Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 581/2013
PDF · 255.84 KB
No categories available
IV. ÚS 581/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 4369/2013, sp. zn. Rvp 4370/2013, sp. zn. Rvp 4461/2013, sp. zn. Rvp 4495/2013, sp.
zn. Rvp 4521/2013, sp. zn. Rvp 4529/2013, sp. zn. Rvp 4530/2013, sp. zn. Rvp 4531/2013,
sp. zn. Rvp 4532/2013, sp. zn. Rvp 4533/2013, sp. zn. Rvp 4534/2013, sp. zn. Rvp
4545/2013, sp. zn. Rvp 4546/2013, sp. zn. Rvp 4547/2013, sp. zn. Rvp 4548/2013, sp. zn.
Rvp 6989/2013, sp. zn. Rvp 6993/2013, sp. zn. Rvp 6994/2013, sp. zn. Rvp 6995/2013, sp.
zn. Rvp 6996/2013, sp. zn. Rvp 6997/2013, sp. zn. Rvp 6998/2013, sp. zn. Rvp 6999/2013,
sp. zn. Rvp 7000/2013, sp. zn. Rvp 7001/2013, sp. zn. Rvp 7002/2013, sp. zn. Rvp
7005/2013, sp. zn. Rvp 7007/2013, sp. zn. Rvp 7008/2013, sp. zn. Rvp 7009/2013, sp. zn.
Rvp 7099/2013, sp. zn. Rvp 7101/2013, sp. zn. Rvp 7102/2013, sp. zn. Rvp 7103/2013, sp.
zn. Rvp 7104/2013, sp. zn. Rvp 7105/2013, sp. zn. Rvp 7106/2013, sp. zn. Rvp 7107/2013,
sp. zn. Rvp 7108/2013, sp. zn. Rvp 7113/2013, sp. zn. Rvp 7114/2013, sp. zn. Rvp
7115/2013, sp. zn. Rvp 7119/2013, sp. zn. Rvp 7120/2013, sp. zn. Rvp 7121/2013, sp. zn.
Rvp 7122/2013, sp. zn. Rvp 7131/2013, sp. zn. Rvp 7173/2013, sp. zn. Rvp 7174/2013,
sp. zn. Rvp 7175/2013, sp. zn. Rvp 7176/2013, sp. zn. Rvp 7177/2013, sp. zn.
Rvp 7183/2013, sp. zn. Rvp 7187/2013, sp. zn. Rvp 7188/2013, sp. zn. Rvp 7189/2013,
sp. zn. Rvp 7190/2013, sp. zn. Rvp 7191/2013, sp. zn. Rvp 7192/2013, sp. zn.
Rvp 9289/2013, sp. zn. Rvp 9293/2013, sp. zn. Rvp 9294/2013, sp. zn. Rvp 9295/2013,
sp. zn. Rvp 9297/2013, sp. zn. Rvp 9299/2013, sp. zn. Rvp 9300/2013, sp. zn.
Rvp 9301/2013, sp. zn. Rvp 9302/2013, sp. zn. Rvp 9303/2013, sp. zn. Rvp 9304/2013,
sp. zn. Rvp 9305/2013, sp. zn. Rvp 9306/2013, sp. zn. Rvp 9307/2013, sp. zn.
Rvp 9308/2013, sp. zn. Rvp 10368/2013, sp. zn. Rvp 11419/2013, sp. zn. Rvp 11427/2013,
sp. zn. Rvp 11428/2013, sp. zn. Rvp 11429/2013, sp. zn. Rvp 11451/2013, sp. zn.
Rvp 11452/2013, sp. zn. Rvp 11453/2013, sp. zn. Rvp 11468/2013, sp. zn. Rvp 11469/2013,
sp. zn. Rvp 11538/2013, sp. zn. Rvp 11539/2013, sp. zn. Rvp 11581/2013, sp. zn.
Rvp 11582/2013 a sp. zn. Rvp 11679/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 24 NcC 254/2012 z 11. októbra 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4369/2013, sp.
zn. Rvp 4370/2013, sp. zn. Rvp 4461/2013, sp. zn. Rvp 4495/2013, sp. zn. Rvp 4521/2013,
sp. zn. Rvp 4529/2013, sp. zn. Rvp 4530/2013, sp. zn. Rvp 4531/2013, sp. zn. Rvp
4532/2013, sp. zn. Rvp 4533/2013, sp. zn. Rvp 4534/2013, sp. zn. Rvp 4545/2013, sp. zn.
Rvp 4546/2013, sp. zn. Rvp 4547/2013, sp. zn. Rvp 4548/2013, sp. zn. Rvp 6989/2013, sp.
zn. Rvp 6993/2013, sp. zn. Rvp 6994/2013, sp. zn. Rvp 6995/2013, sp. zn. Rvp 6996/2013,
sp. zn. Rvp 6997/2013, sp. zn. Rvp 6998/2013, sp. zn. Rvp 6999/2013, sp. zn. Rvp
7000/2013, sp. zn. Rvp 7001/2013, sp. zn. Rvp 7002/2013, sp. zn. Rvp 7005/2013, sp. zn.
Rvp 7007/2013, sp. zn. Rvp 7008/2013, sp. zn. Rvp 7009/2013, sp. zn. Rvp 7099/2013, sp.
zn. Rvp 7101/2013, sp. zn. Rvp 7102/2013, sp. zn. Rvp 7103/2013, sp. zn. Rvp 7104/2013,
sp. zn. Rvp 7105/2013, sp. zn. Rvp 7106/2013, sp. zn. Rvp 7107/2013, sp. zn. Rvp
7108/2013, sp. zn. Rvp 7113/2013, sp. zn. Rvp 7114/2013, sp. zn. Rvp 7115/2013, sp. zn.
Rvp 7119/2013, sp. zn. Rvp 7120/2013, sp. zn. Rvp 7121/2013, sp. zn. Rvp 7122/2013,
sp. zn. Rvp 7131/2013, sp. zn. Rvp 7173/2013, sp. zn. Rvp 7174/2013, sp. zn.
Rvp 7175/2013, sp. zn. Rvp 7176/2013, sp. zn. Rvp 7177/2013, sp. zn. Rvp 7183/2013,
sp. zn. Rvp 7187/2013, sp. zn. Rvp 7188/2013, sp. zn. Rvp 7189/2013, sp. zn.
Rvp 7190/2013, sp. zn. Rvp 7191/2013, sp. zn. Rvp 7192/2013, sp. zn. Rvp 9289/2013,
sp. zn. Rvp 9293/2013, sp. zn. Rvp 9294/2013, sp. zn. Rvp 9295/2013, sp. zn.
Rvp 9297/2013, sp. zn. Rvp 9299/2013, sp. zn. Rvp 9300/2013, sp. zn. Rvp 9301/2013,
sp. zn. Rvp 9302/2013, sp. zn. Rvp 9303/2013, sp. zn. Rvp 9304/2013, sp. zn.
Rvp 9305/2013, sp. zn. Rvp 9306/2013, sp. zn. Rvp 9307/2013, sp. zn. Rvp 9308/2013,
sp. zn. Rvp 10368/2013, sp. zn. Rvp 11419/2013, sp. zn. Rvp 11427/2013, sp. zn.
Rvp 11428/2013, sp. zn. Rvp 11429/2013, sp. zn. Rvp 11451/2013, sp. zn. Rvp 11452/2013,
sp. zn. Rvp 11453/2013, sp. zn. Rvp 11468/2013, sp. zn. Rvp 11469/2013, sp. zn.
Rvp 11538/2013, sp. zn. Rvp 11539/2013, sp. zn. Rvp 11581/2013, sp. zn. Rvp 11582/2013
a sp. zn. Rvp 11679/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 4369/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
4., 8., 14. januára 2013 a 11. marca 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P.,
s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 24 NcC
254/2012 z 11. októbra 2012 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Žiar nad Hronom
(ďalej len „okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorými
sa proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, domáha svojich nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa
nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na
poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých
účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky
sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike,
sú okresným súdom vedené pod sp. zn. 4 C 92/2012, sp. zn. 4 C 105/2012, sp. zn.
7 C 39/2012, sp. zn. 5 C 112/2012, sp. zn. 12 C 85/2012, sp. zn. 4 C 111/2012, sp. zn.
5 C 111/2012, sp. zn. 5 C 129/2012, sp. zn. 5 C 150/2012, sp. zn. 5 C 180/2012, sp. zn.
7 C 36/2012, sp. zn. 4 C 169/2012, sp. zn. 5 C 89/2012, sp. zn. 5 C 95/2012 a sp. zn.
5 C 102/2012 (ďalej spolu aj „predmetné konania okresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve
nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom
podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie týchto
vecí.
Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala
„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne
a vecne príslušného Okresného súdu Žiar nad Hronom sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka
zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného
poukázala na skutočnosť, že okresný súd, ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným
postupom vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude
o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu
zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného
súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.
Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce
zásah do jej práv, konkrétne:
«- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom;
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva
na nestranný súd zriadený zákonom.»
Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukázala na právne závery obsiahnuté
v judikatúre ústavného súdu (napr. II. ÚS 283/09, III. ÚS 116/06, II. ÚS 336/09,
III. ÚS 47/05, III. ÚS 71/97, I. ÚS 46/05, IV. ÚS 345/09), ako aj Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu
(rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73; rozsudok
ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).
V predmetných konaniach vedených okresným súdom bude podľa sťažovateľky
nevyhnutné na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo
k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude
takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil
ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto existuje legitímny dôvod pochybovať
o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu, a to najmä preto, že:
„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu
na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok
vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda
okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,
kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto
rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci
administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil. V prípade
nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,
kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce
sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné
rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude
vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.
Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť
zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne
v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky
nestrannosti.
b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie
zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude
vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne
tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho
oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie
nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo
súdneho oddelenia.
c) Otázky, ktoré by museli v súvislosti s posudzovaním nesprávneho úradného
postupu sudcovia, ktorí sú kolegovia na tom istom súde, paralelne riešiť, a spôsob ako by
ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov
rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno
predpokladať zdanie spravodlivého výkonu súdnej moci. Sudcovia by opäť mali nutne
v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.
d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd Žiar
nad Hronom a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktorý obhajuje postupy sudcu a zamestnancov Okresného súdu Žiar nad Hronom,
aby tak dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Žiar nad
Hronom a škoda nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako
strany v spore. Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. § 21 a nasl. zákona
č. 514/2003 Z. z. bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tým, kto bude
uplatňovať regresnú náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú
náhradu voči zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol
v spore úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho
kolegom, zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky
vo vzťahu k ich regresnému postihu. Predsudky tohto druhu spochybňujú naplnenie
požiadavky nestrannosti.“
Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby
o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované
a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne
kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu
javiť v očiach strán ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd
v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich
rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako
krajský súd vo svojich napadnutých uzneseniach.
Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil
dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných
vecí, ktorými sú:
„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj
z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu
priamo dotknutý vo svojich právach;
b) nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než
z dokazovania na konaní;
c) ekonomickú závislosť.“
Podľa sťažovateľky „sťažovateľ netvrdí a nikdy netvrdil, že sudcovia Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ktorí vydali touto ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie... boli v jeho
veci zaujatí. O napadnutom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici... nerozhodoval
vylúčený sudca (vylúčení sudcovia)! Dokonca ani na Okresnom súde Žiar nad Hronom
nerozhodoval vylúčený sudca, pretože jediným ním uskutočneným úkonom (ktorému
predchádzalo jeho rozhodnutie) bolo oznámenie predsedovi súdu podľa ust. § 15 ods. 1
OSP, teda splnenie zákonom definovanej povinnosti slúžiacej na zabezpečenie
spravodlivosti v občianskom súdnom konaní. V danej veci nie je možné nastoliť nápravu
porušených práv podaním dovolania z dôvodu podľa ust. §237 písm. g) OSP (dovolanie nie
je prípustné)! Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“.
V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach
vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých
tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Sťažovateľka taktiež poukázala
na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na
prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu
nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je
daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom
prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.).“
Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že
vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej
ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí
krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré predložil sťažovateľ ústavnému súdu ako
dôkazy v konaní a ktoré svedčia o jednoznačnej potrebe vylúčiť okresné súdy
z prejednávania a rozhodovania vecí s predmetom náhrady škody, neostáva nič iné, len
zo strany ústavného súdu vyhovieť princípu legality a princípu právnej istoty a rozhodnúť
podľa predloženého petitu“.
Sťažovateľka svoje sťažnosti doručené ústavnému súdu 4., 8., a 14. januára 2013
následne doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu 26. februára 2013, v ktorých
reagovala na uznesenie sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo
obdobné sťažnosti ústavným súdom odmietnuté z dôvodu nedostatku jeho právomoci na ich
prerokovanie a rozhodnutie, „s nádejou, že zvráti stav bezlimitnej deformácie ľudských práv
uskutočňovanej systematicky činnosťou súdov Slovenskej republiky v oboch systémoch
súdnej moci, pričom táto jeho preventívna činnosť zamedzí diskreditácii Slovenskej
republiky na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví, že uzneseniami krajského súdu sp. zn. 24 NcC 267/2012, sp. zn.
24 NcC 393/2012, sp. zn. 24 NcC 254/2012, sp. zn. 24 NcC 360/2012, sp. zn.
24 NcC 359/2012, sp. zn. 24 NcC 368/2012, sp. zn. 24 NcC 362/2012, sp. zn.
24 NcC 258/2012, sp. zn. 24 NcC 330/2012, sp. zn. 24 NcC 263/2012, sp. zn.
24 NcC 256/2012, sp. zn. 24 NcC 300/2012, sp. zn. 24 NcC 396/2012, sp. zn.
24 NcC 387/2012 a sp. zn. 24 NcC 370/2012 z 11. októbra 2012 (ďalej aj „predmetné
uznesenia krajského súdu“) boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, citované uznesenia krajského súdu zruší
a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti“ predmetných uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa
sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil
za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený
zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými uzneseniami krajského súdu.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn.
24 NcC 254/2012 z 11. októbra 2012 (napadnuté uznesenie krajského súdu, pozn.) spojil na
spoločné konanie vedené týmto súdom pod sp. zn. 24 NcC 254/2012 okrem iných i konania
vedené pod sp. zn. 24 NcC 267/2012, sp. zn. 24 NcC 393/2012, sp. zn. 24 NcC 360/2012,
sp. zn. 24 NcC 359/2012, sp. zn. 24 NcC 368/2012, sp. zn. 24 NcC 362/2012, sp. zn.
24 NcC 258/2012, sp. zn. 24 NcC 330/2012, sp. zn. 24 NcC 263/2012, sp. zn.
24 NcC 256/2012, sp. zn. 24 NcC 300/2012, sp. zn. 24 NcC 396/2012, sp. zn.
24 NcC 387/2012 a sp. zn. 24 NcC 370/2012 (výrok 1 napadnutého uznesenia krajského
súdu) a rozhodol o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresného súdu z prejednávania
a rozhodovania tam označených civilných vecí (výroky 2 až 3 napadnutého uznesenia
krajského súdu)
Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd rozhodol o námietkach sťažovateľky
v konaniach o jej žalobách o náhradu škody napadnutým uznesením (uznesenie krajského
súdu sp. zn. 24 NcC 254/2012 z 11. októbra 2012, pozn.), a nie uzneseniami sp. zn.
24 NcC 267/2012, sp. zn. 24 NcC 393/2012, sp. zn. 24 NcC 360/2012, sp. zn.
24 NcC 359/2012, sp. zn. 24 NcC 368/2012, sp. zn. 24 NcC 362/2012, sp. zn.
24 NcC 258/2012, sp. zn. 24 NcC 330/2012, sp. zn. 24 NcC 263/2012, sp. zn.
24 NcC 256/2012, sp. zn. 24 NcC 300/2012, sp. zn. 24 NcC 396/2012, sp. zn.
24 NcC 387/2012 a sp. zn. 24 NcC 370/2012 z 11. októbra 2012 (citované uznesenia
krajský súd ani nevydal, pozn.). Za týchto okolností by ústavný súd uplatnením
formalistického prístupu k preskúmaniu sťažností sťažovateľky (okrem sťažností vedených
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4372/2013, sp. zn. Rvp 7005/2013, sp. zn.
Rvp 7099/2013, sp. zn. Rvp 7131/2013, sp. zn. Rvp 9297/2013 a sp. zn. Rvp 11581/2013)
v zhode s príslušnou časťou ich petitu mohol konštatovať, že citovanými uzneseniami
krajského súdu, ktoré v skutočnosti krajský súd ani nevydal, nemohlo dôjsť k porušeniu
sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru, a na
tomto základe sťažnosti sťažovateľky (okrem sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 4372/2013, sp. zn. Rvp 7005/2013, sp. zn. Rvp 7099/2013, sp. zn.
Rvp 7131/2013, sp. zn. Rvp 9297/2013 a sp. zn. Rvp 11581/2013) odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho
chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností
k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok
ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to s prihliadnutím na
príčinnú súvislosť medzi sťažovateľkou namietaným porušením základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými
uzneseniami krajského súdu, ktorými krajský súd rozhodol o námietkach zaujatosti
sťažovateľky v predmetných konaniach vedených týmto súdom.
II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4369/2013, sp. zn. Rvp 4370/2013, sp. zn. Rvp 4461/2013, sp. zn. Rvp 4495/2013,
sp. zn. Rvp 4521/2013, sp. zn. Rvp 4529/2013, sp. zn. Rvp 4530/2013, sp. zn.
Rvp 4531/2013, sp. zn. Rvp 4532/2013, sp. zn. Rvp 4533/2013, sp. zn. Rvp 4534/2013,
sp. zn. Rvp 4545/2013, sp. zn. Rvp 4546/2013, sp. zn. Rvp 4547/2013, sp. zn.
Rvp 4548/2013, sp. zn. Rvp 6989/2013, sp. zn. Rvp 6993/2013, sp. zn. Rvp 6994/2013,
sp. zn. Rvp 6995/2013, sp. zn. Rvp 6996/2013, sp. zn. Rvp 6997/2013, sp. zn.
Rvp 6998/2013, sp. zn. Rvp 6999/2013, sp. zn. Rvp 7000/2013, sp. zn. Rvp 7001/2013,
sp. zn. Rvp 7002/2013, sp. zn. Rvp 7005/2013, sp. zn. Rvp 7007/2013, sp. zn.
Rvp 7008/2013, sp. zn. Rvp 7009/2013, sp. zn. Rvp 7099/2013, sp. zn. Rvp 7101/2013,
sp. zn. Rvp 7102/2013, sp. zn. Rvp 7103/2013, sp. zn. Rvp 7104/2013, sp. zn.
Rvp 7105/2013, sp. zn. Rvp 7106/2013, sp. zn. Rvp 7107/2013, sp. zn. Rvp 7108/2013,
sp. zn. Rvp 7113/2013, sp. zn. Rvp 7114/2013, sp. zn. Rvp 7115/2013, sp. zn.
Rvp 7119/2013, sp. zn. Rvp 7120/2013, sp. zn. Rvp 7121/2013, sp. zn. Rvp 7122/2013,
sp. zn. Rvp 7131/2013, sp. zn. Rvp 7173/2013, sp. zn. Rvp 7174/2013, sp. zn.
Rvp 7175/2013, sp. zn. Rvp 7176/2013, sp. zn. Rvp 7177/2013, sp. zn. Rvp 7183/2013,
sp. zn. Rvp 7187/2013, sp. zn. Rvp 7188/2013, sp. zn. Rvp 7189/2013, sp. zn.
Rvp 7190/2013, sp. zn. Rvp 7191/2013, sp. zn. Rvp 7192/2013, sp. zn. Rvp 9289/2013,
sp. zn. Rvp 9293/2013, sp. zn. Rvp 9294/2013, sp. zn. Rvp 9295/2013, sp. zn.
Rvp 9297/2013, sp. zn. Rvp 9299/2013, sp. zn. Rvp 9300/2013, sp. zn. Rvp 9301/2013,
sp. zn. Rvp 9302/2013, sp. zn. Rvp 9303/2013, sp. zn. Rvp 9304/2013, sp. zn.
Rvp 9305/2013, sp. zn. Rvp 9306/2013, sp. zn. Rvp 9307/2013, sp. zn. Rvp 9308/2013,
sp. zn. Rvp 10368/2013, sp. zn. Rvp 11419/2013, sp. zn. Rvp 11427/2013, sp. zn.
Rvp 11428/2013, sp. zn. Rvp 11429/2013, sp. zn. Rvp 11451/2013, sp. zn. Rvp 11452/2013,
sp. zn. Rvp 11453/2013, sp. zn. Rvp 11468/2013, sp. zn. Rvp 11469/2013, sp. zn.
Rvp 11538/2013, sp. zn. Rvp 11539/2013, sp. zn. Rvp 11581/2013, sp. zn. Rvp 11582/2013
a sp. zn. Rvp 11679/2013, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc
taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení
s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri
zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 4353/2013, sp. zn. Rvp 4355/2013, sp. zn.
Rvp 4367/2013, sp. zn. Rvp 4382/2013, sp. zn. Rvp 4454/2013, sp. zn. Rvp 4375/2013,
sp. zn. Rvp 4381/2013, sp. zn. Rvp 4392/2013, sp. zn. Rvp 4457/2013, sp. zn.
Rvp 4456/2013, sp. zn. Rvp 4455/2013, sp. zn. Rvp 4364/2013, sp. zn. Rvp 4378/2013,
sp. zn. Rvp 4379/2013, sp. zn. Rvp 4380/2013 na ústavnom súde prebiehajú konania
o sťažnostiach sťažovateľky doručených 4. januára 2013, v ktorých namieta porušenie tých
istých základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením sp. zn. 24 NcC 254/2012 z 11. októbra 2012, v ktorom krajský súd
prvým výrokom okrem iných spojil na spoločné konanie aj konania o námietkach zaujatosti
vedené pod spisovými značkami sp. zn. 24 NcC 267/2012, sp. zn. 24 NcC 393/2012, sp. zn.
24 NcC 360/2012, sp. zn. 24 NcC 359/2012, sp. zn. 24 NcC 368/2012, sp. zn.
24 NcC 362/2012, sp. zn. 24 NcC 258/2012, sp. zn. 24 NcC 330/2012, sp. zn.
24 NcC 263/2012, sp. zn. 24 NcC 256/2012, sp. zn. 24 NcC 300/2012, sp. zn.
24 NcC 396/2012, sp. zn. 24 NcC 387/2012 a sp. zn. 24 NcC 370/2012 a ďalšími výrokmi
rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu. Podľa zistenia ústavného súdu vo veciach
vedených pod už uvedenými spisovými značkami vystupujú identickí účastníci konania
(sťažovateľka a krajský súd), predmet uvedených konaní je identický (namietané porušenie
sťažovateľkiných základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením) a sťažnosti vychádzajú z totožnej právnej
argumentácie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že začatie konaní pod sp. zn.
Rvp 4353/2013, sp. zn. Rvp 4355/2013, sp. zn. Rvp 4367/2013, sp. zn. Rvp 4382/2013,
sp. zn. Rvp 4454/2013, sp. zn. Rvp 4375/2013, sp. zn. Rvp 4381/2013, sp. zn.
Rvp 4392/2013, sp. zn. Rvp 4457/2013, sp. zn. Rvp 4456/2013, sp. zn. Rvp 4455/2013,
sp. zn. Rvp 4364/2013, sp. zn. Rvp 4378/2013, sp. zn. Rvp 4379/2013 a sp. zn.
Rvp 4380/2013 bráni tomu, aby proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 24 NcC 254/2012
z 11. októbra 2012 prebiehali pred ústavným súdom súbežne aj ďalšie konania. Preto bolo
potrebné sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 4369/2013, sp. zn. Rvp 4370/2013, sp. zn.
Rvp 4461/2013, sp. zn. Rvp 4495/2013, sp. zn. Rvp 4521/2013, sp. zn. Rvp 4529/2013,
sp. zn. Rvp 4530/2013, sp. zn. Rvp 4531/2013, sp. zn. Rvp 4532/2013, sp. zn.
Rvp 4533/2013, sp. zn. Rvp 4534/2013, sp. zn. Rvp 4545/2013, sp. zn. Rvp 4546/2013,
sp. zn. Rvp 4547/2013, sp. zn. Rvp 4548/2013, sp. zn. Rvp 6989/2013, sp. zn.
Rvp 6993/2013, sp. zn. Rvp 6994/2013, sp. zn. Rvp 6995/2013, sp. zn. Rvp 6996/2013,
sp. zn. Rvp 6997/2013, sp. zn. Rvp 6998/2013, sp. zn. Rvp 6999/2013, sp. zn.
Rvp 7000/2013, sp. zn. Rvp 7001/2013, sp. zn. Rvp 7002/2013, sp. zn. Rvp 7005/2013,
sp. zn. Rvp 7007/2013, sp. zn. Rvp 7008/2013, sp. zn. Rvp 7009/2013, sp. zn.
Rvp 7099/2013, sp. zn. Rvp 7101/2013, sp. zn. Rvp 7102/2013, sp. zn. Rvp 7103/2013,
sp. zn. Rvp 7104/2013, sp. zn. Rvp 7105/2013, sp. zn. Rvp 7106/2013, sp. zn.
Rvp 7107/2013, sp. zn. Rvp 7108/2013, sp. zn. Rvp 7113/2013, sp. zn. Rvp 7114/2013,
sp. zn. Rvp 7115/2013, sp. zn. Rvp 7119/2013, sp. zn. Rvp 7120/2013, sp. zn.
Rvp 7121/2013, sp. zn. Rvp 7122/2013, sp. zn. Rvp 7131/2013, sp. zn. Rvp 7173/2013,
sp. zn. Rvp 7174/2013, sp. zn. Rvp 7175/2013, sp. zn. Rvp 7176/2013, sp. zn.
Rvp 7177/2013, sp. zn. Rvp 7183/2013, sp. zn. Rvp 7187/2013, sp. zn. Rvp 7188/2013,
sp. zn. Rvp 7189/2013, sp. zn. Rvp 7190/2013, sp. zn. Rvp 7191/2013, sp. zn.
Rvp 7192/2013, sp. zn. Rvp 9289/2013, sp. zn. Rvp 9293/2013, sp. zn. Rvp 9294/2013,
sp. zn. Rvp 9295/2013, sp. zn. Rvp 9297/2013, sp. zn. Rvp 9299/2013, sp. zn.
Rvp 9300/2013, sp. zn. Rvp 9301/2013, sp. zn. Rvp 9302/2013, sp. zn. Rvp 9303/2013,
sp. zn. Rvp 9304/2013, sp. zn. Rvp 9305/2013, sp. zn. Rvp 9306/2013, sp. zn.
Rvp 9307/2013, sp. zn. Rvp 9308/2013, sp. zn. Rvp 10368/2013, sp. zn. Rvp 11419/2013,
sp. zn. Rvp 11427/2013, sp. zn. Rvp 11428/2013, sp. zn. Rvp 11429/2013, sp. zn.
Rvp 11451/2013, sp. zn. Rvp 11452/2013, sp. zn. Rvp 11453/2013, sp. zn. Rvp 11468/2013,
sp. zn. Rvp 11469/2013, sp. zn. Rvp 11538/2013, sp. zn. Rvp 11539/2013, sp. zn.
Rvp 11581/2013, sp. zn. Rvp 11582/2013 a sp. zn. Rvp 11679/2013 odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24 písm. b)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2013