v primeranej sadzobníkom

vopred určenej výške, ale súčasne na druhej strane aj poskytnúť ochranu neúspešnému

účastníkovi pred neprimeranou výškou uplatňovaných trov konania voči nemu.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, postavenie usadeného euroadvokáta ako

zástupcu účastníka v občianskom súdnom konaní na území Slovenskej republiky, pokiaľ ide

o rozhodovanie o odmene a náhrade hotových výdavkoch v rámci náhrady trov konania, je

zhodné s postavením advokáta zapísaného v zozname advokátov vedenom Slovenskou

advokátskou komorou, pričom sa vychádza z toho, že sídlom usadeného euroadvokáta je

jeho sídlo na území Slovenskej republiky evidované v zozname usadených euroadvokátov

vedenom Slovenskou advokátskou komorou.

Klientovi usadeného euroadvokáta patrí preto ako súčasť náhrady trov občianskeho

súdneho konania náhrada hotových výdavkov pozostávajúca okrem iného z náhrad

preukázaných cestovných výdavkov podľa osobitného predpisu (§ 16 ods. 4 advokátskej

tarify) a pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,

za čas strávený cestou do tohto miesta a späť a náhrada za stratu času vo výške jednej

šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu (§ 17 ods. 1 advokátskej

tarify). Obe tieto položky však patria klientovi advokáta iba v prípade, ak ide o úkon

vykonaný mimo sídla advokátskej kancelárie. Tento záver vyplýva zo systematického

výkladu citovaných ustanovení advokátskej tarify (miestne prepravné je nahrádzané ako

súčasť režijného paušálu – § 16 ods. 3 advokátskej tarify).

Pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásadne bez významu obsah dohody

medzi advokátom a klientom o výške odmeny advokáta či o spôsobe náhrady jeho hotových

výdavkov (§ 16 ods. 1 advokátskej tarify). Obsah tejto dohody má význam iba pre vzťah

medzi advokátom a jeho klientom.

Účelnosť vynaloženia hotových výdavkov advokátom je predpokladom ich priznania

ako súčasti náhrady trov konania v občianskom súdnom konaní klientovi advokáta (§ 142

ods. 1 ). Princíp zavinenia na vzniku trov občianskeho súdneho konania sa premieta

do rozhodovania o náhrade trov konania iba v prípadoch stanovených Občianskym súdnym

poriadkom (, ), avšak ku vzniku povinnosti na separátnu náhradu trov

konania nemôže dôjsť v prípade, ak povinný účastník konania nenaplní predpoklady

stanovené v príslušnom ustanovení , ktorými nie sú prípady

riadnej realizácie svojich procesných oprávnení (napr. ak účastník trvá na osobnom

vypočutí na pojednávaní a pod.). V prípadoch separátnej náhrady trov konania ide

o zavinenie v procesnoprávnom zmysle. Ani ustanovenie neumožňuje priznať

náhradu trov konania v prípadoch, v ktorých nárok na náhradu trov konania nevznikol,

prípadne vo väčšej výške, než v akej vznikol (toto ustanovenie umožňuje úspešnému

účastníkovi občianskeho súdneho konania náhradu trov konania v prípade dôvodov

hodných osobitných zreteľa iba nepriznať alebo skrátiť).

V prípade sťažovateľky, v konaní zastúpenej usadeným euroadvokátom so sídlom

v B., bol uplatnený nárok na náhradu hotových výdavkov spojených s cestou

na pojednávanie na okresnom súde zo sídla jej zástupcu v štáte registrácie do B. Ako z už

uvedeného vyplýva, nárok na náhradu nákladov spojených s touto cestou nebolo možné

sťažovateľke priznať i napriek tomu, že niet pochybnosti o jeho účelnosti a ani s ohľadom

na procesný postup žalovaného, či na nepochybnú snahu sťažovateľky náklady konania

minimalizovať (tobôž nie s ohľadom na obsah dohody uzatvorenej medzi sťažovateľkou

a jej advokátom).

Pokiaľ v tejto situácii krajský súd náhradu hotových výdavkov sťažovateľke

nepriznal, aplikácia dotknutých ustanovení advokátskej tarify (a ani Občianskeho súdneho

poriadku) krajským súdom nenesie znaky ich ústavne nekonformného výkladu.

S ohľadom na skutočnosť, že citované ustanovenia advokátskej tarify a Občianskeho

súdneho poriadku boli nepochybne sťažovateľke i jej advokátovi známe už v čase

vykonania cesty advokáta na pojednávanie na okresný súd, považuje ústavný súd napadnuté

rozhodnutie navyše i za také, ktoré vec sťažovateľky, pokiaľ ide o náhradu trov konania,

posúdilo v súlade s princípmi spravodlivosti.

Právny názor krajského súdu, v zmysle ktorého ak má advokát sídlo v mieste, kde sa

úkon koná, potom mu nárok na náhradu hotových cestovných výdavkov nepatrí, nie je

neprípustne zjednodušeným princípom, ktorý neobstojí (ako to tvrdí sťažovateľka), ale

naopak východiskom, na ktorom je náhrada cestovných výdavkov advokáta v zmysle

advokátskej tarify postavená. Ani advokátska tarifa, a ani

nestanovujú žiadne výnimky z tohto princípu a neumožňujú súdu rozhodujúcemu o náhrade

trov konania tento princíp modifikovať tak, že účastníkovi konania, zastúpenému

advokátom, by bolo možné priznať aj náhradu cestovných nákladov v takomto prípade (nad

rámec režijného paušálu).

V prípade sťažovateľky teda nešlo o prípad, v ktorom by krajský súd formalistickým

postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. V tomto prípade od krajského súdu

ani účel normy, ani história jej vzniku, ani systematická súvislosť alebo niektorý

z ústavnoprávnych princípov nevyžadovali odchýliť sa od doslovného znenia aplikovanej

právnej normy spôsobom, aký sťažovateľka od krajského súdu žiadala. Krajský súd našiel

interpretáciou abstraktných noriem konkrétne právo, rešpektujúc ústavné zásady.

Keďže krajský súd svoje rozhodnutie založil na takom výklade dotknutých

ustanovení právnych predpisov, ktorý nemožno označiť za ústavne nekonformný alebo

nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení, sťažnosť sťažovateľky

neobstojí.

Iba to, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby uznesením krajského súdu

mohlo dôjsť k porušeniu práv sťažovateľky označených v jej sťažnosti, a preto sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013