Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 601/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Ch., D., zastúpeného advokátom JUDr. P. Ž., D.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 26. marca 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Ch. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013

doručená sťažnosť Ing. J. Ch., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P.

Ž., D. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 26. marca 2013 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v procesnom postavení

navrhovateľa domáhal v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

a náhrady mzdy. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 5. septembra 2007 žalobu

zamietol a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu

podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 20. novembra

2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Rozsudok okresného súdu sp. zn. z 5. septembra 2007 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 20. novembra 2008 nadobudol

právoplatnosť 17. februára 2009.

Sťažovateľ písomným podaním z 20. februára 2009 žiadal okresný súd o povolenie

obnovy konania vedeného pod sp. zn. . Okresný súd uznesením

sp. zn. z 25. januára 2010 návrh na obnovu konania zamietol.

Dňa 26. apríla 2011 sťažovateľ opätovne žiadal okresný súd o povolenie obnovy

konania vedeného pod sp. zn. z dôvodu, že získal dôkaz, ktorý „bez svojej

viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože ním nedisponoval“. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 2. mája 2012 návrh na obnovu konania zamietol.

Sťažovateľ 28. júla 2012 napadol uznesenie okresného súdu sp. zn. z 2. mája

2012 odvolaním. Krajský súd uznesením sp. zn. z 26. marca 2013 potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu.

Podľa názoru sťažovateľa „vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín

č. k. a Krajského súdu v Trenčíne č. k. bolo porušené jeho

právo na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku i právo na ochranu“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Sťažovateľovi sa síce nakoniec

podarilo obstarať jednoznačný dôkaz o tom, že odporca rozviazaním pracovného pomeru

nedodržal ponukovú povinnosť – originál pracovnej zmluvy zomretého P. T., ktorý podľa

tejto zmluvy dňa 1. 5. 2006 nastúpil na pracovné miesto u odporcu v mieste výkonu práce

v N., avšak súdy mu znemožnili tento dôkaz vykonať zamietnutím návrhu v dvoch konaniach.

Pritom v pôvodnom konaní tento dôkaz predložiť nemohol, pretože nemal o ňom žiadnu

vedomosť. Ešte i v čase podania prvého návrhu na obnovu konania dňa 20. 2. 2009 tento

dokument sťažovateľ k dispozícii nemal, sestra zomretého P. T. mu ho poskytla až 30. 1.

2011, keď ho našla v pozostalosti zomretého.

Právo na spravodlivý proces je základným ľudským právom, ktoré by nemalo byť

potláčané prílišným formálnym výkladom právnych predpisov. Nakoniec ani s takýmto

formálnym výkladom právnych predpisov upravujúcich obnovu konania sa sťažovateľ

nestotožňuje. Sťažovateľ nemohol označiť dôkaz – pracovnú zmluvu pracovníka P. T.

a označil miesto alebo osobu, u ktorej sa nachádza. Nemal totiž o tejto skutočnosti

v prvostupňovom ani druhostupňovom konaní informáciu. Ani sestra P. T., ktorá spravovala

jeho pozostalosť nemala o existencii tejto zmluvy vedomosť. Preto sa s dôvodmi zamietnutia

návrhu na obnovu sťažovateľ nestotožňuje.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateľa Ing. J. Ch., na spravodlivý súdny proces zakotvené

v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a . SR

bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 26. 3. 2013

porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 26. 3. 2013

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 €

[2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 11 odst. 2 a ust. § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky

č. á 130,16 € + 2 x paušálna náhrada á 7,81 € podľa ust.

vyhlášky č. ], ktoré je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

Podľa petitu sťažovateľ namieta porušenie a porušenie práva

„na spravodlivý súdny proces zakotvené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd...“ uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. marca 2013

(ďalej aj „namietané uznesenie“).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Podľa každý má právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a a aby sa mohol vyjadriť k všetkým

vykonávaným dôkazom...

Z textu možno vyvodiť, že garantuje dva relatívne samostatné

základné práva, a to jednak základné právo na verejné prerokovanie veci a v prítomnosti

dotknutej osoby vrátane práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a základné

právo ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nešpecifikuje, ktoré

z uvedených základných práv garantovaných prostredníctvom namieta,

pričom jeho sťažnosť neobsahuje vo vzťahu k namietanému porušeniu

žiadne odôvodnenie.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre (pozri napr. )

vyslovil, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má významné procesné dôsledky. Je totiž

základnou povinnosťou sťažovateľa zastúpeného kvalifikovaným právnym zástupcom,

aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na

ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí

odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie

predloženého sporu. Subjektívny názor sťažovateľa o porušení ním označených práv nie je

dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú

objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie.

Keďže sťažnosť sťažovateľa v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,

nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v ,

čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 48

ods. 2 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd poznamenáva, že „ekvivalentom“ práva

na spravodlivé súdne konanie, resp. spravodlivý súdny proces garantovaný prostredníctvom

dohovoru je základné právo podľa , ktorého porušenie

ale sťažovateľ, zastúpený advokátom, podľa petitu nenamieta.

2. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 dohovoru

Vychádzajúc z textu čl. 6 dohovoru, možno formulovať záver, že právo

na spravodlivý proces, resp. právo na spravodlivé súdne konanie je garantované

prostredníctvom čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. marca 2013, ktorým

krajský súd ako odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2012, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh na obnovu konania vedeného

týmto súdom pod sp. zn. . Z uvedeného vyplýva, že namietané uznesenie

krajského súdu bolo vydané v konaní o povolenie obnovy konania iniciovaného na základe

mimoriadneho opravného prostriedku – návrhu na obnovu konania (§ 228 a nasl.

).

V súvislosti s posudzovaním tejto časti sťažnosti ústavný poukazuje na doterajšiu

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), z ktorej možno vyvodiť,

že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných

prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (m. m. ,

A. B. v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu

judikatúru), pretože ide o rozhodnutia, ktoré priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach

a záväzkoch občianskoprávneho charakteru. Článok 6 ods. 1 dohovoru neobsahuje právo

na revíziu súdneho konania [bližšie pozri Svák, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu

judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina: Poradca podnikateľa

2003, s. 369 – 370; (m. m. , , )].

Za daných okolností ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, konštatoval,

že namietaným uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a preto v tejto časti sťažnosti odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013