Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 632/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp

4613/2013, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

14301/2013, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

15760/2013, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24 NcC

270/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC

89/2012 z 8. októbra 2012 a sp. zn. z 10. októbra 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

14137/2013, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

14301/2013, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

15760/2013, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2013,

8. a 18. apríla 2013 a 9. mája 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B.

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 24 NcC

270/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC

89/2012 z 8. októbra 2012 a sp. zn. z 10. októbra 2012 (ďalej spolu aj

„napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Žiar nad Hronom

(ďalej len „okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorými

sa proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky, domáha svojich nárokov podľa o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa

nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na

poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v exekučných konaniach vedených okresným súdom, ktorých

účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky

sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike,

sú okresným súdom vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. (ďalej spolu aj „predmetné

konania okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že práve

nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom

podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie týchto

vecí.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala

„už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným

prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne

a vecne príslušného Okresného súdu Žiar nad Hronom sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka

zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného

poukázala na skutočnosť, že okresný súd, ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným

postupom vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude

o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu

zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného

súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce

zásah do jej práv, konkrétne:

«- základného práva zaručeného , t. j. práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu ( SR) a práva

na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva

na nestranný súd zriadený zákonom.»

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukázala na právne závery obsiahnuté

v judikatúre ústavného súdu (napr. , , ,

, , , ), ako aj Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu

(rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73; rozsudok

ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).

V predmetných konaniach vedených okresným súdom bude podľa sťažovateľky

nevyhnutné na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či a akým spôsobom došlo

k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom pri danom právnom stave bude

takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil

ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto existuje legitímny dôvod pochybovať

o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu, a to najmä preto, že:

„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu

na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok

vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda

okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,

kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto

rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci

administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil. V prípade

nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,

kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce

sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné

rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude

vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.

Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť

zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne

v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky

nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie

zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude

vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne

tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho

oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie

nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo

súdneho oddelenia.

c) Otázky, ktoré by museli v súvislosti s posudzovaním nesprávneho úradného

postupu sudcovia, ktorí sú kolegovia na tom istom súde, paralelne riešiť, a spôsob ako by

ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov

rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno

predpokladať zdanie spravodlivého výkonu súdnej moci. Sudcovia by opäť mali nutne

v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd Žiar

nad Hronom a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, ktorý obhajuje postupy sudcu a zamestnancov Okresného súdu Žiar nad Hronom,

aby tak dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Žiar nad

Hronom a škoda nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako

strany v spore. Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. § 21 a nasl. zákona

č. bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tým, kto bude

uplatňovať regresnú náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú

náhradu voči zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol

v spore úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho

kolegom, zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky

vo vzťahu k ich regresnému postihu. Predsudky tohto druhu spochybňujú naplnenie

požiadavky nestrannosti.“

Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby

o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované

a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne

kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti

všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu

javiť v očiach strán ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd

v Trnave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove dospeli vo viacerých svojich

rozhodnutiach v skutkovo a právne obdobných veciach k opačnému právnemu záveru ako

krajský súd vo svojich napadnutých uzneseniach.

Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil

dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných

vecí, ktorými sú:

„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj

z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu

priamo dotknutý vo svojich právach;

b) nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než

z dokazovania na konaní;

c) ekonomickú závislosť.“

Podľa sťažovateľky „sťažovateľ netvrdí a nikdy netvrdil, že sudcovia Krajského súdu

v Banskej Bystrici, ktorí vydali touto ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie... boli v jeho

veci zaujatí. O napadnutom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici... nerozhodoval

vylúčený sudca (vylúčení sudcovia)! Dokonca ani na Okresnom súde Žiar nad Hronom

nerozhodoval vylúčený sudca, pretože jediným ním uskutočneným úkonom (ktorému

predchádzalo jeho rozhodnutie) bolo oznámenie predsedovi súdu podľa ust. § 15 ods. 1

, teda splnenie zákonom definovanej povinnosti slúžiacej na zabezpečenie

spravodlivosti v občianskom súdnom konaní. V danej veci nie je možné nastoliť nápravu

porušených práv podaním dovolania z dôvodu podľa ust. (dovolanie nie

je prípustné)! Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých

tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Sťažovateľka taktiež poukázala

na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. , v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na

prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu

nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je

daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom

prostriedku zastaví ( v spojení s ).“

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že

vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej

ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí

krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré predložil sťažovateľ ústavnému súdu ako

dôkazy v konaní a ktoré svedčia o jednoznačnej potrebe vylúčiť okresné súdy

z prejednávania a rozhodovania vecí s predmetom náhrady škody, neostáva nič iné, len zo

strany ústavného súdu vyhovieť princípu legality a princípu právnej istoty a rozhodnúť

podľa predloženého petitu“.

Sťažovateľka svoje sťažnosti doručené ústavnému súdu 4. januára 2013 následne

doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu 26. februára 2013, v ktorých reagovala na

uznesenie sp. zn. zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné

sťažnosti ústavným súdom odmietnuté z dôvodu nedostatku jeho právomoci na ich

prerokovanie a rozhodnutie, „s nádejou, že zvráti stav bezlimitnej deformácie ľudských práv

uskutočňovanej systematicky činnosťou súdov Slovenskej republiky v oboch systémoch

súdnej moci, pričom táto jeho preventívna činnosť zamedzí diskreditácii Slovenskej

republiky na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že uzneseniami krajského súdu sp. zn. , sp. zn.

z 11. októbra 2012, sp. zn. , sp. zn.

z 9. októbra 2012, sp. zn. , sp. zn. z 8. októbra 2012,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

z 10. októbra 2012 (ďalej aj „predmetné uznesenia krajského súdu“) boli porušené jej

základné práva podľa a a právo podľa

dohovoru, citované uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie

konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti“ predmetných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska toho, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa dohovoru označenými uzneseniami krajského súdu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 11. októbra 2012 (napadnuté uznesenie krajského súdu, pozn.) spojil na

spoločné konanie vedené týmto súdom pod sp. zn. okrem iných i konania

vedené pod sp. zn. a sp. zn. (výrok 1 napadnutého

uznesenia krajského súdu) a rozhodol o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresného súdu

z prejednávania a rozhodovania tam označených civilných vecí (výrok 2 a nasledujúce

napadnutého uznesenia krajského súdu); uznesením sp. zn. z 9. októbra

2012 (napadnuté uznesenie krajského súdu, pozn.) spojil na spoločné konanie vedené týmto

súdom pod sp. zn. okrem iných i konania vedené pod sp. zn.

a sp. zn. (výrok 1 napadnutého uznesenia krajského súdu)

a rozhodol o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresného súdu z prejednávania

a rozhodovania tam označených civilných vecí (výroky 2 až 6 napadnutého uznesenia

krajského súdu); uznesením sp. zn. z 8. októbra 2012 (napadnuté uznesenie

krajského súdu, pozn.) spojil na spoločné konanie vedené týmto súdom pod sp. zn.

okrem iných i konania vedené pod sp. zn. a sp. zn.

16 NcC 103/2012 (výrok 1 napadnutého uznesenia krajského súdu) a rozhodol

o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania tam

označených civilných vecí (výroky 2 až 3 napadnutého uznesenia krajského súdu);

uznesením sp. zn. z 10. októbra 2012 (napadnuté uznesenie krajského

súdu, pozn.) spojil na spoločné konanie vedené týmto súdom pod sp. zn.

okrem iných i konania vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (výrok 1 napadnutého uznesenia krajského súdu) a rozhodol

o (ne)vylúčení konkrétnych sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania tam

označených civilných vecí (výroky 2 až 6 napadnutého uznesenia krajského súdu).

Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd rozhodol o námietkach sťažovateľky

v konaniach o jej žalobách o náhradu škody napadnutými uzneseniami (uznesenia krajského

súdu sp. zn. z 11. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra

2012, pozn.), a nie uzneseniami sp. zn. a sp. zn.

z 11. októbra 2012, sp. zn. sp. zn. z 9. októbra 2012,

sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (citované uznesenia krajský súd ani nevydal, pozn.). Za týchto

okolností by ústavný súd uplatnením formalistického prístupu k preskúmaniu sťažností

sťažovateľky (okrem sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ) v zhode s príslušnou časťou ich petitu

mohol konštatovať, že citovanými uzneseniami krajského súdu, ktoré v skutočnosti krajský

súd ani nevydal, nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv

podľa a práva podľa dohovoru, a na tomto základe sťažnosti sťažovateľky (okrem

sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ) odmietnuť podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností

k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok

ich odmietnutie v súlade s , a to s prihliadnutím na

príčinnú súvislosť medzi sťažovateľkou namietaným porušením základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru a napadnutými

uzneseniami krajského súdu, ktorými krajský súd rozhodol o námietkach zaujatosti

sťažovateľky v predmetných konaniach vedených týmto súdom.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež

na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc v spojení

s , tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde

prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri

zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,

a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden

z uvedených znakov totožnosti veci.

Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

prebiehajú na ústavnom súde konania o sťažnostiach sťažovateľky doručených

4., 8. a 28. januára 2013, v ktorých namieta porušenie tých istých základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru uznesením sp. zn.

z 11. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd okrem iných

spojil na spoločné konanie aj konania o námietkach zaujatosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti

sudcov okresného súdu; uznesením sp. zn. z 9. októbra 2012, v ktorom

prvým výrokom krajský súd okrem iných spojil na spoločné konanie aj konania

o námietkach zaujatosti vedené pod sp. zn. a sp. zn.

a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu; uznesením sp. zn.

z 8. októbra 2012, v ktorom prvým výrokom krajský súd okrem iných

spojil na spoločné konanie aj konania o námietkach zaujatosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov

okresného súdu; uznesením sp. zn. z 10. októbra 2012, v ktorom prvým

výrokom krajský súd okrem iných spojil na spoločné konanie aj konania o námietkach

zaujatosti vedené pod sp. zn. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a ďalšími výrokmi rozhodol o zaujatosti sudcov okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veciach vedených pod už uvedenými spisovými

značkami vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľka a krajský súd), predmet

uvedených konaní je identický (namietané porušenie sťažovateľkiných základných práv

podľa a , práv podľa dohovoru napadnutými

uzneseniami) a sťažnosti vychádzajú z totožnej právnej argumentácie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že začatie konaní pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. bráni tomu, aby proti uzneseniam krajského

súdu sp. zn. z 11. októbra 2012, sp. zn. z 9. októbra

2012, sp. zn. z 8. októbra 2012, sp. zn. z 10. októbra 2012

prebiehali pred ústavným súdom súbežne aj ďalšie konania. Preto bolo potrebné sťažnosti

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. odmietnuť podľa z dôvodu

neprípustnosti vyplývajúceho z .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013