Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 432/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza o sťažnostiach M. H., N., a V. L., K., zastúpených advokátkou JUDr. M.

Š., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za

účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. H. a V. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C

108/2005 p o r u š e n é b o l i .

2. M. H. a V. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume po 8 000 €

(slovom osemtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť M. H. a V. L. trovy konania

v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich právnej

zástupkyne JUDr. M. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2013

doručená sťažnosť M. H., N., vedená pod sp. zn. , a sťažnosť V. L., K.,

vedená pod sp. zn. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou

JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16

C 108/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) o určenie vlastníctva k

nehnuteľnostiam.

Sťažovateľky v sťažnostiach zhodne uvádzajú:

„22. apríla 1999 – sa začalo konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

doručením návrhu na začatie konania navrhovateľa - P. J. smerujúceho voči

odporcom - 1/ J. J., 2/ M. K., 3/ M. K. a 4/ V. C. o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam

titulom vydržania. Navrhovateľ P. J. sa svojim návrhom domáhal voči odporcom určenia,

že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. N. vedených na LV č. 1008 a na LV č. 1069 v podiele

1/1, na LV č. 1042 v podiele ½, na LV č. 1009 v podiele 2/3. Vec bola pridelená sudkyni

JUDr. A.

/Po začatí konania 11. júna 2001 zomrel odporca v 1. rade J. J., narodený...

Dedičské konanie po odporcovi v 1. rade bolo ukončené osvedčením o dedičstve č. D

1059/2001, D not 110/2001 z 5. júna 2003, ktoré sa stalo právoplatným 21. júna 2003.

Podľa tohto dedičského rozhodnutia mal odporca v 1. rade tri dedičky (jeho tri dcéry) - T.

J., V. L. rod. J. a M. H. rod. J. a každá z nich zdedila podiel odporcu v 1. rade na niektorej z

nehnuteľností tvoriacich predmet označeného konania. Konkrétne podiel poručiteľa na

nehnuteľnosti vedenej na LV č. 1069 zdedila T. J. , na LV č. 1042 zdedila V. L. rod. J. a na

LV č. 1008 a 1009 zdedila M. H. rod. J./

Okresný súd prvý úkon vo veci vykonal po štyri a pol roku od začatia konania, do

toho času vo veci nevykonal jediný úkon, ani nedoručoval návrh na začatie konania na

vyjadrenie odporcom.

30. októbra 2003 – bol vykonaný prvý úkon okresného súdu, prvé pojednávanie,

ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Na tomto pojednávaní bol prítomný len

navrhovateľ. Odporcovi v 1. rade doručenie predvolania nebolo vykázané a poštový

doručovateľ oznámil okresnému súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia

odporcu v 1. rade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ oznámi

súdu nového právneho zástupcu, čo aj urobil 10. novembra 2003.

Druhý úkon okresného súdu nasledoval po roku a piatich mesiacoch.

20. apríla 2005 – bol vykonaný druhý úkon okresného súdu, druhé pojednávanie, na

ktorom okresný súd uznesením zastavil konanie voči odporcovi v 1. rade (aj voči odporcovi

v 4. rade) z dôvodu späťvzatia návrhu voči nim zástupkyňou navrhovateľa na tomto

pojednávaní a konanie voči odporcom v 2. a 3. rade vylúčil na samostatné konanie vedené

pod sp. zn. . Okresný súd na toto pojednávanie opätovne volal aj odporcu

v 1. rade, napriek tomu, že už mal vedomosť o jeho úmrtí. Odporcovi v 1. rade doručenie

predvolania opätovne nebolo vykázané a poštový doručovateľ opätovne oznámil okresnému

súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade. Na tomto

pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa založila do spisu úpravu návrhu z 20. apríla

2005, ktorou navrhovateľ zmenil svoj návrh tak, že sa už nedomáhal určenia nehnuteľností

v k. ú. N. označených v jeho pôvodnom návrhu do svojho vlastníctva ale do dedičstva po M.

J., zomrelom..., v časti zmenil aj rozsah podielov na nehnuteľnostiach označených už v

pôvodnom návrhu, ktoré navrhoval určiť do dedičstva a zároveň rozšíril návrh o určenie

ďalších nehnuteľností do dedičstva po M. J. (nehnuteľností v k. ú. K. na LV č. 14736, LV č.

14737 a v k. ú. J. na LV č. 12396). Konanie po vylúčení bolo naďalej vedené okresným

súdom pod sp. zn. a vec bola naďalej pridelená sudkyni JUDr. A. a počnúc

od 13. januára 2009 bola vec pridelená sudkyni JUDr. D.

/Pôvodný navrhovateľ P. J., narodený... zomrel v priebehu konania dňa..., dedičské

konanie po ňom bolo ukončené rozhodnutím z 1. októbra 2007./

Tretí úkon okresného súdu nasledoval po dvoch rokoch a necelých šiestich

mesiacoch.

17. októbra 2007 – bol vykonaný tretí úkon okresného súdu, tretie pojednávanie, na

ktorom bola prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa a na ktoré boli volaní len

predchádzajúci odporcovia v 2. a 3. rade M. K. a M. K., už označený ako odporcovia v 1. a

2. rade. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila, že navrhovateľ

zomrel a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že zástupkyňa navrhovateľa má

oznámiť súdu, či jeho dedičia vstupujú do konania.

/1. apríla 2008 – bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým právny

nástupcovia (dedičia) navrhovateľa, ako aj právny nástupcovia (dedičia) M. J. oznamujú,

že vstupujú do konania ako navrhovatelia. Zároveň predložili plnomocenstvá k

zastupovaniu bývalou právnou zástupkyňou zomrelého navrhovateľa./

Štvrtý úkon okresného súdu nasledoval po roku a dvoch mesiacoch.

17. decembra 2008 - štvrtým úkonom okresného súdu bola výzva adresovaná

navrhovateľom na opravu okruhu účastníkov na strane odporcov.

/13. januára 2009 – bola vec pridelená sudkyni JUDr. D./

Piaty a šiesty úkon okresného súdu nasledoval po deviatich mesiacoch.

21. septembra 2009 – okresný súd svojím piatym úkonom vyhotovil a doručoval

osobám, ktoré toho času považoval za účastníkov uznesenie s poučením o procesných

právach.

22. septembra 2009 – šiesty úkon okresného súdu, výzva navrhovateľom na

oznámenie okruhu účastníkov na strane odporcov.

/24. júna 2010 – bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľov učinené ich

právnou zástupkyňou – upresnenie okruhu účastníkov na strane odporcov./

Siedmy úkon okresného súdu a ďalšie úkony okresného súdu nasledovali až v roku

2012, teda po dvoch rokoch a piatich mesiacoch.

28. februára 2012 – okresný súd svojim siedmym úkonom opätovne vyzval

navrhovateľov na upresnenie pasívne legitimovaných účastníkov, t. j. účastníkov na strane

odporcov.

/8. júna 2012 – bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľov učinené ich

právnou zástupkyňou – k okruhu účastníkov na strane navrhovateľov i odporcov./

15. júna, 21. augusta 2012 a 21. septembra 2012 – boli okresným súdom nariadené

termíny pojednávaní, ktoré boli následne zrušené. Termín určený na 15. júna 2012 bol

zrušený pre úmrtie navrhovateľky v 6. rade, pričom na toto pojednávanie sťažovateľka a ani

ostatné právne nástupníčky pôvodného odporcu v 1. rade J. J. ani neboli predvolávané.

Termín určený na 21. augusta 2012 bol zrušený pre dovolenku právnej zástupkyne

navrhovateľov a termín určený na 21. septembra 2012 bol zrušený z dôvodu žiadosti

právnej zástupkyne navrhovateľov pre nezadováženie potrebných listinných dôkazov ku

konaniu.

2. augusta 2012 – okresný súd urobil prvý úkon voči sťažovateľke a ostatným

právnym nástupníčkam pôvodného odporcu v 1. rade J. J., a to doručením predvolania na

pojednávanie na 21. septembra 2012 a doručením úpravy (zmeny) návrhu z 20. apríla 2005.

/12. októbra 2012 – bolo okresnému súdu doručené podanie právnych nástupcov

navrhovateľa – k okruhu účastníkov./

13. novembra 2012 – sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za

účelom pripustenia zmeny návrhu na začatie konania, ktorá zmena bola okresnému súdu

doručená 20. 04. 2005, ako aj za účelom pripustenia ďalších účastníkov na strane

navrhovateľov.

6. decembra 2012 – okresný súd vyzval navrhovateľov na odstránenie rozporov v ich

podaniach, keďže z nich nie je jasné, či berú späť svoj návrh voči dvom odporcom alebo

nie.

/20. decembra 2012 – bola okresnému súdu doručená žiadosť zástupcu

navrhovateľov na predĺženie lehoty na odstránenie rozporov v ich písomných podaniach./

23. januára 2013 – po márnom uplynutí lehoty určenej navrhovateľom na

odstránenie rozporov okresný súd vydal uznesenie o pripustení zmeny návrhu na začatie

konania, ktorá zmena bola okresnému súdu doručená 20. 04. 2005 a uznesenie o pripustení

ďalších účastníkov na strane navrhovateľov.“

Sťažovateľky tvrdia, že okresný súd s nimi (ako ani s ostatnými dedičkami po

odporcovi v 1. rade) dlhodobo nekonal ako s účastníčkami konania a prvý úkon voči nim

urobil až doručením predvolania na pojednávanie 21. septembra 2012 „a súčasným

doručením úpravy (zmeny) návrhu z 20. apríla 2005“. Okresný súd bol v rámci doterajšieho

konania podľa sťažovateliek opakovane úplne nečinný vo viacerých označených obdobiach

a po viac ako 13 rokoch trvania súdneho konania vec ani len nezačal meritórne prerokúvať.

Sťažovateľky, ktoré sú právnymi nástupníčkami (dedičkami) odporcu v 1. rade,

navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo [sťažovateliek] na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.

a následne pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pôvodne pod

sp. zn. a následne pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

3. [Sťažovateľkám jednotlivo] sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000,- €, ktoré je Okresný súd Košice – okolie povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice – okolie je povinný uhradiť [sťažovateľkám jednotlivo] trovy

konania v sume 275,94 € (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia

a spísanie sťažnosti á 130,16 € x 2 a režijného paušálu v roku 2013 v sume 7,81 € x 2) na

účet [ich] advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na to, že sťažnosti sa týkajú toho istého

konania vedeného okresným súdom, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, že uvedené sťažnosti sťažovateliek

spojil uznesením č. k. -10 zo 4. júla 2013 na spoločné konanie, ktoré je

ďalej vedené pod sp. zn. .

Ústavný súd 25. júla 2013 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k prijatým

sťažnostiam sťažovateliek a aby oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatých sťažnostiach. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 16. augusta

2013 doručenom ústavnému súdu 16. augusta 2013 okrem iného uviedla:

„Konanie č. k. bolo vylúčené z konania č. na

samostatné konanie uznesením zo dňa 20. 4. 2005.

Vec č. k. bola pridelená JUDr. D. dňa 13. 1. 2009. Následne bolo

účastníkom konania doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach. Vzhľadom

na to, že súd zistil, že je nesprávne označený okruh účastníkov konania (pasívne

legitimovaných), bola právna zástupkyňa žalobcov vyzvaná, aby spresnila okruh pasívne

legitimovaných účastníkov. Právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu dňa 24. 6. 2010

spresnenie okruhu účastníkov... Predmetné podanie však bolo nedostatočné a nejasné...

Z uvedeného dôvodu bola opätovne vyzvaná, aby upravila okruh účastníkov konania. ...

Dňa 16. 4. 2012 Okresný súd Košice – okolie v danej veci vytýčil pojednávanie na

15. 6. 2012. Z poštovej obálky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie žalobkyni A. J.

(pôvodnej žalobkyne v 6. rade), vrátenej na súd dňa 11. 6. 2012, bolo zistené, že menovaná

zomrela. Súd preto pojednávanie zo dňa 15. 6. 2012 odročil na 21. 8. 2012 s tým, že na

nasledujúce pojednávanie predvolal aj žalovanú v 3. rade T. J. , žalovanú v 4. rade M. H. a

žalovanú v 5. rade V. L. Zároveň súd vyzval PZ žalobcov JUDr. H., aby v lehote 15 dní

oznámila súdu dátum úmrtia žalobkyne v 6. rade A. J., mená a adresy jej právnych

nástupcov a predložila dedičské rozhodnutie. Žalovaným v 3., v 4. a v 5. rade bola

doručená úprava žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 2. 7. 2012 bolo pojednávanie

určené na 21. 8. 2012 zrušené z dôvodu čerpania dovolenky PZ žalobcov JUDr. H.

Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené na 21. 9. 2012, pričom na toto pojednávanie bola

žalovaná v 3. rade T. J. riadne predvolaná. PZ žalobcov JUDr. H. doručila súdu dňa

18. 9. 2012 žiadosť o odročenie pojednávania určeného na 21. 9. 2012 za účelom

upresnenia okruhu dedičov na strane žalobcov v dôsledku úmrtia A. J. Písomným podaním,

ktoré došlo súdu dňa 12. 10. 2012, PZ žalobcov upresnila okruh právnych nástupcov neb.

A. J. Nasledujúce pojednávanie súd vytýčil na 13. 11. 2012, na ktorý boli všetci účastníci

konania riadne a včas predvolaní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania tak, ako je uvedené v úprave

žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 6. 12. 2012 si súd dal pripojiť dedičské spisy

tunajšieho súdu, č. k. D 288/76, D 94/80, D 1327/97, , D 1059/01, 10

D/759/2006, a dedičský spis po neb. A. J., a zároveň vyzval právneho

zástupcu žalobcov na odstránenie rozporu v písomných vyjadreniach zo dňa 21. 6. 2010 a

dňa 6. 6. 2012, pretože z uvedených podaní nie je zrejmé, či berie žalobu voči žalovaným v

1. rade M. K. a v 2. rade M. K. späť alebo nie. Na základe žiadosti právnej zástupkyne

žalobcov jej bola do 15. 1. 2013 predĺžená lehota na vyjadrenie sa. Uznesením zo dňa 23. 1.

2013 bol pripustený vstup M. C., E. S., M. B., J. S. a M. K. do konania na strane žalobcov a

uznesením zo dňa 23. 1. 2013, č. k. -117, bola pripustená zmena žalobného

návrhu. Dňa 26. 3. 2013 súd urgoval právnu zástupkyňu žalobcov JUDr. H., aby doručila

odpoveď na výzvu súdu, ktorá jej bola doručená dňa 19. 12. 2012, a týkala sa rozporov v jej

vyjadreniach vo veci. Urgenciu prevzala právna zástupkyňa žalobcov dňa 5. 4. 2013 spolu

s predvolaním na pojednávanie vytýčeného na 30. 4. 2013. Následne dňa 29. 4. 2013

doručila právna zástupkyňa žalobcov späťvzatie návrhu, na základe ktorého tunajší súd

konanie uznesením zo dňa 3. 6. 2013 konanie zastavil. Voči tomuto uzneseniu podali

žalované v 3., 4. a v 5. rade odvolanie. Po vrátení súpisu k ústavnému súdu spis bude

predložený na krajský súd za účelom rozhodnutia o odvolaní voči uzneseniu o zastavení

konania.

Poukazujem aj na skutočnosť, že v júli 2011 JUDr. D. čerpala dovolenku a od

začiatku augusta 2011 až do decembra 2011 bola dlhodobo a nepretržito práceneschopná.

Dňa 29. 3. 2012 podala sťažnosť na prieťahy v konaní aj k rukám predsedníčky

tunajšieho súdu aj ďalšia účastníčka konania... T. J.

Po prešetrení jej sťažnosti vzhľadom na zistené, bol nad ďalšou plynulosťou konania

v apríli 2012 nariadený dohľad predsedníčkou súdu a to v trojmesačných intervaloch. Po

nariadenom dohľade možno konštatovať, že prejednávajúca sudkyňa ďalej vo veci koná bez

prieťahov.“

Ústavný súd 19. augusta 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateliek, aby sa

vyjadrila k stanovisku okresného súdu a aby oznámila, či súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania o prijatých sťažnostiach sťažovateliek.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

z 26. augusta 2013 (doručenom ústavnému súdu 3. septembra 2013) okrem popisu

doterajšieho priebehu namietaného konania uviedla:

„Súdne konanie vedené okresným súdom pôvodne pod sp. zn. a

následne pod sp. zn. ku dňu podania sťažností ústavnému súdu (22. apríla

2013) trvalo 14 rakov a nebolo právoplatne skončené. V priebehu 14 rokov okresný súd ani

raz meritórne vo veci nerozhodol, dokonca ani len nepristúpil k meritórnemu prejednaniu

veci samej. Celý priebeh konania charakterizujú opakované procesné pochybenia

okresného súdu, nevyvodenie vecných dôsledkov zo zmätočných podaní navrhovateľov a

namiesto toho zasielanie neefektívnych výziev navrhovateľom. Konanie nie je ani do

dnešného dňa právoplatne skončené. Sťažovateľky po 14 rokoch trvania namietaného

súdneho konania a teda po 14 rokoch spochybňovania ich vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, majú minimálne morálny záujem na dosiahnutí meritórneho rozhodnutia

v predmetnej veci. Okresný súd tento záujem sťažovateliek nevyhodnotil ako vážny dôvod

pre ich nesúhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľmi (ktorý bol súdu doručený po podaní

sťažnosti ústavnému súdu) a konanie vo veci zastavil. Preto boli sťažovateľky nútené svoj

nesúhlas s takýmto postupom okresného súdu vyjadriť vo svojom odvolaní proti uzneseniu o

zastavení konania, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol.

Z... priebehu namietaného konania je zrejmé, že účastníctvo sťažovateliek

v namietanom konaní bolo dané počnúc úmrtím ich právneho predchodcu v súlade s § 107

v roku 2001, čomu nasvedčuje aj to, že okresný súd toho času so sťažovateľkami ako

účastníčkami koná bez toho, že by vznik ich účastníctva v konaní podmieňoval potrebou

procesného rozhodnutia o ich pripustení do konania.

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konania

uvádza, že postup súdu počnúc aprílom 2012, kedy bol nariadený dohľad nad plynulosťou

konania v trojmesačných intervaloch, sa už nevyznačuje prieťahmi s týmto hodnotením

stavu konania sťažovateľky nesúhlasia.

Je pravdou že na novú zákonnú sudkyňu, ktorej bola pridelená vec až v roku 2009 sa

presunula ťarcha nápravy dovtedajších závažných procesných pochybení okresného súdu

v namietanom konaní (trvajúcom v čase pridelenia veci novej sudkyni už skoro desať

rokov). Pričom náprava týchto procesných pochybení bola nesporne sťažená aj laxným

prístupom navrhovateľov (resp. ich právnej zástupkyne) k jasnému vymedzeniu účastníkov

konania.

Avšak vzhľadom k celkovej dĺžke konania a k laxnému prístupu navrhovateľov resp.

ich zástupcu k opätovným výzvam súdu, úkony súdu spočívajúce opakovanom vyzývaní

navrhovateľov k upresňovaniu okruhu účastníkov sa javia ako nadbytočné a neefektívne.

Okresný súd aj bez týchto výziev mohol už v roku 2009 vydať uznesenia, ktoré vydal až

v januári 2013. Neefektívnym sa javí aj opakované odročovanie pojednávaní v roku 2012

z takých dôvodov na strane navrhovateľov, ktoré nie je možné považovať za relevantné

a zákonné dôvody pre odročenie pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému postup súdu na

rozdiel od názoru predsedníčky okresného súdu, sa sťažovateľkám nejaví ako bezprieťahový

nielen v rokoch 1999 až 2011, ale ani v roku 2012, a ani v roku 2013.

Sťažovateľky preto navrhujú ústavnému súdu, aby v celom rozsahu vyhovel ich

sťažnosti v súlade s nimi navrhnutým petitom a okresný súd zaviazal k náhrade trov konania

sťažovateľkám pozostávajúcim z trov právneho zastúpenia advokátkou; za 2 úkony právnej

služby bez spoločného zastúpenia sťažovateliek advokátkou pri týchto úkonoch (príprava

a prevzatie zastúpenia, sťažnosť) x 130,16 €+ 2 x režijný paušál 7,81 € = 275,94 € u jednej

sťažovateľky x 2 sťažovateľky = 551,88 € a za 1 úkon právnej služby pri spoločnom

zastúpení sťažovateliek advokátkou po spojení veci (vyjadrenie k stanovisku porušovateľa)

x 65,08 € (zníženie hodnoty úkonu o 50%) + režijný paušál 7,81 € = 72,89 € u jednej

sťažovateľky x 2 sťažovateľky = 145,78 6, t. j. spolu 697,66 € plus DPH 20% v sume

139,53 € (t. j. spolu 837,19 €).“

Právna zástupkyňa zároveň uviedla, že sťažovateľky súhlasia s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho prerokovania sťažností.

Ústavný súd v nadväznosti na to využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťami domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľky zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu je rozhodovanie o žalobách

sťažovateliek o určenie ich vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú účastníčkami konania od

21. júna 2003. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá síce tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti, skutkovo

je však (vzhľadom na zmeny v okruhu účastníkov konania tak na strane žalobcov, ako aj

žalovaných po medzičasom zomrelých navrhovateľoch a odporcoch) zložitá.

2. Správanie účastníčok konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľky

vstúpili do konania v dôsledku procesného nástupníctva po svojom otcovi, zomrelom

11. júna 2001. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že k ich vstupu do namietaného

konania na strane odporcu v 1. rade došlo na základe univerzálnej sukcesie, a v tejto

súvislosti poukazuje na svoju judikatúru (napr. , ), v zmysle

ktorej si sťažovateľky môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre

štádium konania, ktoré tejto zmene (na základe univerzálnej sukcesie) predchádzalo.

Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateliek ako právnych nástupkýň pôvodného

odporcu v 1. rade nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom

konaní, ktoré začalo v roku 1999.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Za neodôvodnenú považuje ústavný súd nečinnosť okresného súdu v období od

22. apríla 1999 do 30. októbra 2003. Obdobne je namietané konanie poznamenané

neefektívnou činnosťou okresného súdu, pretože po vylúčení veci na samostatné konanie

vedené ďalej pod sp. zn. až do roku 2010 neustálil okruh účastníkov tohto

konania napriek tomu, že bolo zrejmé, že odporca v 1. rade v konaní vedenom pod sp. zn.

zomrel 11. júna 2001 a dedičské konanie po ňom vedené pod č. D 1059/2001,

Dnot 110/2001 bolo právoplatne skončené 21. júna 2003 (osvedčením o dedičstve z 5. júna

2003).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , , ) dospel k záveru, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným

súdom nebola odstránená ani po viac ako 14 rokoch od jeho začatia, a preto, vychádzajúc

predovšetkým zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšieho

priebehu, s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť uzavrel, že v namietanom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) bolo porušené základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ústavný súd môže prikázať, aby

ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa

osobitných predpisov.

Ústavný súd už v náleze č. k. -49 z 21. februára 2013 prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, a preto o tomto návrhu sťažovateliek, ktorý bol obsahom nimi upraveného petitu,

opakovane nerozhodoval a v tejto časti sťažnostiam nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 10 000 €,

ktorú považujú za primeranú „... vzhľadom na spôsob ako došlo k porušeniu [ich] práv

postupom okresného súdu (viď vyššie opísaná absolútne neefektívna činnosť okresného

súdu s úplnou ignoranciou účastníctva sťažovateľky v konaní, s množstvom na seba

nadväzujúcich zmätočných úkonov súdu a skutočnosť, že okresný súd po viac ako 13 rokoch

konania ani len nezačal meritórne prejednávať vec samú). Ako aj vzhľadom na ujmu danú

dlhodobou neistotou sťažovateľky ohľadom jej vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti

tvoriacej predmet konania a nemožnosťou disponovania s týmito nehnuteľnosťami.“.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu viac ako 14 rokov vedeného

pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ) a berúc do úvahy

konkrétne okolnosti prípadu a to, že konanie vo veci sťažovateliek nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, resp. nedospelo ani do štádia meritórneho

prerokovania veci s ustáleným okruhom účastníkov konania, ústavný súd považoval za

odôvodnené priznať každej sťažovateľke sumu 8 000 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. Š.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vyčíslila úhradu trov konania sumou 837,19 €, a to

u každej sťažovateľky za 2 úkony právnej služby pred spojením veci vrátane režijného

paušálu a za 2 úkony právnej služby znížené o 50 % u každej sťažovateľky + režijný paušál

po spojení veci, zvýšené o 20 %, pretože je platiteľkou DPH.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Je teda na úvahe ústavného

súdu, či prizná sťažovateľkám úhradu trov konania. Pri rozhodovaní o úhrade trov konania

ústavný súd zobral do úvahy, že napriek tomu, že sťažovateľky (každá z nich) uplatňovali

na ústavnom súde ochranu svojich práv samostatnými sťažnosťami, ktoré ústavný súd spojil

uznesením č. k. -10 zo 4. júla 2013 na spoločné konanie, priznal úhradu

trov konania, ako keby podali jednu sťažnosť. Vychádzal z toho, že sťažnosti sú po

obsahovej a aj formálnej stránke identické.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14

ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. 260,32 €,

čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu

275,94 €, zvýšenú o 20 % DPH, čo v súlade s považuje

za účelne vynaložené trovy konania, t. j. spolu 331,13 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateliek ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013