Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 556/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 v spojení s uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava III č. k. -19 z 27. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2013 doručená sťažnosť JUDr. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -19 z 27. augusta 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-

100/OEK-B3-2013 mu bola „uložená poriadková pokuta v sume 250 Eur s odôvodnením, že

napriek predchádzajúcemu napomenutiu bez dostatočného ospravedlnenia som nevyhovel

predvolaniu na výsluch v trestnom konaní“. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej

rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k. -19 z 27. augusta 2013 tak, že ju

ako nedôvodnú zamietla.

Podľa názoru sťažovateľa namietané rozhodnutie okresnej prokuratúry je zásahom

do jeho základného práva podľa v spojení s , „nakoľko

neobsahuje jasné právne závery majúce pre vec podstatný význam, a tiež právne závery

v ňom obsiahnuté sú svojvoľné a zjavne neodôvodnené“.

Sťažovateľ ďalej argumentoval takto:

„Ja som policajnému orgánu aj prokuratúre zasielal moju plnú moc preukazujúcu,

že môjho klienta - spoločnosť I. a. s. (ktorého sa výsluch týkal) som zastupoval a bol som

pre neho činný ako advokát a zbavený mlčanlivosti týmto klientom som nebol. Preto som

svoju neúčasť na úkone, ku ktorému som bol predvolaný vyšetrovateľom aj dostatočne

ospravedlnil s odkazom na ust. o advokácii prostredníctvom e-

mailu a faxu s odôvodnením, že nakoľko som nebol zbavený mlčanlivosti, nie je možné, aby

som bol vypočúvaný. Zdôrazňujem, že je šikanujúce predvolávať ma ako advokáta na

výsluch, ktorý nemôže dopadnúť inak, ako odmietnutím výsluchu vzhľadom na zákonnú

povinnosť mlčanlivosti a zákaz výsluchu podľa citovaných ustanovení a

zákona o Policajnom zbore, s čím sa okresná prokuratúra v touto sťažnosťou napadnutom

uznesení nijako nevysporiadala, hoci som na to opakovane poukazoval; v tomto smere je

teda uznesenie okresnej prokuratúry jednostranné a svojvoľné...

V obdobnom prípade, ktorý bol prejednávaný na Okresnej prokuratúre v T. pod č. 3

-9 zo dňa 05. 06. 2013, prokurátor Okresnej prokuratúry v T. vyhodnotil sťažnosť

advokáta v súlade s jeho námietkami a usmernil vyšetrovateľa v tom smere, že nemôže

advokáta vypočúvať bez zbavenia mlčanlivosti jeho klientom a vyšetrovateľ je povinný

takéto ospravedlnenie akceptovať.“

Sťažovateľ vyslovil názor, že proti uzneseniu okresnej prokuratúry nemá k dispozícii

žiadny právny prostriedok ochrany, a preto je podľa jeho názoru sťažnosť v zmysle § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prípustná.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods.

1 uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III.

č. k. -19 zo dňa 27. 08. 2013 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry

Bratislava III. č. k. -19 zo dňa 27. 08. 2013 a prikazuje jej vo veci znovu

konať a rozhodnúť.

Okresná prokuratúra Bratislava III. je povinná sťažovateľovi uhradiť trovy konania

v sume 275,94 € na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že uznesenie okresnej prokuratúry,

ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva

o uložení poriadkovej pokuty, je nedostatočne odôvodnené a svojvoľné, čo znamená, že ním

došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s .

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre

za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. , ,

).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. , ,

, ) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto

prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv,

ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s rozhodnutím okresnej

prokuratúry (m. m. napr. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak,

že ju ako nedôvodnú zamietla. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však

nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet podľa príslušných ustanovení zákona

o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátorky okresnej

prokuratúry, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj

opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona

o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva poskytuje

a na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v petite sťažnosti sťažovateľ

základné právo podľa , ktorého porušenie namieta, pomenoval ako

„základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde“, hoci v danom prípade sa ochrany svojich práv domáhal

na inom orgáne verejnej moci (okresnej prokuratúre). Vzhľadom na to, že z odôvodnenia

sťažnosti bola námietka sťažovateľa zjavná, ako aj vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť

odmietol pre jej neprípustnosť, považoval za právne bezvýznamné vyzývať sťažovateľa

na odstránenie tohto nedostatku podania.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013