Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 350/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra

2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti T. J., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo T. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. J. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,94 € (slovom

štyristotrinásť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 19. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. J., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. sa

sťažovateľka žalobou podanou okresnému súdu 26. septembra 2008 domáha voči

žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v jej byte (popraskanie stien,

pozn.) v dôsledku rekonštrukcie susedného bytu žalovaným. Podľa tvrdení sťažovateľky

okresný súd aj napriek ňou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú predseda

okresného súdu vyhodnotil ako dôvodnú, svojím zdĺhavým postupom, ale aj neefektívnou

a nesústredenou činnosťou spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní, čím sa prehlbuje

stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Podľa názoru sťažovateľky boli v tomto konaní viaceré zbytočné prieťahy, ktoré

nezavinila iba v súčasnosti konajúca samosudkyňa. Avšak po tom, ako vec prevzala súčasná

samosudkyňa boli v konaní spôsobené značné zbytočné prieťahy a naviac vykonané

pojednávania neprispeli k urýchlenému rozhodnutiu vo veci samej, boli neefektívne

a rovnaký sa javí aj ďalší postup súdu.

Aj podľa laického sťažovateľky sa táto vec javí ako jednoduchá, naviac ako už bol

podaný znalecký posudok. Jej sused (žalovaný) pri prestavbe svojho bytu poškodil steny

bytu sťažovateľky ako žalobkyne, čo preukázal znalec. ...

Predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná a náročná, aby mohla

ospravedlniť prieťahy v konaní Okresného súdu Košice I. Taktiež správanie sťažovateľky

v predmetnej právnej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Zo súdneho

spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené opakovanou nečinnosťou Okresného

súdu Košice I.

Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie a ani prípadná

výmena sudcov nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľky, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €... ktoré je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej v tomto

náleze, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu

sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 10/13 z 8. júla 2013 a právny

zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

zo 6. septembra 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„Ide o sporové konanie, ktoré po právnej stránke nie je zložité. Po skutkovej stránke

sa spor javí ako zložitejší. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie

príčinnej súvislosti medzi rekonštrukčnými prácami vykonávanými v byte žalovaného

a stavebnými poruchami zistenými v byte žalobkyne. Po vyriešení tejto otázky je potrebné

zistiť rozsah a výšku škody, na čo súd ak nedôjde k dohode medzi účastníkmi, bude musieť

nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie.

Od začatia konania uplynulo 5 rokov a súd vo veci ešte nerozhodol. Žalobkyňa ani

žalovaný svojim správaním nespôsobujú prieťahy v konaní.

K predĺženiu konania okrem skutkovej náročnosti veci prispeli aj zmeny v osobe

zákonného sudcu (JUDr. L., JUDr. B., JUDr. M., JUDr. L. a toho času JUDr. R.). Pri

každej zmene zákonného sudcu objektívne vznikajú prieťahy v konaní Spis si nový sudca

musí naštudovať a až tak zaradiť na termín pojednávania.

Od 10. 1. 2013 až doposiaľ vo vecí nebol urobený žiadny úkon smerujúci

k rozhodnutiu vo veci samej, preto mám za to, že sťažnosť je dôvodná.

Súhlasím s prejednaním sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:

„Na základe výzvy konajúceho súdu, sťažovateľka prostr. svojho práv. zástupcu

k vyjadreniu odporcu uvádza, že ani odporca nespochybňuje doterajšiu dĺžku konania

(5 rokov) a ani to, že by vzniknuté prieťahy zavinila sťažovateľka. Napokon odporca sám

uznáva dôvodnosť sťažnosti.

Sťažovateľka súhlasí s prejednaním sťažnosti bez nariadenia pojednávania.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na

povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd

nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností

potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným

postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 26. september 2008 – okresnému súdu bola doručená žaloba, ktorou sa sťažovateľka

domáhala od žalovaného zaplatenia škody, ktorá jej mala vzniknúť v jej byte v dôsledku

rekonštrukcie susedného bytu žalovaným, a súčasne sťažovateľka žiadala o oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 6. október 2008 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe, a súčasne

vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania,

- 21. október 2008 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nesúhlasí s prerokovaním

veci bez nariadenia pojednávania,

- 10. november 2008 – žalovaný sa vyjadril k žalobe, okresný súd vyzval sťažovateľku, aby

zdokladovala svoje príjmové, zárobkové a majetkové pomery na rozhodnutie o jej žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. december 2008 – sťažovateľka preukázala svoje majetkové pomery,

- 18. december 2008 – okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 13. január 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za žalobu,

- 22. január 2009 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 3. apríl 2009 – okresný súd vyzval obidve sporové strany, aby predložili návrhy

na dokazovanie a aby oznámili, či žiadajú vec aj znalecky posúdiť,

- 23. apríl 2009 – žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že

povinnosť predložiť dôkazy má žalovaná a že on na znaleckom dokazovaní netrvá, súčasne

predložil projektovú dokumentáciu k rekonštrukcii svojho bytu,

- 5. máj 2009 – sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila, že na

určenie príčin vzniku škody v jej byte žiada nariadiť znalecké dokazovanie,

- 1. jún 2009 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, na aké

otázky má znalec pri znaleckom dokazovaní odpovedať, zároveň jej bolo na vedomie

zaslané vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného,

- 16. jún 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila otázky pre znalca,

- 29. jún 2009 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 6. august 2009,

- 6. august 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí oboch účastníkov konania v prítomnosti

ich právnych zástupcov odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania

s tým, že strany mali do 10 dní predložiť spresnenie otázok pre znalca,

- 13. august 2009 – okresný súd vyzval A. a. s. (ďalej len „poisťovňa“), aby zaslala správu o

ohliadke bytu sťažovateľky vykonanej v čase po vzniku škodovej udalosti,

- 20. august 2009 – poisťovňa zaslala zápisnicu zo škodovej udalosti v byte sťažovateľky,

- 1. október 2009 – okresný súd nariadil uznesením znalecké dokazovanie znalcom z odboru

stavebníctva na posúdenie príčin vzniku škody v byte sťažovateľky, ktorý mal byť

vyhotovený do 40 dní,

- 24. november 2009 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi na vypracovanie

znaleckého posudku,

- 8. január 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala, aby okresný súd zaslal spis

znalcovi, pretože podľa jej zistení mu ešte nebol zaslaný,

- 18. október 2010 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok,

- 7. február 2011 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,

- 8. február 2011 – okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku,

- 23. marec 2011 – zákonná sudkyňa okresného súdu e-mailom žiadala účastníkov a ich

právnych zástupcov, aby z dôvodu, že nezaslali pripomienky k znaleckému posudku,

oznámili, či neuzavreli mimosúdnu dohodu, prípadne, aby oznámili ďalšie návrhy na

dokazovanie,

- 30. marec 2011 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k znaleckému posudku

a súčasne týmto podaním upravil žalobný petit,

- 29. júl 2011 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu

sťažovateľky z 30. marca 2011,

- 3. október 2011 – sťažovateľka urgovala pokračovanie konania,

- 10. október 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2011,

- 31. október 2011 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného termínu

pojednávania z dôvodu pridelenia veci inej sudkyni okresného súdu v zmysle zmeny

rozvrhu práce na rok 2011,

- 16. november 2011 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 2. február 2012

a súčasne v súvislosti so zmenou žalobného petitu dovyrubil sťažovateľke súdny poplatok,

- 2. február 2012 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov oboch účastníkov

odročené na 22. marec 2012 na účely poskytnutia lehoty účastníkom konania na uzatvorenie

mimosúdnej lehoty (aj napriek tomu, že žalovaný popieral akúkoľvek zodpovednosť za

škodu spôsobenú v byte sťažovateľky, ktorú konštatoval aj znalec, pozn.),

- 22. marec 2012 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov obidvoch účastníkov

konania, žalovaná strana poprela akúkoľvek zodpovednosť za sťažovateľkou uplatnenú

škodu, odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľky mal okresnému súdu

do 30 dní oznámiť výsledok mimosúdneho jednania so žalovanou stranou (mimosúdne sa

však žalovaná strana dohodnúť nechcela, pretože všetko poprela a sťažovateľka na žalobe

trvala, pozn.),

- 18. máj 2012 – okresný súd vyzval žalovaného, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej

dohode, a tiež ho vyzval, aby v prípade, že žalovaná strana zabezpečila na svoje náklady

nový posudok, tak ako to avizovali na poslednom pojednávaní, aby ho žalovaná strana

predložila,

- 25. máj 2012 – žalovaná strana predložila ako dôkaz ocenenie prác v byte sťažovateľky,

- 30. október 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. január 2013,

- 5. november 2012 – okresný súd vyzval žalovaného, aby predložil kópie svojho podania

z 25. mája 2012,

- 19. november 2012 – právny zástupca žalovaného oznámil okresnému súdu, že podanie,

ktoré zaslal okresnému súdu 25. mája 2012, zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľky,

ktorý však na toto nereagoval,

- 23. november 2012 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podaniu, ktoré

jej zaslala žalovaná strana,

- 7. január 2013 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k rozpočtu ceny prác

predloženému žalovanou stranou,

- 9. január 2013 – právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju, ako aj žalovaného

neúčasť na pojednávaní nariadenom na 10. január 2013 z dôvodu kolízie nariadeného

pojednávania s inými pojednávaniami,

- 10. január 2013 – po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý oznámil, že nemá

návrhy na ďalšie dokazovanie, okresný súd odročil pojednávanie na 16. apríl 2013, na účely

„... ďalšieho dokazovania...“,

- 6. marec 2013 – predseda okresného súdu upozornil zákonnú sudkyňu na prieťahy

v konaní,

- 12. marec 2013 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z „... dôvodu

dlhodobej práceneschopnosti samosudkyne...“,

- 16. máj 2013 – zmena zákonného sudcu,

- 16. júl 2013 – okresný súd vyzval obidve sporové strany, aby oznámili, či vo veci nedošlo

k mimosúdnej dohode a aby oznámili, aké majú návrhy na dokazovanie,

- 28. august 2013 – okresný súd urgoval odpovede na výzvy zo 16. júla 2013,

- 12. september 2013 – právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu okresného súdu.

Do rozhodnutia ústavného súdu neboli vo veci vykonané žiadne ďalšie procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe sťažovateľky o náhradu škody

spôsobenej jej na majetku došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na potrebu nariaďovať v danej veci znalecké dokazovanie možno síce toto

konanie hodnotiť po skutkovej stránke ako náročnejšie, avšak s ohľadom na charakter

predmetu konania, rozhodovanie o ktorom patrí do štandardnej rozhodovacej praxe

všeobecných súdov (právnu náročnosť posudzovaného konania nenamietal ani samotný

okresný súd, pozn.), a v jeho interakcii s celkovou dĺžkou posudzovaného konania (viac ako

5 rokov) nemožno iba tieto skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov

v konaní.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania

v procesnom postavení žalobkyne, ústavný súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by

prispela k predĺženiu posudzovaného konania.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom

okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu možno na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie

od 24. novembra 2009, keď okresný súd zaslal ustanovenému znalcovi spisový materiál pre

potreby vypracovania znaleckého posudku, ktorý mal byť spracovaný za 40 dní, do

18. októbra 2010, keď bol predmetný znalecký posudok doručený okresnému súdu, pričom

v tomto období okresný súd znalca s predložením znaleckého posudku vôbec neurgoval,

resp. nezisťoval stav jeho spracovania. Vzhľadom na uvedené sa tak oproti pôvodne

stanovenému času na spracovanie znaleckého posudku znalec oneskoril s jeho predložením

o viac ako 9 mesiacov (po odpočítaní času 40 dní riadne určeného okresným súdom na

vypracovanie znaleckého posudku, pozn.). V uvedenej súvislosti ústavný súd už v minulosti

konštatoval (napr. , ), že tak priebeh znaleckého dokazovania,

ako aj procesná nedisciplinovanosť znalca sa počítajú na vrub všeobecnému súdu, pretože

ten zodpovedá aj za nečinnosť ním ustanoveného súdneho znalca.

V súvislosti s postupom okresného súdu ústavný súd dáva do pozornosti, že

k predĺženiu konania, a teda k porušeniu základného práva a práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov môže dôjsť nielen v dôsledku absolútnej nečinnosti orgánu súdnej

moci, ale aj v dôsledku jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti. V tejto súvislosti ústavný

súd poznamenáva, že z uvedeného dôvodu by bolo napríklad možné pripočítať na ťarchu

okresného súdu aj obdobie v trvaní viac ako 7 mesiacov, a to od 22. marca 2012, keď sa

konalo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, do 30. októbra 2012, keď

okresný súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie. V uvedenom medziobdobí okresný súd

síce vykonal jeden procesný úkon, a to 18. mája 2012, keď vyzval žalovanú stranu, aby

oznámila, či nedošlo k mimosúdnej dohode, avšak vzhľadom na účastníkmi konania na

posledných dvoch pojednávaniach (2. februára 2012 a 22. marca 2012, pozn.)

proklamovanú vôľu nepristúpiť na zmierlivé riešenie sporu, sa tento procesný úkon

okresného súdu vzhľadom na aktuálny vývoj procesnej situácie javí ako neefektívny,

pretože ním okresný súd patrične nereagoval na vôľu procesných strán. Obdobne napr.

okresný súd odročil pojednávanie konané 10. januára 2013 na účely „... ďalšieho

dokazovania...“, ktoré však bližšie nešpecifikoval, a v podstate od tej doby viac ako

8 mesiacov, t. j. do rozhodnutia ústavného súdu, okresný súd ani žiadne iné dokazovanie

vo veci nevykonal. Napokon vznik prieťahov v konaní priznal aj samotný okresný súd.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že v kontexte danej veci neobstojí ani obranná

argumentácia okresného súdu o častej zmene zákonného sudcu v danej veci, pretože podľa

judikatúry ústavného súdu tieto dôvody, ktoré by mohli byť interpretované iba ako

technické a organizačné problémy, nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom

očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa (m. m.

).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za

primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného

paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za tri

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume

413,94 € vrátane režijného paušálu (bez DPH, pretože právny zástupca sťažovateľky

nepredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013