Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 385/2014
PDF · 299.89 KB
No categories available
III. ÚS 385/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť D. M., zastúpeného advokátskou kanceláriou Szárszoi
a Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter
Szárszoi, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj práv na spravodlivé súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresnej prokuratúry Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 133/13 a postupom
Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 237/13 a jej listom
z 9. decembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. januára 2014 doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv na spravodlivé
súdne konanie a prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručených v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod
sp. zn. Pd 133/13 a postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 237/13 a jej listom z 9. decembra 2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním doručeným okresnej
prokuratúre 17. mája 2012 žiadal o vykonanie „opatrenia... na odstránenie porušenia
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov... proti Mestu Trebišov,
ktorého všeobecne záväzné nariadenie, konkrétne čl. 2, čl. 3 a čl. 4 VZN... č. 125/2013...
o určení času predaja v obchode a času prevádzky služieb... je podľa sťažovateľovho názoru
v nesúlade s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR... a v rozpore s § 22
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež v nesúlade s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5
ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou, a v nesúlade aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR“.
Okresná prokuratúra sťažovateľov podnet vyhodnotila ako dôvodný a proti
všeobecne záväznému nariadeniu mesta Trebišov č. 125/2013 (ďalej len „VZN“) podala
protest pod č. k. Pd 133/13-7, o čom sťažovateľa informovala listom z 24. júla 2013.
Mestské zastupiteľstvo mesta Trebišov uznesením č. 76/2013 zo 6. augusta 2013 protestu
okresnej prokuratúry nevyhovelo. O ďalšom postupe okresná prokuratúra sťažovateľa
neinformovala.
Opakovaným podnetom podaným 4. novembra 2013 krajskej prokuratúre sa
sťažovateľ domáhal, aby „príslušný prokurátor urýchlene preskúmal zákonnosť
vybavenia... predchádzajúceho podnetu“, zároveň aby „krajský prokurátor podal
bezodkladne na Krajský súd SR návrh a začatie konania o súlade všeobecného záväzného
nariadenia Mesta Trebišov č. 125/2013...., ktorého čl. 2, 3, 4 nie sú v súlade s § 22 zákona
č. 250/2007 Z. z... a tiež... s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z. z...“,
a v prípade nevyhnutnosti aby podal „nový protest prokurátora proti VZN... v celom
rozsahu, ktorý sťažovateľ namietal“. Rovnako sťažovateľ požadoval, aby „bola vec
postúpená aj generálnemu prokurátorovi, a aby generálny prokurátor podal návrh na
začatie konania na Ústavnom súde SR o súlade všeobecne záväzného nariadenia...
s Ústavou... pre rozpor s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, 2, 3 a 4, čl.
35 ods. 1 a 2“.
Krajská prokuratúra „opakovaný podnet“ vybavila listom č. k. Kd 237/13-7
z 9. decembra 2013 doručeným sťažovateľovi 17. decembra 2013, v ktorom mala uviesť, že
„preskúmaním na vec sa vzťahujúcich písomnosti a právnych predpisov zastáva názor, že
podanie protestu proti vyššie uvedenému VZN nebolo dôvodné, pretože nezistila rozpor
čl. 2, 3 a 4 predmetného všeobecného záväzného nariadenia... so zákonom. Krajská
prokuratúra sa nestotožnila s vybavením pôvodného podnetu Okresnou prokuratúrou...
a nezistila dôvod na zmenu stanoviska Okresnej prokuratúry nepodať po nevyhovení
protestu žalobu podľa § 250zfa OSP.“. Zároveň krajská prokuratúra postúpila Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vec v časti podnetu
na podanie návrhu ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov.
Podľa názoru sťažovateľa tak okresná prokuratúra ako aj krajská prokuratúra svojimi
postupmi a spôsobom vybavenia jeho podnetov porušili základné právo sťažovateľa
na súdnu a inú právnu ochranu, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, právo na spravodlivé súdne konanie a právo prejednanie záležitosti v primeranej
lehote. Svoje presvedčenie o tomto sťažovateľ odôvodnil takto:
„... konanie a rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Košiciach v spojení s konaním
Okresnej prokuratúry v Trebišove vykazuje znaky svojvôle, arbitrárnosti, nie je náležite
odôvodnený a výklad práva je taký, že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem,
čo je v konečnom dôsledku z ústavného hľadiska neudržateľné a neakceptovateľné a tým
dochádza k porušeniu práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
... Napriek dlhej dobe od podania podnetu však predmetné VZN, ktoré je v nesúlade
s Ústavou SR ako aj v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a v rozpore so zákonom
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou ostáva
naďalej v platnosti. Tým dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Okresná prokuratúra
nepostúpila napriek rozporu VZN so zákonom po nevyhovení protestu... sťažovateľov
podnet ďalej na krajskú prokuratúru, ktorá je... jediná oprávnená podať návrh na krajský
súd na konanie podľa § 250zfa Občianskeho zákonníka (správne má byť Občianskeho
súdneho poriadku, pozn.). Okresná prokuratúra tiež nepostúpila... podnet generálnemu
prokurátorovi, ktorý ako jediný je oprávnený na podanie návrhu na konanie o súlade
právnych predpisov na Ústavný súd SR. Okresná prokuratúra nepredĺžila lehotu
na vybavenie podnetu, neupovedomila sťažovateľa o postúpení veci či už nadriadenému
krajskému prokurátorovi alebo generálnemu prokurátorovi. Z toho jednoznačne vyplýva, že
prokurátor Okresnej prokuratúry... nevykonal všetky opatrenia na odstránenie zistených
porušení uvedených v mojom predchádzajúcom podnete...
Okresná prokuratúra... vôbec neodôvodnila... vo svojej odpovedi zo dňa
24. 7. 2013..., prečo nepovažovala aj zvyšné podstatné argumenty v tejto veci za dôvodné...
Okresná prokuratúra... vôbec neodôvodnila..., prečo v danej veci nekoná ďalej...
... konanie Okresnej prokuratúry... vykazuje znaky svojvôle, arbitrárnosti, nie je
náležite odôvodnené... čo je v konečnom dôsledku z ústavného hľadiska neudržateľné
a neakceptovateľné...
V opakovanom podnete... sťažovateľ žiadal, aby... prokurátor urýchlene preskúmal
zákonnosť vybavenia... predchádzajúceho podnetu... a aby... krajský prokurátor podal
bezodkladne na Krajský súd... návrh na začatie konania o súlade všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Trebišov č. 125/2013... Sťažovateľ žiadal krajského prokurátora
v prípade nevyhnutnosti, aby podal aj nový protest... proti VZN...
Sťažovateľ ďalej žiadal, aby bola vec postúpená aj generálnemu prokurátorovi,...
aby... podal návrh na začatie konania na Ústavnom súde SR o súlade všeobecne záväzného
nariadenia... č. 125/2013... s Ústavou SR...
Krajská prokuratúra v Košiciach odpovedala na... opakovaný podnet... s tým, že
podanie protestu proti... uvedenému VZN nebolo dôvodné.
... výklad práva Krajskou prokuratúrou je taký, že popiera účel a zmysel príslušných
zákonných noriem, čo je v konečnom dôsledku z ústavného hľadiska neudržateľné
a neakceptovateľné a tým dochádza k porušeniu práva sťažovateľa na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
Krajská prokuratúra... a Okresná prokuratúra sa vôbec nevysporiadala
s... podstatnými dôvodmi sťažovateľa uvedenými v pôvodnom a v opakovanom podnete.
Je nepreskúmateľné z akého dôvodu nepovažovali tieto dôvody, ktoré sťažovateľ považuje
za podstatné a nezaujali k nim svoje stanovisko. Jej konanie vykazuje znaky svojvôle,
arbitrárnosti, nie je náležite odôvodnené čo je... z ústavného hľadiska neudržateľné
a neakceptovateľné...
Je nepochybné, že v tomto konaní došlo aj k neodôvodneným prieťahom v konaní
vzhľadom na zákonnú dvojmesačnú lehotu na vybavenie podnetu Okresnou prokuratúrou...
v zmysle § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre. Tiež nebola dodržaná 10 dňová lehota
na postúpenie príslušnej prokuratúre a to ani v súvislosti s postúpením Krajskej
prokuratúre..., ale ani v súvislosti s postúpením časti opakovaného podnetu na Generálnu
prokuratúru... Okresná prokuratúra nezaujala stanovisko, prečo predĺžila zákonné lehoty
či už... dvojmesačnú lehotu, ale hlavne... 10 dňovú lehotu na postúpenie veci a tým porušila
aj právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa D. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho opakovaného
podnetu Krajskou prokuratúrou v Košiciach (spis. Značka Kd 237-17, list zo dňa 9. 12.
2013 sťažovateľovi doručenom 17. 12. 2013) porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa D. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho podnetu Okresnou
prokuratúrou v Trebišove (spis. Značka Pd 133/13) porušené bolo.
3. Základné právo sťažovateľa D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia
sťažovateľovho podnetu Okresnou prokuratúrou v Trebišove (spis. Značka Pd 133/13) v
spojení s postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho opakovaného podnetu Krajskou
prokuratúrou v Košiciach (spis. Značka Kd 237-17, list zo dňa 9. 12. 2013 mne doručenom
17. 12. 2013) porušené bolo.
4. Rozhodnutie o opakovanom podnete Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn.
Kd 237/13-7 zo dňa 9. 12. 2013 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 284,08 EUR, ktorú je
Krajská prokuratúra v Košiciach povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Sťažovateľovi D. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10000 EUR..., ktoré mu je Krajská prokuratúra v Košiciach povinná vyplatiť do 2 mesiacov
od doručenia tohto nálezu na sťažovateľov účet...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania je namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 133/13 a postupom
krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 237/13 a jej listom
z 9. decembra 2013 pri vybavovaní podnetov sťažovateľa v súvislosti s namietaným
nesúladom všeobecne záväzného nariadenia mesta Trebišov č. 125/2013 so sťažovateľom
označenými zákonmi a ústavou.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. Pd 133/13
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel
a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa
povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov
verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08,
III. ÚS 112/2012, III. ÚS 56/2013) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto
prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry
Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa
zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv,
ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom okresnej
prokuratúry (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
Podstatou námietok sťažovateľa v tejto časti sťažnosti bolo tvrdenie o porušení jeho
základného práva na inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie postupom
okresnej prokuratúry, ktorý nasledoval po tom, ako protestu okresnej prokuratúry,
iniciovaného podnetom sťažovateľa nebolo mestom Trebišov vyhovené. Ako už ústavný
súd uviedol, zákon o prokuratúre umožňoval sťažovateľovi prostredníctvom opakovaného
podnetu žiadať o preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Z obsahu sťažnosti
a jej príloh jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ možnosť priznanú mu zákonom využil
a opakovaným podnetom žiadal preskúmať zákonnosť vybavenia jeho podnetu okresnou
prokuratúrou vo veci sp. zn. Pd 133/13.
Pretože na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu sťažovateľa okresnou
prokuratúrou mal primárnu právomoc nadriadený prokurátor, ktorého právomoc v tejto veci
predchádza právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmať postup okresnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 133/13, ústavný súd po predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. Kd 237/13 a jej listom z 9. decembra 2013
Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti namietal, že v súvislosti s vybavením jeho
opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou táto realizovala taký „výklad práva“, ktorý
„popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem, čo je... z ústavného hľadiska
neudržateľné a neakceptovateľné“. Zároveň sťažovateľ považoval závery krajskej
prokuratúry za svojvoľné, arbitrárne a neodôvodnené.
Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 a násl.
zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov
prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať
a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je
ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli
(m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva
na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu,
resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02,
II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Ústavný súd z prílohy k sťažnosti zistil, že krajská prokuratúra v liste
č. k. Kd 237/13-7 z 9. decembra 2013, ktorým vybavila opakovaný podnet sťažovateľa,
vo vzťahu k postupu okresnej prokuratúry okrem iného uviedla:
„Preskúmaním na vec sa vzťahujúcich písomností a právnych predpisov, zastávam
názor, že podanie protestu proti vyššie uvedenému VZN nebolo dôvodné.
Obec je podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy SR právnickou osobou, ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami. Pri výkone svojich kompetencií disponuje normotvornou právomocou -
oprávnením vydávať všeobecne záväzné nariadenia... Vo veciach, v ktorých realizuje
územno-samosprávne kompetencie, je obec oprávnená realizovať svoju normotvornú
právomoc v zmysle čl. 68 Ústavy SR aj bez zákonného splnomocnenia, a to na úpravu
spoločenských vzťahov, ktoré sa týkajú vecí územnej samosprávy v jej územnom obvode.
Pri uplatňovaní normotvornej právomoci môže orgán územnej samosprávy ukladať
povinnosti, avšak nie spôsobom, ktorý by obmedzil základné práva a slobody fyzických
alebo právnických osôb nad rámec zákona.
Zákon o obecnom zriadení v § 4 ods. 3 demonštratívne vymedzuje pôsobnosť obce
pri výkone samosprávnych funkcií. Obec (mesto) je teda oprávnená tieto otázky upravovať
aj bez osobitného zákonného splnomocnenia všeobecne záväzným nariadením. VZN
ako normatívny právny predpis nižšej právnej sily je svojou povahou určený neuzavretému
okruhu adresátov, bližšie neurčeným osobám, určuje abstraktné pravidlá nie pre vopred
známe subjekty, ale pre každého, koho sa týka a kto vstupuje do regulovaného
spoločenského vzťahu.
Niet pochýb o tom, že určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky
služieb, ktorých sa týka predmetné VZN, nie je bližšie regulované žiadnym zákonom a je
ponechané mestu ako originálna samosprávna kompetencia... mesto je oprávnené upraviť
pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb už na základe samosprávnej
pôsobnosti vymedzenej v ustanovení § 4 ods. 3 písm. i/ za bodkočiarkou zákona o obecnom
zriadení, teda bez zmocnenia či už zákona o ochrane spotrebiteľa resp. iného osobitného
zákona.
Čo sa týka zákonnosti jednotlivých Vami namietaných článkov 2, 3 a 4 VZN Mesta
Trebišov č. 125/2013, ich rozpor so zákonom som nezistila.
Predmetné VZN v článku 2 upravuje základné pojmy používané vo VZN a vymedzuje
ich len pre účely tohto VZN, pričom ich formuluje tak, aby o ich význame v súvislosti s ich
výkladom a použitím nemohli vzniknúť pochybnosti a nejasnosti.
Článok 3 - Prevádzkový čas, určuje tri skupiny prevádzkového času..., do ktorých
zaraďuje prevádzkárne podľa kategorizácie ulíc... Takéto vymedzenie spĺňa podmienku
normatívnosti všeobecne záväzného nariadenia, keď určuje všeobecné pravidlá pre
všetkých prevádzkovateľov obchodu alebo služieb na území mesta Trebišov.
Vytvorenie rámca prevádzkového času predaja v obchode a prevádzky služieb podľa
ulíc resp. lokalít úzko súvisí s napĺňaním ďalších samosprávnych kompetencií mesta,
keď týmto nariadením zároveň reguluje verejný poriadok v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3
písm. n/ zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého v záujme zabezpečenia verejného
poriadku má mesto právomoc nariadením obmedziť výkon určitých činností na určitý čas
a v neposlednom rade aj utvára a chráni zdravé životné podmienky a zdravý spôsob života
a práce obyvateľov obce v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. h/ zákona o obecnom
zriadení...
Ak v podnete poukazujete na diskrimináciu prevádzkovateľov prevádzkujúcich
druhovo rovnaké predajne resp. poskytujú služby rovnakého charakteru, ktorí majú určené
rôzne rozmedzie času predaja, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nejde
o diskrimináciu v zmysle Vami uvádzaných ustanovení antidiskriminačného zákona, ale
uplatnenie samosprávnych kompetencií a reguláciu resp. časové obmedzenie výkonu
niektorých činností v záujme potrieb obyvateľov.
Čo sa týka článku 4 VZN, ktorý upravuje kontrolu a sankcie za porušenie obmedzení
uložených VZN, preberá zákonnú úpravu § 13 ods. 9 písm. a/ zákona o obecnom zriadení,
ktorá sa týka ukladania sankcie - pokuty za porušenie nariadenia. Samotné prebratie znenia
zákona do VZN, ak ho zároveň nemodifikuje napr. výšku ukladanej sankcie, nespôsobuje
jeho nezákonnosť.
Vzhľadom na to, že aj keď som sa s vybavením Vášho pôvodného podnetu Okresnou
prokuratúrou Trebišov nestotožnila, nezistila som nezákonnosť preskúmavaného VZN
Mesta Trebišov č. 125/2013 a teda dôvody na uplatnenie niektorého z opatrení prokurátora
ani na zmenu stanoviska okresnej prokuratúry nepodať po nevyhovení protestu žalobu
podľa § 250zfa OSP. Podanie žaloby prokurátora je len fakultatívnym oprávnením
prokurátora, ktoré môže, ale nemusí prokurátor využiť.
Zároveň Vaše podanie v časti, v ktorej sa domáhate podania návrhu ústavnému súdu
na začatie konania o súlade právnych predpisov, dnešného dňa postupujem na ďalšie
konanie Generálnej prokuratúre SR.“
Z citovanej časti listu krajskej prokuratúry vyplýva, že postup krajskej prokuratúry
pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa nenesie prejavy svojvôle, pričom právne
názory sú dostatočne odôvodnené aplikovanou právnou úpravou a zisteným skutkovým
stavom.
Krajská prokuratúra reagovala na všetky podstatné, pre vybavenie opakovaného
podnetu relevantné skutočnosti uvádzané sťažovateľom. Uviedla, prečo nepovažovala
podanie protestu proti predmetnému všeobecne záväznému nariadeniu mesta Trebišov
za dôvodné, a to s dostatočným a ústavne konformným odôvodnením opierajúcim sa
o konkrétne ustanovenia ústavy a zákona (zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). A pretože krajská prokuratúra nezistila
nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu so zákonom, bolo logické, že nevyužila
ani postup podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku, a teda nepodala všeobecnému
súdu žalobu na konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom.
Krajská prokuratúra napokon nenechala bez povšimnutia ani návrh sťažovateľa na podanie
návrhu ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktoré postúpila
príslušnej Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Ako už bolo uvedené, základnému právu sťažovateľa na inú právnu ochranu v tomto
prípade zodpovedalo, aby sa krajská prokuratúra zaoberala jeho opakovaným podnetom
a o vybavení tohto podnetu ho vyrozumela. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že tomuto
základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo
zo strany krajskej prokuratúry dané zadosť. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi
názormi krajskej prokuratúry nestotožnil, ešte sama osebe nemôže znamenať porušenie
označených práv.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi stanoviskom krajskej
prokuratúry, ktorým tento orgán verejnej moci reagoval na námietky sťažovateľa,
a namietaným porušením základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, čo bolo
dôvodom, aby ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi okresnej
prokuratúry a krajskej prokuratúry
Sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru orgánmi prokuratúry, a to
v súvislosti s nedodržaním zákonných lehôt upravených pre vybavenie podnetu.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú
poukazujúc na to, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu boli už konania okresnej
prokuratúry o podnete a krajskej prokuratúry o opakovanom podnete skončené, a to listom
krajskej prokuratúry č. k. Kd 237/13-7 z 9. decembra 2013, ktoré bolo sťažovateľovi
doručené 17. decembra 2013. To znamená, že prípadný zásah do základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už netrval, keďže
v čase, keď sa so svojou sťažnosťou obrátil na ústavný súd, stav jeho právnej neistoty
poznať odpoveď na nastolené právne problémy bol už odstránený (čo je účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Sťažovateľ totiž v danom čase
už disponoval stanoviskom krajskej prokuratúry k jeho námietkam.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2014