Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 469/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. V., D., a R. P., P., zastúpených advokátom JUDr. Ľ.

Š., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na právnu pomoc zaručeného v čl.

47 ods. 2 , základného práva na obhajobu zaručeného v

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu Pezinok č. k. -2809 z 25. septembra 2012

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. apríla 2013 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť L. V. a R. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2013

doručená sťažnosť L. V., D. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a R. P., P. (ďalej len

„sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

základného práva na právnu pomoc zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na obhajobu zaručeného v a

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu Pezinok (ďalej len „špecializovaný súd“) č. k. PK-2 T

12/2012-2809 z 25. septembra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 3. apríla 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade bol rozsudkom

špecializovaného súdu č. k. -2809 z 25. septembra 2012 uznaný vinným

z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) formou účastníctva

podľa a tým istým rozsudkom bol sťažovateľ

v 2. rade uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1

a ods. 2 písm. c), e) a f) s poukazom na a

spolupáchateľstvom podľa , zločinu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1

.

Za to bol sťažovateľ v 1. rade odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov

so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia

a bol mu uložený ochranný dohľad na dobu 3 rokov a sťažovateľ v 2. rade bol odsúdený na

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na

výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a bol mu uložený ochranný dohľad na dobu

3 rokov.

Proti rozsudku špecializovaného súdu podali tak sťažovatelia, ako aj prokurátor

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odvolania, ktoré

najvyšší súd uznesením sp. zn. z 3. apríla 2013 zamietol.

Podľa názoru sťažovateľov došlo rozsudkom špecializovaného súdu a uznesením

najvyššieho súdu k porušeniu nimi označených práv, čo odôvodnili takto:

«V prvom rade mám za to, že v samotnom trestnom konaní už v samotnom

prípravnom konaní došlo postupom vyšetrovateľa, ktorý dozorujúci prokurátor nechal bez

povšimnutia, napriek námietkam obhajoby, k porušeniu práva na obhajobu v zmysle

ust. , , , , , ktoré bližšie konkretizujú

garantované právo na obhajobu podľa SR, a to bezdôvodným

neumožnením nahliadať do spisu, zhotoviť kópiu spisu po prevzatí obhajoby, predvolávaním

na úkony len s označením dátumu, s počtom svedkov, bez uvedenia mien týchto svedkov...

V rámci ďalšieho porušenia práva na obhajobu poukazujem na fakt, že v danom

trestnom konaní neboli vykonané dôkazy navrhované obhajobou (podľa nášho názoru

nesporne dôležitých na objasnenie veci a hodnovernosti svedkov) a to ani v prípravnom

konaní, v rámci predbežného prejednania obžaloby a ani v rámci hlavného pojednávania,

čím bola porušená jedna zo základných zásad trestného konania uvedená v § 2 ods. 10

in fine, ktorá korešponduje s účelom

Dohovoru. ... prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie predovšetkým o svedkov obžaloby,

pričom však odmietal návrhy obhajoby na vypočutie svedkov... v prospech obvineného...,

ktorých obhajoba už v prípravnom konaní a takisto v rámci predbežného prejednania

obžaloby ako i na samotnom hlavnom pojednávaní navrhovala vypočuť, avšak menovaní

boli vypočutí len pred vznesením obvinenia... Z uvedeného vyplýva, že obvineným bola

upretá reálna možnosť výkonu práva v zmysle in fine vypočúvať v

konaní pred súdom svedkov, ktorých navrhli, čím bolo porušené ich právo na obhajobu v

zmysle SR. Obdobné právo je zároveň garantované

Dohovoru, ku ktorému porušeniu tiež došlo, keďže obhajoba taktiež nemohla dosiahnuť

vypočúvanie svedkov v prospech obvinených za rovnakých podmienok ako tomu bolo v

prípade svedkov v ich neprospech. ... porušenia práva na obhajobu možno odvodiť zo

skutočnosti, že oba súdy konajúce vo veci jednostranne preferovali výpovede svedkov v

neprospech obvinených, ktoré dokonca ako rozhodujúce dôkazy priamo viedli k rozhodnutiu

vo veci, pričom... súdy neprihliadali k návrhom na vykonanie dôkazov v prospech

obvinených. ... by som rád upozornil aj na porušenie práva na rovnosť v konaní pred súdmi

podľa , ktoré sa prejavilo odlišným prístupom k akceptovaniu

navrhovaných dôkazov...

... mám za to, že nepreverením rozhodujúcich usvedčujúcich výpovedí, tak ako to

bolo navrhované obhajobou došlo k porušeniu práva na obhajobu v zmysle upretia

možnosti reálne sa brániť voči skutočnostiam v neprospech obvinených... Podotýkam, že

závažnejší stupeň porušenia práva na obhajobu možno odôvodniť možným odlišným

rozhodnutím v prípade, ak by bola obvineným poskytnutá reálna možnosť brániť sa proti

skutočnostiam v ich neprospech priamo ovplyvňujúcich samotné napadnuté rozhodnutia a

to v podobe akceptovania návrhov dôkazov na preverenie pochybností o takých

skutočnostiach. ... na skutočnosti svedčiace v prospech obvinených v rozhodnutiach súdov

vôbec neprihliadalo.

... v samotnom súdnom konaní boli podávané viaceré námietky zaujatosti

predsedníčky senátu na Špecializovanom trestnom súde..., čo naznačuje, že došlo aj

k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces spočívajúceho v požiadavke nezávislosti

a nestrannosti súdu. Zaujatosť predsedníčky senátu sa prejavovala aj tým, že napriek

jednoznačnému vyjadreniu obžalovaných, že sa odmietajú zúčastniť pojednávaní,

predsedníčka senátu ich na pojednávanie prikázala predviesť, pričom nesprávne

poukazovala na ust. , napriek námietke obhajoby, že sa jedná

o dispozičné právo klienta a bolo porušené jeho právo nezúčastniť sa pojednávania, tak ako

to predpokladá ust. Rovnako bola podaná aj námietka oboma

obhajcami z dôvodu osobitného prístupu predsedníčky senátu k obhajcom..., čo

u obvinených dôvodne vzbudilo a potvrdilo ich obavu o nestrannosti súdu. V súvislosti

so zaujatosťou by som rád upozornil aj na postup súdu pri čítaní výpovedi pána G... v inej

trestnej veci, v ktorej bol v postavení obvineného a pojatie tohto výsluchu ako dôkazu

v prejednávanej veci, čo je absolútne neprípustné... ... je zrejmé, že namietaná zaujatosť

predsedníčky senátu, a senátu Špecializovaného trestného súdu bola a je na mieste, pretože

u obvinených vzbudila dôvodnú obavu, ktorá sa u nich po naznačených úkonoch súdu

potvrdila, že ich vec nebude a podľa ich vyjadrení ani nebola spravodlivo prejednaná, čo je

v rozpore s kategorickou požiadavkou nezávislého a nestranného súdu podľa § 2 ods. 7

Navyše, zaujatosť predsedníčky senátu sa prejavila aj v odlišnom prístupe pri

výsluchu svedkov obhajoby a obžaloby... Rovnako vytýkam aj prejav zaujatosť predsedníčky

senátu v podobe jej nestáleho vstupovania do výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní

vedného obhajcom, a to „neodkladnými otázkami“... Na základe uvedeného mám za to, že

došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to

porušením bezpodmienečnej požiadavky na nezávislé a nestranné prejednanie veci.»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom „vyslovil, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, č. k. PK-2 -2809 zo dňa 25. 9. 2012 a uznesením Najvyššieho súdu SR

č. k. , zo dňa 3. apríla 2013 boli porušené základné práva, a to podľa čl. 47

ods. 2, SR a a ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane

základných práv a ľudských slobôd, sťažovateľov L. V. a R. P. a následne zrušil obe

rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie Špecializovanému trestnému súdu“.

Sťažovatelia zároveň navrhli priznať im finančné zadosťučinenie každému v sume po

10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na právnu pomoc

zaručeného v , základného práva na obhajobu zaručeného v

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a 3

písm. d) dohovoru, a to rozsudkom špecializovaného súdu č. k. -2809

z 25. septembra 2012 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 3. apríla 2013.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva... vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov

proti sebe...

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia v tejto trestnej veci podali proti uzneseniu

najvyššieho súdu sp. zn. z 3. apríla 2013 a súvisiacim rozhodnutiam (t. j.

rozsudku špecializovaného súdu č. k. -2809 z 25. septembra 2012)

v dovolanie z dôvodov uvedených v a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého

odôvodnenie sa vo svojej podstate prekrýva s odôvodnením ich sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Najvyšší súd o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku koná pod

sp. zn. a v čase rozhodovania ústavného súdu o ňom ešte nerozhodol.

Podaním dovolania teda sťažovatelia využili opravný prostriedok, ktorý im účinne

poskytuje ( a nasl.).

Ústavný súd môže prijať sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť až

vtedy, ak príslušné orgány verejnej moci už nemajú možnosť namietaný stav zásahu do

základných práv alebo slobôd napraviť.

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých sú sťažovatelia oprávnení podľa osobitných predpisov, neznamená

samotné podanie oprávnenými osobami, ale až rozhodnutie o nich príslušným orgánom

(, , ).

Iba za predpokladu, že sťažovatelia využili všetky im dostupné právne prostriedky

súdnej a inej ochrany ich základného práva alebo slobody a neboli s ich uplatnením úspešní,

môžu sťažnosťou podľa namietať porušenie tohto základného práva

alebo slobody na ústavnom súde. K tomu treba dodať, že sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch

ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej

ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný

ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika

vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv

a slobôd na úrovni jeho právomoci.

Ústavný súd už vyslovil názor (podobne napr. , ,

, , , ), že v prípade

podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti

podľa je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní.

V tejto súvislosti ústavný súd taktiež judikoval (napr. m. m. ,

, , , , ), že

lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude v takýchto prípadoch

považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra

2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale ju podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013