Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 603/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. T., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Z. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2013

doručená sťažnosť Ing. Z. T., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R.

M., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že «podal 12. 5. 1997 na Okresnom súde Košice -

okolie žalobu o zaplatenie 1 000 000,- Sk, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn.

. Právnym titulom podanej žaloby bolo vrátenie kúpnej ceny á 600 000,- Sk

a vynaložených investícii á 400 000,- Sk týkajúcich sa osobného motorového vozidla, ktoré

bolo sťažovateľovi po zakúpení zabavené štátnymi orgánmi. Dňa 21. 4. 1999 vydal konajúci

súd rozsudok, v zmysle ktorého po meritórnom rozhodnutí ohľadom vrátenia kúpnej ceny

á 600 000,- Sk bol nárok sťažovateľa na zaplatenie náhrady škody á 400 000,- Sk vylúčený

na „samostatné konanie, ktoré sa bude viesť na tunajšom súde pod spisovou značkou

č. k. .“ Keďže od vylúčenia nároku sťažovateľa na náhradu škody na

samostatné konanie uplynulo v roku 2013 už viac ako 14 rokov, domnieva sa sťažovateľ, že

v danej veci ide o zjavné prieťahy v konaní.».

Podľa názoru sťažovateľa „Ujma pri práve na súdnu a inú právnu ochranu vrátane

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tak vznikla sťažovateľovi aj

s poukázaním na skutočnosť, že v konaní o náhrady škody á 400 000,- Sk sp. zn.

nebol zo strany konajúceho súdu realizovaný žiaden úkon, aj keď konanie

o vrátenie kúpnej ceny á 600 000,- Sk sp. zn. už bolo ukončené rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach z 22. 11. 2007 sp. zn. . Sťažovateľ má za to, že

porušovateľovi základného práva v meritórnom rozhodnutí tak nebránila zásadná prekážka

(, ), keďže konanie o vrátenie kúpnej ceny je už viac ako 5 rokov

ukončené. Na základe uvedeného sa takto sťažovateľ domnieva, že má nárok aj na

primerané finančné zadosťučinenie (). Toto zadosťučinenie sťažovateľ

vyčísľuje na sumu 2 567 000,- € pozostávajúcu zo škody spôsobenej v súvislosti

s pochybením štátnych orgánov SR pri kúpe odcudzeného vozidla sťažovateľom (čo je

preukázané na základe uznesenia OR PZ v Kráľovskom Chlmci z 30. 8. 2005 sp. zn ČVS:

ORP-1427/2-OSV-TV-2005 o odobrení fiktívneho dovozu predmetného odcudzeného

vozidla pracovníkom colnice dňa 4. 12. 1994) á 451 000,- €, následnom exekučnom

vydražení rodinného domu s pozemkom á 600 000- €, následnom odobratí motorového

vozidla zn... leasingovou spoločnosťou á 71 000,- €, následných nevyhnutných pôžičiek

á 395 000,- €, následného predaja osobných a rodinných vecí á 50 000,- € ako aj

nemajetkovej ujmy i ušlého zisku á 1 000 000,- €.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Ing. Z. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v . ods. 2 č. v znení neskorších predpisov

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice-okolie sa prikazuje aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. Z. T. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2 567 000,- €, ktoré mu je

Okresný súd Košice-okolie povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto

rozhodnutia.

Ing. Z. T. sa priznáva náhrada trov konania vo výške 2 010,76 € za 2 úkony právnej

pomoci á 997,57 € a 2 x režijný paušál á 7,81 €, ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zo spisovej

dokumentácie okresného súdu zistil, že okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní

23. novembra 2004 konanie vedené pod sp. zn. spojil s konaním vedeným

pod sp. zn. s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. .

Zo zápisnice o pojednávaní z 23. novembra 2004 vyplýva, že sťažovateľ i jeho právny

zástupca, ktorý ho zastupoval v pôvodnom občianskoprávnom konaní, sa pojednávania

a vyhlásenia predmetného uznesenia o spojení veci zúčastnili, uznesenie bolo odôvodnené

a obsahovalo aj poučenie účastníkov konania.

Z príslušného spisu vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. bolo

právoplatne skončené 3. apríla 2008 po tom, čo Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) rozsudkom sp. zn. z 22. novembra 2007 potvrdil rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 3. júna 2005.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd považoval za vhodné poukázať aj na svoje

ďalšie zistenie zo spisovej dokumentácie, z ktorého vyplýva, že k vylúčeniu nároku na

náhradu škody na samostatné konanie vedené pod sp. zn. došlo jedným

z výrokov rozsudku okresného súdu sp. zn. z 21. apríla 1999. Uznesením

krajského súdu sp. zn. z 29. februára 2000 bol však rozsudok okresného

súdu z 21. apríla 1999 zrušený vo všetkých jeho výrokoch. Z uvedeného zároveň vyplýva,

že rozhodovanie okresného súdu o opätovnom spojení vecí uznesením na pojednávaní

23. novembra 2004 sa stalo bezpredmetným.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013