Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 617/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. P., P., prechodne P., zastúpenej advokátom JUDr.

M. R. I., B., pre namietané porušenie jej práv a podľa a

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2013 doručená sťažnosť Mgr. V. P., P., prechodne P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. M. R. I., B., pre namietané porušenie jej práva podľa

Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania

zo 17. júna 2008 podaným na Okresnom súde Poprad domáhala schválenia dohody rodičov

o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Vec bola Okresným súdom Poprad vedená

pod sp. zn. . Prvé pojednávanie vo veci nariadené na 2. september 2008 bolo

odročené z dôvodu zistenia výšky príjmu otca maloletej prostredníctvom

jeho zamestnávateľa. Druhé pojednávanie vo veci nariadené na 12. november 2011 bolo tiež

odročené z rovnakého dôvodu, pričom ani po uplynutí jedného roka sa podľa sťažovateľky

Okresnému súdu Poprad nepodarilo zistiť príjem otca maloletej.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že z dôvodu zmeny bydliska maloletej

sa miestne príslušným súdom stal okresný súd, na ktorom bolo konanie vedené

pod sp. zn. . Zmena návrhu na schválenie dohody rodičov bola okresnému

súdu sťažovateľkou podaná 2. februára 2010, pričom jej súčasťou bola žiadosť, aby okresný

súd z dôvodu zdĺhavosti preukazovania skutočnej výšky príjmu otca maloletej vychádzal

z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), t. j. z domnienky priemerného príjmu

vo výške 30-násobku životného minima.

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd následne vrátil vec Okresnému súdu

Poprad s odôvodnením, že údajne nebola riadne prenesená miestna príslušnosť. Okresný

súd Poprad opakovane vrátil vec okresnému súdu, kde jej bola pridelená nová sp. zn. 12 P

194/2010. Na okresnom súde sa v ďalšom období uskutočnilo 8 pojednávaní, na ktorých

bolo zo strany okresného súdu umožnené odporcovi predkladanie vyjadrení a dôkazov

priamo na pojednávaní alebo tesne pred ním. Týmto neefektívnym postupom okresný súd

spôsobil vo veci zbytočné prieťahy, pričom meritórne vo veci rozhodol až 30. novembra

2012, teda po 4,5 roku od podania návrhu na Okresnom súde Poprad.

Sťažovateľkou podaná sťažnosť na prieťahy v konaní z 30. mája 2013 predsedovi

okresného súdu bola v časti posúdenia postupu zákonného sudcu vyhodnotená ako

neprípustná a v časti namietaných prieťahov v konaní ako nedôvodná. Sťažovateľka preto

podala Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, ktorý ju posúdil ako „čiastočne dôvodnú“

a argumenty sťažovateľky týkajúce sa nedôstojnosti namietaného konania, porušovania

princípu rovnosti a práva na spravodlivý proces neakceptoval.

Sťažovateľka tiež namietala, že rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 30. novembra 2012 jej bol doručený v januári 2013 a odporcovi až v marci 2013, pričom

obaja účastníci proti nemu podali odvolanie. Kým sťažovateľka podala odvolanie už

18. januára 2013, odporca tak učinil až 4. apríla 2013, takže už pri jeho vypracovaní mal

k dispozícii odvolanie sťažovateľky. Uvedeným postupom okresného súdu bolo podľa

sťažovateľky porušené jej právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru,

keďže sa dostala do nerovnakého postavenia voči odporcovi, čo je tiež v rozpore s jej

právami podľa , a . Argumentáciu krajského

súdu uvedenú v odpovedi na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

sp. zn. Spr. 2206/2013 z 20. augusta 2013 spočívajúcu v tvrdení, že rozsudok nemusí byť

všetkým účastníkom konania posielaný v rovnakom čase v zmysle § 209a Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), považuje za neprijateľnú.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že trvanie sporu vo veci úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej je absolútne neakceptovateľné najmä vzhľadom

na neexistenciu právoplatného rozhodnutia v merite veci. V tejto súvislosti sťažovateľka

poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej majú byť spory

tohto charakteru prerokovávané s výnimočnou rýchlosťou.

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd uznesením

prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

a právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom Okresného súdu Pezinok vo veci spis. zn. boli

porušené.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000.- Eur.

Okresný súd Pezinok je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. M. R. I.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a , ako aj práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa , základného práva na rovnosť účastníkov konania

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiada ústavný súd o vyslovenie

porušenia práva na súdnu ochranu upraveného v , ako aj práva na

rovnosť účastníkov konania podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenom konaní pred okresným súdom. Tento návrh

sťažovateľka vo svojej sťažnosti zdôvodnila tým, že doručením rozsudku okresného súdu

odporcovi spolu s jej odvolaním proti nemu sa dostala do nerovnakého postavenia voči

odporcovi, ktorý pri koncipovaní svojho odvolania proti rozsudku okresného súdu už poznal

argumenty sťažovateľky obsiahnuté v ňou podanom odvolaní.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vo vzťahu k dohovoru a už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ,

).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa (a

dohovoru) spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich

postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej

republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. ) zahŕňa zároveň

požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania

vyplývajúcich z v spojení s a dohovoru v súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní

vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než

v ktorej je jej odporca (pozri Komanický v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002,

§ 45).

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda – okrem práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktoré okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní (podobne napr. ). Podstatou

kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby všetci účastníci konania mali

reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať

na protiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja

proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

(napr. ).

Z vyplýva povinnosť súdu prvého stupňa doručiť odvolanie ostatným

účastníkom a vyzvať účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu, ak odvolanie smerovalo proti

rozhodnutiu vo veci samej. Okresný súd túto povinnosť podľa splnil,

keď 22. februára 2013 doručoval odvolanie sťažovateľky spolu s výzvou na vyjadrenie

právnemu zástupcovi odporcu (24. mája 2013 boli odoslané v anglickom jazyku) a následne

17. apríla 2013 odoslal odvolanie odporcu spolu s výzvou na vyjadrenie právnemu

zástupcovi sťažovateľky. Vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu odporcu bolo okresnému

súdu doručené 6. mája 2013.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd splnil svoju zákonnú

povinnosť vyplývajúcu z , keďže obom účastníkom konania bola daná možnosť

zaujať stanovisko k odvolaniu protistrany, a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi

namietaným porušením základného práva sťažovateľky na rovnosť účastníkov v konaní

zaručeného v v spojení s právom na súdnu ochranu podľa

, ako aj právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Sťažovateľka v sťažnosti namieta tiež porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom

okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu 20. septembra 2013 okresný súd vo veci už meritórne rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 30. novembra 2012 a na základe odvolania sťažovateľky je

v súčasnosti vedené odvolacie konanie krajským súdom.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

V závere ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na dôvod odmietnutia tejto

sťažnosti v prípade opätovnej sťažnosti (ak po ukončení odvolacieho konania bude vo veci

opätovne konať okresný súd a jeho postup budú charakterizovať prieťahy) nie je daná

prekážka na posudzovanie postupu okresného súdu ako celku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013