Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/257/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: D.. P. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX L. nad V., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: EVPÚ, a.s., so sídlom Trenčianska 19, Nová Dubnica, IČO: 31 562 507, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Kopčanom, so sídlom Medňanského 17, Trenčín, o obnovu konania Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. mája 2012, č. k.

- 41, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd uvedeným uznesením rozhodol negatívne o návrhu navrhovateľa na obnovu konania tamojšieho súdu vedeného pod sp. zn. , v ktorom bol zamietnutý návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru s odporcom výpoveďou odporcu zo dňa 21.04.2006. V označenom konaní bolo dôvodom na zamietnutie jeho návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa (odporcu) to, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o nesplnení ponukovej povinnosti odporcu, teda nepreukázal, že odporca mal v čase doručenia výpovede voľné miesto a toto mu neponúkol. Navrhovateľ v návrhu na obnovu konania uviedol, že odporca v pôvodnom konaní viackrát predložil nepravdivé dôkazy. On sa preto pokúsil pravdivosť predložených zmlúv overiť osobne. Takto získal tarifnú pracovnú zmluvu zamestnanca X. K. zo dňa XX.XX.XXXX a zápočet odpracovaných rokov, z ktorých vyplynulo, že zamestnanec odporcu X. K. nastúpil dňa 01.05.2006 do pracovného pomeru, s miestom výkonu práce Z. L.. V mesiaci január 2011, po skončení trestného konania vedeného proti odporcovi, sa mu podarilo získať dôkaz - pracovnú zmluvu zosnulého X. K., ktorá dokazuje, že jeho pracovná zmluva, predložená odporcom, je zmenená, a že odporca prijal nového zamestnanca na voľné pracovné miesto elektromechanika v Z. L., ktoré mu neponúkol. Podľa názoru navrhovateľa, po právoplatnom skončení konania získal dôkazy a zistil skutočnosti, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V obnovenom konaní ďalej žiadal vypočuť zamestnancov odporcu L. L., P. P., čo nastúpili na výkon práce v Z. L. a doplniť dokazovanie na skutočnosť, že boli uvoľnené miesta po D.. U. a D.. V.. Podľa jeho názoru, od začiatku boli predkladané nepravé dôkazy a on tieto mienil spochybňovať aj v pôvodnom konaní a mienil volať svedkov za účelom ich spochybnenia. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania - zo zápisnice o pojednávaní odvolacieho súdu v konaní sp. zn. , z vyšetrovacieho spisu OP PZ Trenčín ČVS ORP - 1911/2 - OVK - TN - 2009, ako aj z výpovede navrhovateľa mal preukázané, že navrhovateľ už v pôvodnom konaní spochybňoval pravosť a vierohodnosť pracovnej zmluvy zamestnanca odporcu X. K.. Tvrdil, že X. K. mal miesto výkonu práce v Z. L. a že toto miesto mal odporca ponúknuť jemu. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru okresného súdu, nejde o novú skutočnosť. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil navrhovateľ nový dôkaz, a to pracovnú zmluvu X. K., ktorú získal od jeho príbuzných po skončení pôvodného konania. Súčasne označil nové dôkazy - výsluchy vyššie uvedených zamestnancov odporcu. Okresný súd svoje skutkové zistenia vyhodnotil ako nespôsobilé na povolenie obnovy konania v zmysle zákonných predpokladov podľa V prípade tohto

dôvodu obnovy sa zdôrazňuje subjektívna stránka, totiž, že účastník bez svojej viny nemohol použiť dôkazy v pôvodnom konaní. Vinou sa tu rozumie zavinenie za porušenie procesných predpisov, v danom prípade procesné zavinenie za to, že účastník nesplnil povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a ponúkať o nich dôkazy, hoci o nich vedel. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní, je mienená nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť tieto skutočnosti alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Ak teda navrhovateľ uvádzal v trestnom konaní (v trestnom oznámení), že „keď som chcel od súdu, aby vypočul tieto osoby, tak to súd ignoroval“, (čo však zo spisu sp. zn. nevyplynulo), je zrejmé, že mal vedomosť o týchto dôkazoch už v čase pôvodného konania a mohol teda navrhnúť dôkaz výsluchom svedkov - označených zamestnancov. Napokon túto skutočnosť navrhovateľ potvrdil aj v predmetnom konaní, keď v danej veci uviedol, že „mienil volať svedkov za účelom spochybnenia zmlúv už v pôvodnom konaní“ a „keďže mu však nebol daný priestor počas súdneho konania na vyvrátenie a potvrdenie pravosti listín predložených odporcom, neoznačil som na túto skutočnosť žiadne dôkazy v predchádzajúcom konaní“. Navrhovateľ vedel v tom čase, že X. K. nežije, (čo jednoznačne vyplynulo zo zápisnice odvolacieho súdu) a mal teda možnosť žiadať v prípade jeho pracovnej zmluvy o výsluch svedkov - príbuzných X. K., prípadne žiadať aj zabezpečenie pracovnej zmluvy X. K.. Navrhovateľ v pôvodnom konaní uvedené dôkazy neoznačil, i keď o obsahu pracovných zmlúv predložených odporcom do spisu vedel už deň pred pojednávaním odvolacieho súdu, na ktorom bol vynesený konečný rozsudok. Mal dostatok času na produkovanie spochybňujúcich dôkazov. Až po skončení pôvodného konania začal vyhľadávať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ takto zavinene porušil procesné predpisy v ustanoveniach a , preto nebola tak splnená subjektívna podmienka povolenia obnovy konania podľa , a to, že navrhovateľ nové dôkazy nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.

Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že žiada uznesenie okresného súdu zmeniť a jeho návrhu na obnovu konania vyhovieť. Podľa jeho názoru, konanie má zásadnú vadu, a to takú, že bol nastolený právny stav protiprávnym spôsobom. Je totiž dokázané, že odporca zatajil pred súdom práve tie pracovné zmluvy, ktoré mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci. Okrem toho personálna riaditeľka D.. V. preukázateľne krivo svedčila pred súdom, keď tvrdila, že mali len jediné voľné pracovné miesto v B., ktoré odmietol, no skutočnosť sa ukázala úplne iná, keď sa dodatočne preukázalo, že v tom čase prebiehal hromadný nábor cez miestne médiá a aj boli prijatí viacerí noví zamestnanci. Na základe takto podaných, zamlčaných a sfalšovaných dôkazov v konaní bol navodený taký skutkový stav veci, nezakladajúci sa nepravdivých skutočnostiach, na základe ktorého súdy dospeli k nesprávnym a nespravodlivým rozhodnutiam. Tento protiprávny stav pretrváva, a dokonca aj v poslednom konaní o obnovu konania odporca trval na uvedených nepravdivých skutočnostiach, dokonca ich obohatil o ďalšiu lož tým, že jeho pravý listinný dôkaz označil za dokument, ktorý bol vystavený akýmsi omylom. Pritom bol z autentického zdroja, na ktorý nemal odporca dosah, pritom o pôvode jeho dôkazu boli závažné pochybnosti, pretože podľa jeho účelových a stále sa meniacich tvrdení tento dôkaz najprv neexistoval, potom sa zrazu objavil, avšak účelovo pozmenený. A keď mal možnosť dokázať jeho nepravosť nesfalšovaným originálom zmluvy, súdu zase nahovoril, že vlastne takéto zmluvy boli dve. A keď hrozilo znalecké porovnanie týchto dôkazov, tak oznámil súdu, že ho už nemá. Doteraz zistený skutkový stav už neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré sa objavili aj v súvislosti s trestným konaním proti konkrétnym páchateľom zo strany odporcu, ktoré doteraz neboli uplatnené. Napr. výpoveď p. A., priameho vedúceho zamestnancov, ktorým odporca sfalšoval zmluvy, ktorý presne popisuje, ako sa robil nábor, a že uvedení zamestnanci boli prijatí, aby pracovali na úlohách priamo v Z. L., a nie niekde v I., resp. B.. Za ďalšiu vadu v konaní možno považovať neschopnosť súdov zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, vyplývajúca im z povinnosti podľa Totiž v konaní súdy na strane odporcu boli schopné tolerovať i páchanie trestných činov krivej výpovede a zatajovania dôkazov, dokonca na základe sfalšovaných dôkazov vyniesť rozsudok aj napriek skutočnostiam až príliš sporných medzi účastníkmi, budiacich závažné pochybnosti o ich pravdivosti, a teda v rozpore s Zato na strane navrhovateľa neboli ochotné vykonať ani len dôkazy, ktorých hodnovernosť bola podstatne vyššia ako u dôkazov predkladaných odporcom. Nakoniec mu nebolo umožnené predvolať ani svedkov, ktorých PZ si odporca dovoliť sfalšovať. Proste súdy akceptovali všetky dôkazy a tvrdenia odporcu takmer bezvýhradne a bez akéhokoľvek pozastavenia sa nad ich logikou a reálnosťou, zato po predložení falošných PZ už v odvolacom konaní nedostal príležitosť sa brániť proti ich falošnej výpovednej sile. Za najdôležitejší z týchto dôkazov však zostáva PZ, ktorá je súčasťou ním podaného návrhu na

obnovu konania. Pritom maximálne nekorektné zo strany súdu, ak vo svojej snahe pod akoukoľvek umelou zámienkou zdôvodniť svoj nespravodlivý rozsudok sa pokúša preukázať nesplnenie podmienky prípustnosti, keď ho vo svojom odôvodnení obviňuje, že „zavinene porušil procesné predpisy, a to a “ Je mu veľmi ľúto, že si doteraz žiaden súd nevedel utvoriť relevantný názor o tom, ktorý účastník konania prispel k tomu, aby sa dosiahol účel konania a ktorý k tomu, aby sa maril. Pritom on bol ten, ktorý v zmysle tohto paragrafu poctivo dodával súdu dôkazy a návrhy na odhalenie pravdy, zato strane, ktorá preukázateľne oklamala súd, nechá spor vyhrať. Súd sa veľmi mýli, keď tvrdí, že tým, že už počas konania spochybnil PZ P. K., mal vedomosť o tom, že mal miesto výkonu práce v Z. L.. Vôbec ho nepoznal, a túto skutočnosť zistil až keď sa mu dostala do rúk jeho originálna PZ. Z toho dôvodu nie je namieste tvrdiť o PZ p. K., získanej od jeho rodiny, že by nešlo o novú skutočnosť a nový dôkaz. Počas konaní to odporca zanovito zakrýval, a on to nemal ako zistiť. Je smutné aj to, že domnienka o jeho údajnej smrti, ktorá sa dostala do zápisnice ako jasný fakt, je zneužívaná ako argument proti povoleniu obnovy konania, pritom nemá žiaden vplyv na to, že jeho PZ je úplne odlišná ako tá, čo predložil odporca a odhaľuje veľmi závažné skutočnosti, ktoré môžu priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho možno konštatovať, že tento nový dôkaz je v súlade ods. 1a. Zároveň vykonanie dôkazov ohľadom výsluchu p. L. a p. P. napĺňa podmienku prípustnosti obnovy konania v zmysle b

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ vo svojom odvolaní opisuje len svoj názor resp. výpovede v konaniach, vedených na Okresnom súde v Trenčíne pod č. k. -149 a -229, obidva rozsudky sú právoplatné a vykonateľné. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný rozsahom odvolania, preto preskúmava len napadnuté nedostatky. Z odôvodnenia odvolania nie je jasné a ani presne definované, v čom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len z dôvodov uvedených v , čo však podľa názoru odporcu odvolanie navrhovateľa nespĺňa. Taktiež navrhovateľ v rámci odvolania nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilým predmetom obnovy konania. Uplatnil súčasne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 624,76 eur, ktoré špecifikoval.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. , v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uznesenia okresného súdu podľa a zároveň považuje za potrebné k odvolaniu navrhovateľa uviesť nasledovné.

Návrh na obnovu konania je považovaný za mimoriadny opravný prostriedok, ktorého účelom je opätovné prejednanie právoplatne skončenej veci, keď sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutia vo veci samej z aspektu správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôžu obstáť. Ide teda o právny inštitút, pomocou ktorého je možná náprava vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne a správne.

Zákonná úprava okrem vecných predpokladov na obnovu konania podľa , vyžaduje aj dodržanie zákonných subjektívnych a objektívnych lehôt, v ktorých je možné podať návrh na obnovu konania.

Podľa je subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania tri mesiace od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Objektívnu trojročnú lehotu určuje zákon v ustanovení odseku 2 citovaného ustanovenia.

Navrhovateľ síce v návrhu tvrdí, že nový dôkaz pracovnú zmluvu zosnulého X. K. sa mu podarilo získať v mesiaci január 2011, avšak už v predchádzajúcom konaní o jeho návrhu na obnovu konania, vedenom pred tamojším súdom pod sp. zn. mal k dispozícii listiny, z ktorých mohol preukazovať tvrdenú skutočnosť, že odporca mal voľné pracovné miesto, a teda nesplnil svoju ponukovú povinnosť. Išlo o listiny - tarifná pracovná zmluva z 28.04.2006, údaj pre zápočet predchádzajúcich období práceneschopnosti a údaje o nároku a čerpaní dovolenky z 21.06.2006. V uvedenej listine je tiež uvedené sídlo trvalého pracoviska zamestnanca, teda už predmetnou listinou blo možné preukazovať tvrdenie, že odporca nesplnil svoju ponukovú povinnosť. Uvedenú listinu mal navrhovateľ k dispozícii už v roku 2009, teda zjavne nebola splnená ani subjektívna 3-mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Tvrdenie navrhovateľa o pracovnej zmluve zosnulého X. K., ako nového dôkazu, ktorú získal v januári 2011 ako nový dôkaz, je potom v tomto kontexte ako účelové tvrdenie.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť.

V odvolacom konaní úspešného odporcu oprávňuje náhrada trov odvolacieho konania podľa a , ktorú si však nevyčíslil, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .