Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 486/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., L., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. M., P., vo veci

namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 a čl. 49 a základného práva na inú právnu ochranu

podľa , a základného práva na inú

právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý

proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Prešov č. k. -25 z 22. júla

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. Š. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2013 doručená sťažnosť T. Š., L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

čl. 2 ods. 2, čl. 12 a čl. 49 a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), a základného práva na inú

právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a

práva na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej

prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -25 z 22. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Prešove (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)

sp. zn. ČVS: ORP-233/OEK-PO-2012 zo 17. mája 2013 jej bolo vznesené obvinenie

z prečinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 221 ods. 1 a 2

. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, v ktorej žiadala rozhodnutie ako

nezákonné zrušiť, pretože popiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky o jej opravnom prostriedku rozhodla okresná

prokuratúra uznesením č. k. -25 z 22. júla 2013 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú

zamietla.

Podľa názoru sťažovateľky namietané rozhodnutie je zásahom do jej práva

na obhajobu, pretože z neho nie je jasné, ktoré dôvody boli podkladom vznesenia obvinenia,

a ani to, akými úvahami sa okresná prokuratúra pri hodnotení dôkazov riadila, keďže podľa

vyjadrenia sťažovateľky len opísala relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva.

Okrem toho sťažovateľka namietala aj porušenie svojho práva na inú právnu

ochranu, a teda práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Sťažovateľka je presvedčená, že okresná prokuratúra v rámci rozhodovania o jej sťažnosti

proti uzneseniu vyšetrovateľa nedala odpoveď na zásadné argumenty, ktoré v sťažnosti

predostrela, čo má za následok, že rozhodnutie je podľa nej nepreskúmateľné a zároveň je

prejavom svojvôle.

V sťažnosti sťažovateľka argumentovala aj rozmanitou judikatúrou ústavného súdu

týkajúcou sa porušenia práva na spravodlivé súdne konanie a odvolávajúc sa na ňu ďalej

uviedla: „Postup porušovateľa, ktorý aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných

dôvodov, treba považovať za postup arbitrárny. Takýto postup je zároveň aj zásahom

do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa ...

Sťažovateľka uvádza, že pokiaľ porušovateľ, len odpíše prvostupňové rozhodnutie, resp. len

na neho odkáže, neplní funkciu inštancie druhého stupňa, tak ako to predpokladá platné

právo. Porušovateľ v uznesení zo dňa 22. 7. 2013 cituje všeobecné definície zákonných

znakov trestného činu a zákonné ustanovenia, avšak to všetko, bez akejkoľvek spojitosti

s vecou, pre ktorú je sťažovateľke vznesené obvinenie.“

Sťažovateľka sa domnieva, že uvedené nedostatky rozhodnutia okresnej prokuratúry

majú za následok porušenie označených článkov a práv podľa , listiny a dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Postupom porušovateľa, rozporným s SR, boli porušené

základné práva sťažovateľky, podľa ,

Slovenskej republiky, , Listiny základných

práv a slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3

písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej

prokuratúry v Prešove zo dňa 22. 7. 2013, č. k.: -25 .

Uznesenie Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 22. 7. 2013, č. k.: -25

a uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície Prešov

z 17. 5. 2013, ČVS: ORP-233/OEK-PO-2012 sa zrušujú.

Vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľka si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči

porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie

a náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej

pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na ústavný súd, teda /2 x

(130,16 + 7,81)/, spolu 275,94 € v prospech JUDr. Z. M...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podstatou námietok sťažovateľky bolo tvrdenie, že uznesenie okresnej prokuratúry,

ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť (ako obvinenej z trestného činu) proti uzneseniu

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, nedáva odpoveď na jej zásadné argumenty, je

nezákonné, svojvoľné a arbitrárne.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , ,

, ) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto

prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia

podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia

práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľky dôjsť v súvislosti s postupom

a rozhodnutím okresnej prokuratúry (m. m. napr. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra

tak, že ju ako nedôvodnú zamietla. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh

však nevyplýva, že by sťažovateľka podala podnet podľa príslušných ustanovení zákona

o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora okresnej

prokuratúry, hoci tak mohla a mala urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj

opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona

o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv poskytuje a na ktorého použitie

je oprávnená podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013