Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 449/2014
PDF · 237.82 KB
No categories available
II. ÚS 449/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť D. M.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Szárszoi a Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8,
Michalovce, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Petra Szárszoia, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej pod sp. zn.
Pd 133/13 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod
sp. zn. VI/2 Gd 395/13/1000 a jej prípisom zo 17. februára 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2014
doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie
a prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry
Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 133/13
a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 395/13/1000 a jej prípisom
zo 17. februára 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním doručeným okresnej
prokuratúre 17. mája 2012 žiadal o vykonanie „opatrenia... na odstránenie porušenia
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov... proti Mestu..., ktorého
všeobecne záväzné nariadenie, konkrétne čl. 2, čl. 3 a čl. 4 VZN... č. 125/2013... o určení
času predaja v obchode a času prevádzky služieb... je podľa sťažovateľovho názoru
v nesúlade s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR... a v rozpore s § 22
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež v nesúlade s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5
ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou, a v nesúlade aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR“.
Okresná prokuratúra vyhodnotila sťažovateľov podnet ako dôvodný a proti
všeobecne záväznému nariadeniu mesta... č. 125/2013 podala protest pod č. k. Pd 133/13-7,
o čom sťažovateľa informovala prípisom z 24. júla 2013. Mesto... uznesením mestského
zastupiteľstva č. 76/2013 zo 6. augusta 2013 protestu okresnej prokuratúry nevyhovelo.
O ďalšom postupe okresná prokuratúra sťažovateľa neinformovala.
Opakovaným podnetom podaným 4. novembra 2013 Krajskej prokuratúre
v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sa sťažovateľ domáhal, aby „príslušný
prokurátor urýchlene preskúmal zákonnosť vybavenia... predchádzajúceho podnetu“,
zároveň, aby „krajský prokurátor podal bezodkladne na Krajský súd SR návrh a začatie
konania o súlade všeobecného záväzného nariadenia Mesta... č. 125/2013..., ktorého čl. 2,
3, 4 nie sú v súlade s § 22 zákona č. 250/2007 Z. z... a tiež... s § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5
ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z. z...“ a v prípade nevyhnutnosti, aby podal „nový protest
prokurátora proti VZN... v celom rozsahu, ktorý sťažovateľ namietal“. Rovnako sťažovateľ
požadoval, aby „bola vec postúpená aj generálnemu prokurátorovi, a aby generálny
prokurátor podal návrh na začatie konania na Ústavnom súde SR o súlade všeobecne
záväzného nariadenia... s Ústavou... pre rozpor s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2,
čl. 13 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 35 ods. 1 a 2“.
Krajská prokuratúra „opakovaný podnet“ vybavila prípisom č. Kd 237/13-7
z 9. decembra 2013 doručeným sťažovateľovi 17. decembra 2013, v ktorom uviedla,
že „preskúmaním na vec sa vzťahujúcich písomnosti a právnych predpisov zastáva názor,
že podanie protestu proti vyššie uvedenému VZN nebolo dôvodné, pretože nezistila rozpor
čl. 2, 3 a 4 predmetného všeobecného záväzného nariadenia... so zákonom. Krajská
prokuratúra sa nestotožnila s vybavením pôvodného podnetu Okresnou prokuratúrou...
a nezistila dôvod na zmenu stanoviska Okresnej prokuratúry nepodať po nevyhovení
protestu žalobu podľa § 250zfa OSP.“. Zároveň krajská prokuratúra postúpila generálnej
prokuratúre vec v časti podnetu na podanie návrhu ústavnému súdu na začatie konania
o súlade právnych predpisov.
Generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi napadnutým prípisom, že nebol
zistený dôvod na prijatie osobitného prokurátorského opatrenia a ani dôvod na zmenu
stanoviska oznámeného krajskou prokuratúrou, s ktorým sa stotožnila.
Podľa názoru sťažovateľa tak okresná prokuratúra, ako aj generálna prokuratúra
svojimi postupmi a spôsobom vybavenia jeho podnetov porušili jeho základné právo
na súdnu a inú právnu ochranu, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, právo na spravodlivé súdne konanie a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa D. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho opakovaného
podnetu Generálnou prokuratúrou SR... č. VI/2 Gd 395/13/1000-4 zo dňa 17. 2. 2014
doručenom sťažovateľovi dňa 26. 2. 2014 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľa D. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho podnetu
Okresnou prokuratúrou v Trebišove (spis. Značka Pd 133/13) porušené bolo.
3. Základné právo sťažovateľa D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a spôsobom
vybavenia sťažovateľovho podnetu Okresnou prokuratúrou v Trebišove (spis. Značka
Pd 133/13) v spojení s postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho opakovaného
podnetu Generálnou prokuratúrou SR č. VI/2 Gd 395/13/1000-4 zo dňa 17. februára 2014
doručenom sťažovateľovi dňa 26. 2. 2014 porušené bolo.
4. Rozhodnutie o opakovanom podnete Generálnou prokuratúrou SR
č. VI/2 Gd 395/13/1000-4 zo dňa 17. februára 2014 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie
konanie.
5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 284,08 EUR, ktorú
je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Sťažovateľovi D. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10 000 EUR..., ktoré mu je Generálna prokuratúra v Košiciach povinná vyplatiť
do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na sťažovateľov účet...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo
namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy a práva
podľa dohovoru v konaní o podnete a opakovanom podnete podľa zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) v súvislosti
s tým, že nebolo vyhovené jeho podnetu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125
ods. 1 písm. c) ústavy, resp. podľa § 250zfa ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) vo veci namietaného nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta T.
č. 125/2013 so sťažovateľom označenými zákonmi a ústavou.
1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 133/13
Námietky týkajúce sa postupu okresnej prokuratúry v konaní o podnete vedenom
pod sp. zn. Pd 133/13 sťažovateľ predložil už v sťažnosti doručenej ústavnému súdu
15. januára 2014, ktorú ústavný súd odmietol uznesením sp. zn. III. ÚS 385/2014
zo 17. júna 2014. Dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti bol nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie, pretože na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu
sťažovateľa okresnou prokuratúrou mal primárnu právomoc nadriadený prokurátor v konaní
o opakovanom podnete podľa zákona o prokuratúre.
Sťažovateľ doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k okresnej prokuratúre o námietku,
že okresná prokuratúra mala bezodkladne po nevyhovení protestu prokurátora postúpiť
vec generálnej prokuratúre na účely podania návrhu ústavnému súdu na konanie o súlade
podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) ústavy.
Doplnenie sťažnosti v tejto časti nemôže zmeniť záver ústavného súdu vyslovený
už v uznesení sp. zn. III. ÚS 385/2014 zo 17. júna 2014, že na preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry v konaní o podnete sťažovateľa bol príslušný
nadriadený prokurátor v konaní o opakovanom podnete, ktorý sťažovateľ využil, a teda
ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie tejto časti sťažnosti.
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 395/13/1000
a jej prípisom zo 17. februára 2014
Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti žiada o „preskúmanie časti opakovaného podnetu,
ktorá sa týka podania návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právnych
predpisov s Ústavou SR resp. vo veci rozporu VZN s Ústavou SR“.
Ústavný súd podotýka, že predmetom konania o tejto časti sťažnosti je posúdenie
opodstatnenosti námietok sťažovateľa týkajúcich sa postupu generálnej prokuratúry
pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu, nie posudzovanie súladu všeobecného
záväzného nariadenia mesta T. so sťažovateľom označenými článkami ústavy.
Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 a násl.
zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov
prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať
a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je
ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli
(m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva
na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu,
resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02,
II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
Podstata námietok sťažovateľa proti postupu generálnej prokuratúry spočíva v jeho
nesúhlase s právnym názorom prokurátorky generálnej prokuratúry a s jej rozhodnutím
podnetu nevyhovieť. Ťažiskom argumentácie sťažovateľa v konaní o opakovanom podnete
bola námietka, že všeobecne záväzné nariadenie mesta T... č. 125/2013 obmedzuje
v rozpore s čl. 13 ods. 2 ústavy jeho základné právo podnikať zaručené v čl. 35 ods. 1
Generálna prokuratúra v napadnutom prípise okrem iného uviedla:
„Vychádzajúc z vyššie citovaných ústavných ustanovení a ich konfrontáciou s § 4
ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení nie je možné dospieť ku záveru, že by sa týmto
ustanovením obmedzovalo právo podnikať alebo právo na slobodnú voľbu povolania
Účelom predmetného ustanovenie bolo práve naopak dať obciam možnosť,
a to v rámci ich samosprávnej pôsobnosti, jednak chrániť verejný poriadok a jednak
vykonávať dohľad nad podnikateľskými činnosťami v ich obvode, stanoviť pre všetky
kategórie podnikateľov v oblasti služieb a predaja v obchode rovnaké podmienky za ktorých
budú môcť svoju podnikateľskú činnosť vykonávať.
Teda v danom prípade sa dostali do vzájomného vzťahu dva ústavné princípy,
a to právo subjektov územnej samosprávy na samostatnú správu im zverených vecí a právo
na podnikanie, pričom z hľadiska verejného záujmu, t. j. všeobecne prospešného záujmu
väčšiny obyvateľov obce, preferoval zákonodarca prvý princíp.
Rozdielnosť pri stanovovaní prevádzkových časov a pravidiel výkonu činnosti
vyplýva z miestnych podmienok determinujúcich úvahu poslancov obecných zastupiteľstiev
rozhodujúcich o rozsahu uplatnenia pôsobnosti podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom
zriadení ako i teritoriálne vymedzenie rozsahu týchto pôsobností podľa článku 64a) Ústavy
SR a § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení...
Vzhľadom ku skutočnosti, že oprávnenie obcí na stanovenie pravidiel času predaja
v obchode a času prevádzky služieb patrí medzi samosprávne pôsobnosti obcí, bolo
zákonodarcom v súlade s ústavnou zásadou vyplývajúcou z ustanovenia článku 67 ods. 3
Ústavy SR zakotvené, že štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku
len spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne Vami namietaným ustanovením § 4
ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení.
Článok 67 ods. 3 Ústavy SR je treba vo vzťahu ku zásahom do činnosti obcí
považovať za článok doplňujúci články 13 ods. 2 a 3 ústavy SR, pričom tento má
pri regulácii a ingerencii do pôsobností subjektov územnej samosprávy prioritu a jeho
použitie je i v súvislosti s ustanovením § 4 ods. 3 písm. i) zákona obecnom zriadení ústavne
konformné...
Z uvedeného vyplýva, že Vaša argumentácia zachytená v opakovanom podnete
nezakladá dôvod na prijatie opatrenia, ani na zaujatie iného stanoviska, než aké Vám bolo
prezentované vo vybavení veci Krajskou prokuratúrou Košice dňa 9. decembra 2013
pod č. Kd 237/13-7. Týmto považujem Váš opakovaný podnet v tejto veci zo strany
Generálnej prokuratúry SR za vybavený s tým, že prípadný ďalší opakovaný podnet v tejto
veci bude vybavovaný iba ak bude obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona
č. 153/2001 Z. z.).“
Z citovanej časti prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že generálna prokuratúra
preskúmala v rozsahu námietok sťažovateľa zákonnosť postupu podriadenej prokuratúry
v konaní o jeho podnete, preskúmala aj namietaný nesúlad všeobecne záväzného nariadenia
mesta T. so sťažovateľom označenými článkami ústavy a zákonmi, zaoberala
sa podstatnými námietkami sťažovateľa a svoje názory zrozumiteľne odôvodnila, opierajúc
sa o konkrétne ustanovenia ústavy a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
Argumentácia sťažovateľa v sťažnosti je založená na jeho názore (s. 14
a 15 sťažnosti): „Zákonodarca ak chce upravovať podmienky podnikania, čo je podľa
sťažovateľovho názoru prirodzené, musí tak urobiť jedine priamo zákonodarca a to priamo
v zákone. V žiadnom prípade nemôže preniesť úpravu práva podnikať na obec, aby ona
upravila tieto podmienky podnikania formou všeobecného záväzného nariadenia...
Generálna prokuratúra poukazuje na skutočnosť, že... až s účinnosťou od 1. januára 2002
bolo do zákona o obecnom zriadení vložené oprávnenie pre obce stanovovať pravidlá času
predaja v obchode a času prevádzky služieb nariadením. K tomuto v prvom rade sťažovateľ
uvádza, že žiaľ naša právna úprava obsahuje nie málo protiústavných ustanovení.“
Citovaná argumentácia sťažovateľa zjavne vychádza z predpokladu, že samotný
zákon o obecnom zriadení [konkrétne § 4 ods. 3 písm. i)], podľa ktorého obec pri výkone
samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie
obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje
trhoviská, je v nesúlade s ústavou.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa sťažovateľ domáha
v konaní o sťažnosti začatia konania o súlade právnych predpisov, je potrebný návrh podaný
oprávneným subjektom podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) až f) ústavy a § 18 ods. 1 písm. a) až f)
zákona o ústavnom súde (porovnaj I. ÚS 414/2010, IV. ÚS 11/04, IV. ÚS 199/07).
Ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických
osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [(porov. čl. 127 ústavy a § 46 a nasl. zákona
o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1 písm. a) a § 37 a nasl. zákona o ústavnom súde)].
Ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je viazaný prezumpciou
ústavnosti právnej normy, ktorá sa má (mala) na posudzovaný prípad aplikovať
(porovnaj I. ÚS 39/96, I. ÚS 259/07, III. ÚS 225/04, IV. ÚS 2/08, IV. ÚS 50/2010),
a teda argumentáciu sťažovateľa o nesúlade zákona o obecnom zriadení s ústavou
ako základnej premisy, z ktorej sťažovateľ odvíja ďalšie svoje úvahy o nesprávnom
právnom posúdení jeho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, považuje
za neopodstatnenú. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi generálnej
prokuratúry nestotožňuje, ešte nemôže znamenať porušenie označených práv.
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej
prokuratúry a postupom generálnej prokuratúry
Sťažovateľ namieta v tejto časti porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru orgánmi
prokuratúry, a to v súvislosti s nedodržaním zákonných lehôt upravených na vybavenie
podnetu, resp. na postúpenie podnetu príslušnej prokuratúre.
Ústavný súd už uznesením sp. zn. III. ÚS 385/2014 zo 17. júna 2014 odmietol
ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresnej prokuratúry v konaní o podnete vedenom pod sp. zn. Pd 133/13 a dôvody tam
uvedené sa vzťahujú aj na namietaný postup generálnej prokuratúry. Ústavný súd
nepovažuje za potrebné opakovať odôvodnenie tohto rozhodnutia a v plnom rozsahu naň
odkazuje.
Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júla 2014