Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 449/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť D. M.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Szárszoi a Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8,

Michalovce, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Petra Szárszoia, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej pod sp. zn.

Pd 133/13 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod

sp. zn. VI/2 Gd 395/13/1000 a jej prípisom zo 17. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2014

doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

a prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry

Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 133/13

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 395/13/1000 a jej prípisom

zo 17. februára 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podaním doručeným okresnej

prokuratúre 17. mája 2012 žiadal o vykonanie „opatrenia... na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov... proti Mestu..., ktorého

všeobecne záväzné nariadenie, konkrétne čl. 2, čl. 3 a čl. 4 VZN... č. 125/2013... o určení

času predaja v obchode a času prevádzky služieb... je podľa sťažovateľovho názoru

v nesúlade s , , 2 a 4, a 2 SR... a v rozpore s

o ochrane spotrebiteľa a tiež v nesúlade s , ,

ods. 1, 2 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou, a v nesúlade aj s a a 2 SR“.

Okresná prokuratúra vyhodnotila sťažovateľov podnet ako dôvodný a proti

všeobecne záväznému nariadeniu mesta... č. 125/2013 podala protest pod č. k. Pd 133/13-7,

o čom sťažovateľa informovala prípisom z 24. júla 2013. Mesto... uznesením mestského

zastupiteľstva č. 76/2013 zo 6. augusta 2013 protestu okresnej prokuratúry nevyhovelo.

O ďalšom postupe okresná prokuratúra sťažovateľa neinformovala.

Opakovaným podnetom podaným 4. novembra 2013 Krajskej prokuratúre

v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sa sťažovateľ domáhal, aby „príslušný

prokurátor urýchlene preskúmal zákonnosť vybavenia... predchádzajúceho podnetu“,

zároveň, aby „krajský prokurátor podal bezodkladne na Krajský súd SR návrh a začatie

konania o súlade všeobecného záväzného nariadenia Mesta... č. 125/2013..., ktorého čl. 2,

3, 4 nie sú v súlade s .. a tiež... s , ,

ods. 1, 2 ..“ a v prípade nevyhnutnosti, aby podal „nový protest

prokurátora proti VZN... v celom rozsahu, ktorý sťažovateľ namietal“. Rovnako sťažovateľ

požadoval, aby „bola vec postúpená aj generálnemu prokurátorovi, a aby generálny

prokurátor podal návrh na začatie konania na Ústavnom súde SR o súlade všeobecne

záväzného nariadenia... s ... pre rozpor s , , a 2,

čl. 13 ods. 1, 2, 3 a 4, čl. 35 ods. 1 a 2“.

Krajská prokuratúra „opakovaný podnet“ vybavila prípisom č. Kd 237/13-7

z 9. decembra 2013 doručeným sťažovateľovi 17. decembra 2013, v ktorom uviedla,

že „preskúmaním na vec sa vzťahujúcich písomnosti a právnych predpisov zastáva názor,

že podanie protestu proti vyššie uvedenému VZN nebolo dôvodné, pretože nezistila rozpor

čl. 2, 3 a 4 predmetného všeobecného záväzného nariadenia... so zákonom. Krajská

prokuratúra sa nestotožnila s vybavením pôvodného podnetu Okresnou prokuratúrou...

a nezistila dôvod na zmenu stanoviska Okresnej prokuratúry nepodať po nevyhovení

protestu žalobu podľa a .“. Zároveň krajská prokuratúra postúpila generálnej

prokuratúre vec v časti podnetu na podanie návrhu ústavnému súdu na začatie konania

o súlade právnych predpisov.

Generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi napadnutým prípisom, že nebol

zistený dôvod na prijatie osobitného prokurátorského opatrenia a ani dôvod na zmenu

stanoviska oznámeného krajskou prokuratúrou, s ktorým sa stotožnila.

Podľa názoru sťažovateľa tak okresná prokuratúra, ako aj generálna prokuratúra

svojimi postupmi a spôsobom vybavenia jeho podnetov porušili jeho základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, právo na spravodlivé súdne konanie a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa D. M. na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho opakovaného

podnetu Generálnou prokuratúrou SR... č. VI/2 Gd 395/13/1000-4 zo dňa 17. 2. 2014

doručenom sťažovateľovi dňa 26. 2. 2014 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa D. M. na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho podnetu

Okresnou prokuratúrou v Trebišove (spis. Značka Pd 133/13) porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a spôsobom

vybavenia sťažovateľovho podnetu Okresnou prokuratúrou v Trebišove (spis. Značka

Pd 133/13) v spojení s postupom a spôsobom vybavenia sťažovateľovho opakovaného

podnetu Generálnou prokuratúrou SR č. VI/2 Gd 395/13/1000-4 zo dňa 17. februára 2014

doručenom sťažovateľovi dňa 26. 2. 2014 porušené bolo.

4. Rozhodnutie o opakovanom podnete Generálnou prokuratúrou SR

č. VI/2 Gd 395/13/1000-4 zo dňa 17. februára 2014 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie

konanie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 284,08 EUR, ktorú

je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažovateľovi D. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 EUR..., ktoré mu je Generálna prokuratúra v Košiciach povinná vyplatiť

do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na sťažovateľov účet...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru v konaní o podnete a opakovanom podnete podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) v súvislosti

s tým, že nebolo vyhovené jeho podnetu na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. c) , resp. podľa a ods. 1 (ďalej

len „OSP“) vo veci namietaného nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta T.

č. 125/2013 so sťažovateľom označenými zákonmi a .

1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 133/13

Námietky týkajúce sa postupu okresnej prokuratúry v konaní o podnete vedenom

pod sp. zn. Pd 133/13 sťažovateľ predložil už v sťažnosti doručenej ústavnému súdu

15. januára 2014, ktorú ústavný súd odmietol uznesením sp. zn.

zo 17. júna 2014. Dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto časti bol nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie, pretože na preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu

sťažovateľa okresnou prokuratúrou mal primárnu právomoc nadriadený prokurátor v konaní

o opakovanom podnete podľa zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ doplnil svoju argumentáciu vo vzťahu k okresnej prokuratúre o námietku,

že okresná prokuratúra mala bezodkladne po nevyhovení protestu prokurátora postúpiť

vec generálnej prokuratúre na účely podania návrhu ústavnému súdu na konanie o súlade

podľa .

Doplnenie sťažnosti v tejto časti nemôže zmeniť záver ústavného súdu vyslovený

už v uznesení sp. zn. zo 17. júna 2014, že na preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry v konaní o podnete sťažovateľa bol príslušný

nadriadený prokurátor v konaní o opakovanom podnete, ktorý sťažovateľ využil, a teda

ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie tejto časti sťažnosti.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 395/13/1000

a jej prípisom zo 17. februára 2014

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti žiada o „preskúmanie časti opakovaného podnetu,

ktorá sa týka podania návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právnych

predpisov s SR resp. vo veci rozporu VZN s SR“.

Ústavný súd podotýka, že predmetom konania o tejto časti sťažnosti je posúdenie

opodstatnenosti námietok sťažovateľa týkajúcich sa postupu generálnej prokuratúry

pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu, nie posudzovanie súladu všeobecného

záväzného nariadenia mesta T. so sťažovateľom označenými článkami .

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v

je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 a násl.

zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je

ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ), t. j. za porušenie základného práva

na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu,

resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.).

Podstata námietok sťažovateľa proti postupu generálnej prokuratúry spočíva v jeho

nesúhlase s právnym názorom prokurátorky generálnej prokuratúry a s jej rozhodnutím

podnetu nevyhovieť. Ťažiskom argumentácie sťažovateľa v konaní o opakovanom podnete

bola námietka, že všeobecne záväzné nariadenie mesta T... č. 125/2013 obmedzuje

v rozpore s jeho základné právo podnikať zaručené v

.

Generálna prokuratúra v napadnutom prípise okrem iného uviedla:

„Vychádzajúc z vyššie citovaných ústavných ustanovení a ich konfrontáciou s § 4

ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení nie je možné dospieť ku záveru, že by sa týmto

ustanovením obmedzovalo právo podnikať alebo právo na slobodnú voľbu povolania

Účelom predmetného ustanovenie bolo práve naopak dať obciam možnosť,

a to v rámci ich samosprávnej pôsobnosti, jednak chrániť verejný poriadok a jednak

vykonávať dohľad nad podnikateľskými činnosťami v ich obvode, stanoviť pre všetky

kategórie podnikateľov v oblasti služieb a predaja v obchode rovnaké podmienky za ktorých

budú môcť svoju podnikateľskú činnosť vykonávať.

Teda v danom prípade sa dostali do vzájomného vzťahu dva ústavné princípy,

a to právo subjektov územnej samosprávy na samostatnú správu im zverených vecí a právo

na podnikanie, pričom z hľadiska verejného záujmu, t. j. všeobecne prospešného záujmu

väčšiny obyvateľov obce, preferoval zákonodarca prvý princíp.

Rozdielnosť pri stanovovaní prevádzkových časov a pravidiel výkonu činnosti

vyplýva z miestnych podmienok determinujúcich úvahu poslancov obecných zastupiteľstiev

rozhodujúcich o rozsahu uplatnenia pôsobnosti podľa § 4 ods. 3 písm. i) zákona o obecnom

zriadení ako i teritoriálne vymedzenie rozsahu týchto pôsobností podľa článku 64a)

SR a § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení...

Vzhľadom ku skutočnosti, že oprávnenie obcí na stanovenie pravidiel času predaja

v obchode a času prevádzky služieb patrí medzi samosprávne pôsobnosti obcí, bolo

zákonodarcom v súlade s ústavnou zásadou vyplývajúcou z ustanovenia článku 67 ods. 3

SR zakotvené, že štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku

len spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne Vami namietaným ustanovením § 4

ods. 3 písm. i) zákona o obecnom zriadení.

Článok 67 ods. 3 SR je treba vo vzťahu ku zásahom do činnosti obcí

považovať za článok doplňujúci články 13 ods. 2 a 3 SR, pričom tento má

pri regulácii a ingerencii do pôsobností subjektov územnej samosprávy prioritu a jeho

použitie je i v súvislosti s ustanovením § 4 ods. 3 písm. i) zákona obecnom zriadení ústavne

konformné...

Z uvedeného vyplýva, že Vaša argumentácia zachytená v opakovanom podnete

nezakladá dôvod na prijatie opatrenia, ani na zaujatie iného stanoviska, než aké Vám bolo

prezentované vo vybavení veci Krajskou prokuratúrou Košice dňa 9. decembra 2013

pod č. Kd 237/13-7. Týmto považujem Váš opakovaný podnet v tejto veci zo strany

Generálnej prokuratúry SR za vybavený s tým, že prípadný ďalší opakovaný podnet v tejto

veci bude vybavovaný iba ak bude obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona

č. ).“

Z citovanej časti prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že generálna prokuratúra

preskúmala v rozsahu námietok sťažovateľa zákonnosť postupu podriadenej prokuratúry

v konaní o jeho podnete, preskúmala aj namietaný nesúlad všeobecne záväzného nariadenia

mesta T. so sťažovateľom označenými článkami a zákonmi, zaoberala

sa podstatnými námietkami sťažovateľa a svoje názory zrozumiteľne odôvodnila, opierajúc

sa o konkrétne ustanovenia a

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

Argumentácia sťažovateľa v sťažnosti je založená na jeho názore (s. 14

a 15 sťažnosti): „Zákonodarca ak chce upravovať podmienky podnikania, čo je podľa

sťažovateľovho názoru prirodzené, musí tak urobiť jedine priamo zákonodarca a to priamo

v zákone. V žiadnom prípade nemôže preniesť úpravu práva podnikať na obec, aby ona

upravila tieto podmienky podnikania formou všeobecného záväzného nariadenia...

Generálna prokuratúra poukazuje na skutočnosť, že... až s účinnosťou od 1. januára 2002

bolo do zákona o obecnom zriadení vložené oprávnenie pre obce stanovovať pravidlá času

predaja v obchode a času prevádzky služieb nariadením. K tomuto v prvom rade sťažovateľ

uvádza, že žiaľ naša právna úprava obsahuje nie málo protiústavných ustanovení.“

Citovaná argumentácia sťažovateľa zjavne vychádza z predpokladu, že samotný

zákon o obecnom zriadení [konkrétne § 4 ods. 3 písm. i)], podľa ktorého obec pri výkone

samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie

obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje

trhoviská, je v nesúlade s .

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa sťažovateľ domáha

v konaní o sťažnosti začatia konania o súlade právnych predpisov, je potrebný návrh podaný

oprávneným subjektom podľa až f) a až f)

(porovnaj , , ).

Ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických

osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [(porov. a a nasl. zákona

o ústavnom súde, resp. a a nasl. )].

Ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa je viazaný prezumpciou

ústavnosti právnej normy, ktorá sa má (mala) na posudzovaný prípad aplikovať

(porovnaj , , , , ),

a teda argumentáciu sťažovateľa o nesúlade zákona o obecnom zriadení s

ako základnej premisy, z ktorej sťažovateľ odvíja ďalšie svoje úvahy o nesprávnom

právnom posúdení jeho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, považuje

za neopodstatnenú. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi generálnej

prokuratúry nestotožňuje, ešte nemôže znamenať porušenie označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej

prokuratúry a postupom generálnej prokuratúry

Sťažovateľ namieta v tejto časti porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru orgánmi

prokuratúry, a to v súvislosti s nedodržaním zákonných lehôt upravených na vybavenie

podnetu, resp. na postúpenie podnetu príslušnej prokuratúre.

Ústavný súd už uznesením sp. zn. zo 17. júna 2014 odmietol

ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresnej prokuratúry v konaní o podnete vedenom pod sp. zn. Pd 133/13 a dôvody tam

uvedené sa vzťahujú aj na namietaný postup generálnej prokuratúry. Ústavný súd

nepovažuje za potrebné opakovať odôvodnenie tohto rozhodnutia a v plnom rozsahu naň

odkazuje.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014