Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 22/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. februára 2013

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti T. J., N., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C

108/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Košice-

okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo T. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. T. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý T. J. uhradiť trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. M. Š., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2012 doručená sťažnosť T. J., N. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

M. Š., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) o žalobe o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je [ako dcéra J. J., nar..., zomrelého... (ďalej

len „poručiteľ“)] na základe univerzálnej sukcesie a osvedčenia o dedičstve č. D 1059/2001,

z 5. júna 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2003, jednou z

dedičiek po poručiteľovi, a teda účastníčkou namietaného konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ) na strane

odporcov, toho času (od 16. apríla 2012, resp. od 8. júna 2012) predvolávaná a označená

ako odporkyňa v 3. rade v uvedenom konaní.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 22. apríla 1999 bol Okresnému súdu Košice - okolie doručený návrh na

začatie konania navrhovateľa - P. J. smerujúceho voči odporcom - 1/ J. J., 2/ M. K., 3/ M.

K. a 4/ V. C. o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam titulom vydržania.

Navrhovateľ P. J. sa svojim návrhom domáhal voči odporcom určenia, že je

vlastníkom nehnuteľností v k. ú. N. vedených na LV č. 1008 a na LV č. 1069 v podiele 1/1,

na LV č. 1042 v podiele 1/2, na LV č. 1009 v podiele 2/3.

Konanie bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. a vec bola pridelená

sudkyni JUDr. A.

/Odporca v 1. rade J. J., narodený..., zomrel po začatí konania.../

/Dedičské konanie po odporcovi v 1. rade bolo ukončené osvedčením o dedičstve

č. D 1059/2001, D not 110/2001 z 5. júna 2003, ktoré sa stalo právoplatným 21. júna 2003.

Podľa tohto dedičského rozhodnutia mal odporca v 1. rade tri dedičky (jeho tri dcéry) -

sťažovateľka, V. L. rod. J. a M. H. rod. J. a každá z nich zdedila podiel odporcu v 1. rade na

niektorej z nehnuteľností tvoriacich predmet označeného konania. Konkrétne podiel

poručiteľa na nehnuteľnosti vedenej na LV č. 1069 zdedila sťažovateľka, na LV č. 1042

zdedila V. L. rod. J. a na LV č. 1008 a 1009 zdedila M. H. rod. J./

Okresný súd štyri a pol roka od začatia konania vo veci nevykonal jediný úkon, ani

nedoručoval návrh na začatie konania na vyjadrenie odporcom.

Prvým úkonom súdu vo veci bolo prvé pojednávanie vo veci nariadené na

30. októbra 2003, na ktorom pojednávaní bol prítomný len navrhovateľ. Odporcovi

v 1. rade doručenie predvolania nebolo vykázané a poštový doručovateľ oznámil okresnému

súdu, že k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade. Pojednávanie

bolo bez prejednania veci odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ oznámi súdu nového

právneho zástupcu, čo aj urobil 10. novembra 2003.

Ďalší úkon okresného súdu nasledoval po roku a piatich mesiacoch.

Druhým úkonom súdu vo veci bolo druhé pojednávanie nariadené na 20. apríla 2005

a na tomto pojednávaní vyhlásené uznesenie o čiastočnom zastavení konania a vylúčení

veci.

Okresný súd na toto pojednávanie opätovne volal aj odporcu v 1. rade, napriek

tomu, že už mal vedomosť o jeho úmrtí. Odporcovi v 1. rade doručenie predvolania

opätovne nebolo vykázané a poštový doručovateľ opätovne oznámil okresnému súdu, že

k nedoručeniu predvolania došlo z dôvodu úmrtia odporcu v 1. rade.

Predvolanie ostatným účastníkom bolo riadne vykázané a pojednávania sa zúčastnila

právny zástupkyňa navrhovateľa, odporca v 2. rade, ktorý ospravedlnil neúčasť odporkyne

v 3. rade a pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila odporkyňa v 4. rade.

Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zobrala späť návrh voči

odporcovi v 1. rade a odporcovi v 4. rade a žiadala voči nim konanie zastaviť, naďalej

trvala na podanom návrhu voči odporcom v 2. a 3. rade a do spisu na pojednávaní založila

úpravu návrhu z 20. apríla 2005.

Úpravou žalobného návrhu z 20. apríla 2005 navrhovateľ zmenil svoj návrh tak, že

sa už nedomáhal určenia nehnuteľností v k. ú. N. označených v jeho pôvodnom návrhu do

svojho vlastníctva ale do dedičstva po M. J., zomrelom..., v časti zmenil aj rozsah podielov

na nehnuteľnostiach označených už v pôvodnom návrhu, ktoré navrhoval určiť do dedičstva

a zároveň rozšíril návrh o určenie ďalších nehnuteľnosti do dedičstva po M. J.

(nehnuteľností v k. ú. K. na LV č. 14736, LV č. 14737 a v k. ú. J. na LV č. 12396).

Okresný súd pojednávanie 20. apríla 2005 ukončil vyhlásením uznesenia č. k.

-47 o zastavení konania voči odporcovi v 1. rade J. J. a odporkyni v 4. rade

V. C. a o vylúčení konania vedeného voči odporcom v 2. rade M. K. a 3. rade M. K. na

samostatné konanie, ktoré sa bude viesť pod samostatnou spisovou značkou (ktorá bola

označená v písomnom vyhotovení uznesenia ako sp. zn. ). Podľa pokynu

sudcu na písomnom vyhotovení tohto uznesenia sa predmetné uznesenia malo doručovať len

zástupkyni navrhovateľa a odporcom v 2.,3, 4. rade a nemalo sa doručovať odporcovi v 1.

rade (ani jeho právnym nástupcom). Na uznesení je vyznačená právoplatnosť dňom 22. júna

2005.

Konanie po vylúčení bolo ďalej vedené okresným súdom pod sp. zn.

a vec bola naďalej pridelená sudkyni JUDr. A. a počnúc od 13. januára 2009 bola vec

pridelená sudkyni JUDr. D.

/Pôvodný navrhovateľ P. J., narodený... zomrel v priebehu konania dňa..., dedičské

rozhodnutie po ňom bolo ukončené 1. októbra 2007./

Ďalší úkon okresného súdu nasledoval po dvoch rokoch a necelých šiestich

mesiacoch.

Tretím úkonom okresného súdu bolo pojednávanie konané dňa 17. októbra 2007, na

ktorom bola prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa a na ktoré boli volaní len

predchádzajúci odporcovia v 2. a 3. rade M. K. a M. K., už označený ako odporcovia v 1. a

2. rade. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila, že navrhovateľ

zomrel a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že zástupkyňa navrhovateľa má

oznámiť súdu, či dedičia navrhovateľa vstupujú do konania.

Dňa 1. apríla 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým právny

nástupcovia (dedičia) navrhovateľa, ako aj právny nástupcovia (dedičia) M. J. oznamujú,

že vstupujú do konania ako navrhovatelia. Zároveň predložili plnomocenstva

k zastupovaniu bývalou právnou zástupkyňou zomrelého navrhovateľa.

Navrhovatelia 24. júna 2010 doručili okresnému súdu podanie - upresnenie okruhu

účastníkov na strane odporcov.

V priebehu ďalších štyroch rokov a necelých šiestich mesiacov (od októbra 2007 do

marca 2012) jediné úkony, ktoré okresný súd vo veci vykonal bolo zasielanie výziev

navrhovateľom na upresnenie okruhu účastníkov na strane odporcov a zaslanie procesných

výziev osobám, ktoré súd považoval za účastníkov, t. j. na strane navrhovateľov - právnym

nástupcom pôvodného navrhovateľa a právnym nástupcom M. J. a na strane odporcov

predchádzajúcich odporcom v 2. a 3. rade M. K. a M. K., už označeným ako odporcovia v 1.

a 2 (výzva zo 17. decembra 2008, uznesenia z 21. septembra 2009 a aj po doručení podania

navrhovateľov 24. júna 2010 opätovná výzva súdu z 28. februára 2012).“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.

a následne pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby v konaní vedenom pôvodne pod

sp. zn. a následne pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000,- €,

ktoré je Okresný súd Košice – okolie povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice – okolie je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume

269,58 € (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie

sťažnosti) na účet jej advokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“.

Ústavný súd vyzval 6. decembra 2012 okresný súd, aby sa vyjadril k sťažnosti

sťažovateľky ešte pred jej predbežným prerokovaním. Predsedníčka okresného súdu

vo svojom vyjadrení z 2. januára 2013 doručenom ústavnému súdu 8. januára 2013 uviedla:

„Na vašu výzvu, ktorou nás žiadate, aby sme zaujali stanovisko k sťažnosti

sťažovateľky T. J., N. uvádzame nasledovné:

Vec č. k. bola vylúčená z konania č. na samostatné

konanie uznesením zo dňa 20. 4. 2005.

Vec č. k. bola pridelená JUDr. D. dňa 13. 1. 2009. Následne bolo

účastníkom konania doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach. Vzhľadom

na to, že súd zistil, že je nesprávne označený okruh účastníkov konania (pasívne

legitimovaných), bola právna zástupkyňa žalobcov vyzvaná, aby spresnila okruh pasívne

legitimovaných účastníkov. Právna zástupkyňa žalobcov doručila súdu dňa 24. 6. 2012

spresnenie okruhu účastníkov... Predmetné podanie však bolo nedostatočné a nejasné...

Z uvedeného dôvodu bola opätovne vyzvaná, aby upravila okruh účastníkov konania. ...

Dňa 16. 4. 2012 Okresný súd Košice – okolie v danej veci vytýčil pojednávanie na T

15. 6. 2012. Z poštovej obálky obsahujúcej predvolanie na pojednávanie žalobkyni A. J.

(pôvodnej žalobkyne v 6. rade), vrátenej na súd dňa 11. 6. 2012, bolo zistené, že menovaná

zomrela. Súd preto pojednávanie zo dňa 15. 6. 2012 odročil na 21. 8. 2012 s tým, že na

nasledujúce pojednávanie predvolal aj žalovanú v 3. rade T. J., žalovanú v 4. rade M. H. a

žalovanú v 5. rade V. L. Zároveň súd vyzval PZ žalobcov JUDr. H., aby v lehote 15 dní

oznámila súdu dátum úmrtia žalobkyne v 6. rade A. J., mená a adresy jej právnych

nástupcov a predložila dedičské rozhodnutie. Žalovaným v 3., v 4. a v 5. rade bola

doručená úprava žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 2. 7. 2012 bolo pojednávanie

určené na 21. 8. 2012 zrušené z dôvodu čerpania dovolenky PZ žalobcov JUDr. H.

Nasledujúce pojednávanie bolo vytýčené na 21. 9. 2012, pričom na toto pojednávanie bola

žalovaná v 3. rade T. J. riadne predvolaná. PZ žalobcov JUDr. H. doručila súdu dňa 18. 9.

2012 žiadosť o odročenie pojednávania určeného na 21. 9. 2012 za účelom upresnenia

okruhu dedičov na strane žalobcov v dôsledku úmrtia A. J. Písomným podaním, ktoré došlo

súdu dňa 12. 10. 2012, PZ žalobcov upresnila okruh právnych nástupcov neb. A. J.

Nasledujúce pojednávanie súd vytýčil na 13. 11. 2012, na ktorý boli všetci účastníci

konania riadne a včas predvolaní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

rozhodnutia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania tak, ako je uvedené v úprave

žalobného návrhu zo dňa 20. 4. 2005. Dňa 6. 12. 2012 si súd dal pripojiť dedičské spisy

tunajšieho súdu, č. k. D 288/76, D 94/80, D 1327/97, , D 1059/01,

, a dedičský spis po neb. A. J., a zároveň vyzval právneho

zástupcu žalobcov na odstránenie rozporu v písomných vyjadreniach zo dňa 21. 6. 2010 a

dňa 6. 6. 2012, pretože z uvedených podaní nie je zrejmé, či berie žalobu voči žalovaným v

1. rade M. K. a v 2. rade M. K. späť alebo nie. Po odpovedi právneho zástupcu žalobcov na

vyššie uvedenú výzvu a pripojení dedičských spisov súd rozhodne o pripustení žalobcov v 6.

až 10. rade do konania, o prípadnom späťvzatí žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade a

následne bude rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu na začatie konania.

Poukazujem aj na skutočnosť, že v júli 2011 JUDr. D. čerpala dovolenku a od

začiatku augusta 2011 až do decembra 2011 bola dlhodobo a nepretržito práceneschopná.

Sťažovateľka podala 29. 3. 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní aj k rukám

predsedníčky tunajšieho súdu. Po prešetrení sťažnosti vzhľadom na zistené, bol nad ďalšou

plynulosťou konania v apríli 2012 nariadený dohľad predsedníčkou súdu a to

v trojmesačných intervaloch. Po nariadenom dohľade možno konštatovať, že

prejednávajúca sudkyňa ďalej vo veci koná bez prieťahov.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto

uznesením č. k. -33 z 10. januára 2013 rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie [ a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 28. januára 2013

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 4. februára 2013

(1 Spr.V 77/2013) doručenom ústavnému súdu 7. februára 2013 okrem iného uviedla

„Prehľad úkonov“ vykonaných v konaní od posledného vyjadrenia sa k sťažnosti

a spresnenie úkonov za obdobie od 4/2012, z ktorého možno doplniť nové údaje o konaní za

rok 2013:

„- 15. 1. 2013 podanie PZ žalobcov na žiadosť zo dňa 20. 12. 2012 súdu nedoručená

- 23. 1. 2013 vydané uznesenie o pripustení ďalších účastníkov na strane žalobcov,

expedované 31 .1. 2013, spis na lehote do 20. 2. 2013.“

Predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že okresný súd súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

z 15. februára 2013 (doručenom ústavnému súdu 18. februára 2013) okrem iného uviedla

hlavné skutočnosti, ktoré už predtým opísala vo svojej sťažnosti. Okrem toho ďalej uviedla:

„Z... priebehu namietaného konania je zrejmé, že účastníctvo sťažovateľky

v namietanom konaní bolo dané počnúc úmrtím jej právneho predchodcu v súlade s § 107

, čomu nasvedčuje aj to, že okresný súd toho času so sťažovateľkou ako účastníčkou

koná bez toho, že by vznik jej účastníctva podmieňoval potrebou procesného rozhodnutia

o jej pripustení do konania. ...

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konania

uvádza, že postup súdu počnúc rokom 2012 (po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu, resp. sťažnosti ústavnému súdu) sa už nevyznačuje prieťahmi

s týmto hodnotením stavu konania sťažovateľka nemôže súhlasiť.

Je pravdou, že na novú zákonnú sudkyňu, ktorej bola pridelená vec až v roku 2009 sa

presunula ťarcha nápravy dovtedajších závažných procesných pochybení okresného súdu

v namietanom konaní (trvajúcom v čase pridelenia veci novej sudkyni už skoro desať

rokov). Pričom náprava týchto procesných pochybení bola nesporne sťažená aj laxným

prístupom navrhovateľov k jasnému vymedzeniu účastníkov konania. Avšak vzhľadom

k celkovej dĺžke konania a k laxnému prístupu navrhovateľov, resp. ich zástupcu

k opätovným výzvam súdu, úkony súdu spočívajúce v opakovanom vyzývaní navrhovateľov

k upresňovaniu okruhu účastníkov sa javia ako nadbytočné a neefektívne. Okresný súd aj

bez týchto výziev mohol už v roku 2009 vydať uznesenia, ktoré vydal aj v januári 2013.

Neefektívnym sa javí aj opakované odročovanie pojednávaní v roku 2012 z takých dôvodov

na strane navrhovateľov, ktoré nie je možné považovať za relevantné a zákonné dôvody pre

odročenie pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému postup súdu na rozdiel od názoru

predsedníčky okresného súdu, sa sťažovateľke nejaví ako bezprieťahový nielen v rokoch

1999 až 2011, ale ani v roku 2012.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd v nadväznosti na to využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že okresný súd počas celého priebehu konania

opakovane zisťoval okruh účastníkov konania tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane

odporcov a dospel k záveru, že sťažovateľka bola označená ako právna nástupkyňa

pôvodného odporcu v 1. rade J. J. v úprave žalobného návrhu právnej zástupkyne žalobcu z

20. apríla 2005. V tomto návrhu právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla:

„Z LV č. 1069 pre kat. úz. N. vyplýva, že parcely sú v celosti zapísané na mene T. J.

rod J. v ½ -ici a M. C. rod J. v ½- ici. ...

Rozširujem žalobu aj voči dedičom po neb. J. J., ktorý je ešte evidovaný ako

spoluvlastník na LV č. 14736.

Navrhujem, aby súd pripustil zmenu okruhu účastníkov na strane žalovaných.

Zastavil konanie voči žalovaným J. J... a pripustil do konania žalovaných V. L., M. H. a

dedičov po J. J. na neznámom mieste.“

Sťažovateľka splnomocnila 23. júna 2008 na svoje zastupovanie v konaní vedenom

pod sp. zn. (sp. zn. ) advokátku JUDr. R. S. vo veciach, ktoré sú

predmetom tohto súdneho konania [t. j. určenie vlastníckeho práva k parcele č. 477/2

vedenej na LV č. 1069 v k. ú. N., voči ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe

dedičského rozhodnutia č. D 1059/2001, právoplatného 21. júna 2003, v

jednej polovici (č. l. 30)].

Právna zástupkyňa žalobcu spresnila 24. júna 2010 okruh účastníkov na strane

žalovaných, pričom medzi nimi uvádza aj sťažovateľku (T. J., rod. J., N.): „Upravujeme...

okruh pasívne legitimovaných účastníkov, tak ako sme ho uviedli na základe univerzálnej

sukcesie a navrhujeme, aby súd konal namiesto pôvodne žalovaného J. J. s dedičkami M.

H., T. J. a V. L.“

Okresný súd koná so sťažovateľkou ako s účastníčkou namietaného konania.

Ústavný súd postup okresného súdu akceptuje.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu, v ktorom sťažovateľka

vystupuje ako právna nástupkyňa odporcu v 1. rade v pôvodnom konaní, ktorý zomrel

11. júna 2001, je rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa

názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá síce tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti; skutkovo je však (vzhľadom na

zmeny v okruhu účastníkov konania tak na strane žalobcov, ako aj odporcov

po medzičasom zomrelých navrhovateľoch a odporcoch) zložitá.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zastáva

názor, že správanie sťažovateľky ako právnej nástupkyne pôvodného odporcu v 1. rade od

21. júna 2003 (ktorá reálne tak svoje právne postavenie v namietanom konaní na strane

odporcov uplatňovala od roku 2010) nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu 29. marca

2012, ktorá jej sťažnosť uznala za odôvodnenú.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom

konaní, ktoré začalo v roku 1999.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale

aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m.

napr. , , ).

Za neodôvodnenú považuje ústavný súd nečinnosť okresného súdu v období od

22. apríla 1999 do 30. októbra 2003. Obdobne je namietané konanie poznamenané

neefektívnou činnosťou okresného súdu, pretože po vylúčení veci na samostatné konanie

vedené ďalej pod sp. zn. až do roku 2010 neustálil okruh účastníkov

označeného konania napriek tomu, že bolo zrejmé, že odporca v prvom rade v konaní

vedenom pod sp. zn. zomrel 11. júna 2001 a dedičské konanie po ňom vedené

pod č. D 1059/2001, bolo právoplatne skončené 21. júna 2003 (osvedčením

o dedičstve z 5. júna 2003).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ) dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho

hľadiska neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola

odstránená ani po viac ako 13 rokoch od jeho začatia, a preto vychádzajúc predovšetkým

zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšieho priebehu

s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť uzavrel, že v namietanom konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 13 000 €, ktoré

považuje za primerané „... vzhľadom na spôsob ako došlo k porušeniu jej práv postupom

okresného súdu (viď vyššie opísaná absolútne neefektívna činnosť okresného súdu s úplnou

ignoranciou účastníctva sťažovateľky v konaní, s množstvom na seba nadväzujúcich

zmätočných úkonov súdu a skutočnosť, že okresný súd po skoro 13 rokoch konania ani len

nezačal meritórne prejednávať vec samú). Ako aj vzhľadom na ujmu danú dlhodobou

neistotou sťažovateľky ohľadom jej vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti tvoriacej predmet

konania a nemožnosťou disponovania s touto nehnuteľnosťou, najmä ak pre sťažovateľku

ako starobnú dôchodkyňu táto nehnuteľnosť predstavovala isté garancie možnosti

zabezpečiť si dôstojnú starobu.“.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu viac ako trinásť rokov

vedeného pod sp. zn. (pôvodne vedeného pod sp. zn. ) a berúc

do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a to, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, resp. nedospelo ani do štádia

meritórneho prerokovania veci s ustáleným okruhom účastníkov konania, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 8 000 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. Š.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky pôvodne vyčíslila úhradu trov konania sumou

269,58 €, neskôr sumou 542,34 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 269,58 €.

Za ďalšie úkony vyčíslené sťažovateľkou ústavný súd úhradu nepriznal, pretože neprispeli

k ústavnoprávnemu objasneniu veci.

Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013