Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 571/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. G., S., R. G., S., a P. G., S., zastúpených advokátom

JUDr. M. R., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. G., R. G. a P. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2013

doručená sťažnosť R. G., R. G. a P. G. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného spisu, zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhajú vyslovenia

neplatnosti listiny o vydedení; ich žaloba bola doručená okresnému súdu 3. marca 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti najmä uvádzajú:

„Okresný súd v Čadci na základe rozsudku č. k. zo dňa 2. 6. 2011 návrh

sťažovateľov zamietol. Krajský súd v Žiline na základe uznesenia č. k. zo

dňa 12. 10. 2011 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie

a rozhodnutie. Okresný súd v Čadci na základe výzvy zo dňa 8. 12. 2011 vyzval

sťažovateľov na navrhnutie prípadných ďalších dôkazov, na ktoré sťažovatelia reagovali

vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa 26. 1. 2012. Súd však namiesto konania vo veci

doručil opätovne ďalšiu výzvu zo dňa 4. 9. 2012 na predloženie ďalších dôkazov na

preukázanie tvrdení navrhovateľov, na ktorú sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho

zástupcu reagovali nasledovným oznámením.

Nakoľko súd ani po viac ako roku nevytýčil žiadne pojednávanie vo veci samej,

podali sťažovatelia na súd sťažnosť na prieťahy v konaní. Súd na základe upovedomenia

o vybavení sťažnosti uviedol, že sťažnosť pokladá za nedôvodnú. Vo veci však i napriek

tvrdeniu o nedôvodnosti sťažnosti, vytýčil termín pojednávania na deň 11. 4. 2013.

Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu ešte v roku 2011 vo svojom zrušujúcom

rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2011 okrem iného aj to, že súd si nepripojil a neoboznámil sa

s listinou o vydedení spísanou dňa 5. 12. 1994 formou notárskej zápisnice č. Nz 430/94. Súd

si i napriek tomuto pochybeniu a pokynu však uvedenú listinu o vydedení na pojednávanie

do spisu opäť nepripojil a pojednávanie odročil z dôvodu, že v čo najbližšiu dobu sa má

vrátiť z dlhodobej PN zákonná sudkyňa v tejto veci JUDr. A. H. Takýto postup

prvostupňového súdu preto považujeme za nesprávny, nesústredený a neefektívny.

Na vytýčenom pojednávaní súd vôbec nerozhodol, nepostupoval podľa pokynov

odvolacieho súdu a venoval sa hlavne osobnému životu matky sťažovateľov a smrti ich otca,

namiesto reálneho skúmania dôvodnosti na preukázanie zákonného dôvodu na vydedenie

a následne pojednávanie odročil na neurčito.“

Podľa názoru sťažovateľov „... vec nie je právne a ani časovo náročná, postup súdu

pokladajú za neefektívny už i s poukazom na existujúcu súdnu prax, judikatúru Najvyššieho

súdu týkajúcu sa neplatnosti listiny o vydedení, a preto nie je dôvod na neustále

odročovanie pojednávaní za účelom vykonania ďalšieho dokazovania“.

Sťažovatelia si tiež „... uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,-

eur pre každého z nich, ktoré dôvodia pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti

a nespravodlivosti, pričom tieto negatívne pocity vyvolané postupom súdu spôsobujú

sťažovateľom stres a zaťažujú ich aj po finančnej stránke“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd po

prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov R. G., R. G. a P. G. uvedené v SR

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu v Čadci v konaní č. k. porušené.

Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške každému po 1.000,- eur,

ktoré je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľom do 2 mesiacov od doručenia

nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania z titulu

právneho zastúpenia na účet JUDr. M. R., advokáta, vo výške 406,10 eur (2 úkony á 195,24

eur + 2x režijný paušál á 7,81 eur - § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004

Z. z.), taktiež do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal o vyjadrenie k sťažnosti. K sťažnosti sa

vyjadril podpredseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 987/13 z 15. augusta 2013,

v ktorom predovšetkým uviedol: „Vo veci neboli spôsobené neodôvodnené prieťahy

v konaní.“

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil tento doterajší priebeh namietaného

konania:

Dňa 3. marca 2011 doručili sťažovatelia okresnému súdu návrh na začatie konania

o určenie neplatnosti listiny o vydedení.

Okresný súd vyzval 9. marca 2011 sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh na začatie konania a 1. apríla 2011 doručoval žalobu odporcovi a procesné poučenia

všetkým účastníkom konania.

Na pojednávaní 19. mája 2011 okresný súd vec prerokoval a odročil na účely

výsluchu svedkov.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 2. júna 2011 vec opätovne prerokoval

a následne vyhlásil rozsudok č. k. -40, ktorým žalobu zamietol. Dňa 30. augusta

2011 podali sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu z 2. júna 2011 odvolanie; spis bol

predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní

30. septembra 2011. Krajský súd uznesením č. k. -57 z 12. októbra 2011

odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd po vrátení veci 8. decembra 2011 vyzval účastníkov konania, aby

navrhli dôkazy, ktoré považujú za relevantné v ďalšom priebehu konania vykonať,

a 2. februára 2012 požiadal notára o predloženie listinných dôkazov.

Procesnými úkonmi z 11. mája 2012, 21. júna 2012 a 4. septembra 2012 okresný súd

zabezpečoval listinné dôkazy, pričom v tomto období došlo niekoľkokrát k zmene

zákonného sudcu v posudzovanej veci.

Dňa 11. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Následne okresný súd 19. apríla

2013 požiadal notára o zaslanie notárskej zápisnice.

Pojednávanie nariadené na 6. jún 2013 bolo odročené (právny zástupca žalobcov

ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní), pričom okresný súd vec prerokoval na

pojednávaní uskutočnenom 18. júna 2013.

Dňa 2. júla 2013 bol vyhlásený v poradí druhý rozsudok vo veci samej

č. k. -121, ktorým okresný súd rozhodol, že listina o vydedení je neplatná. Proti

tomuto rozsudku podal 18. júla 2013 odvolanie odporca, ktorému okresný súd 15. augusta

2013 vyrubil súdny poplatok za odvolanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , ).

Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v časti II tohto uznesenia, ústavný súd

konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie, ktoré do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá dva a pol roka, pričom v jeho

doterajšom priebehu okresný súd postupoval v zásade plynulo (bez období dlhodobejšej

nečinnosti) a o veci už dvakrát meritórne rozhodol. Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie

sťažovateľov, že okresný súd mohol v namietanom konaní postupovať aj efektívnejšie,

napriek tomu ale zastáva názor, že prieťahy spôsobené prevažne neefektívnou činnosťou

okresného súdu nemožno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a teda porušenie ich

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd vzal do úvahy tiež skutočnosť, že v posudzovanom prípade sa ako

účinný prostriedok nápravy prejavilo aj podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovatelia totiž podali

sťažnosť na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch predsedovi okresného súdu 20. februára 2013, pričom okresný súd v relatívne

krátkom čase od podania sťažnosti rozhodol vo veci samej rozsudkom

č. k. -121 z 2. júla 2013. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd po podaní

sťažnosti začal vo veci konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna

ochrana ich základného práva podľa , ako aj práva podľa

dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013