Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 562/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. A., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. M. D., R., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1,

, a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. z 11. júla 2012, uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. zo 14. marca 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 6. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. A. o d m i e t a pre neplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2013 doručená sťažnosť R. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. júla.2012, uznesením Krajského súdu v

Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. marca 2013 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo

6. augusta 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede

sp. zn. z 11. 07. 2012 som bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 3 písm. a/Tr. zák. na tom skutkovom základe, že.... v presne nezistenom období

od 27. augusta 2008 do 02. septembra 2009 v D. ako kupujúci nehnuteľnosti- rodinného

domu..., uviedol do omylu L. C. a jeho manželku M. C. ako predávajúcich uvedenej

nehnuteľnosti tak, že dňa 27. 08. 2008 predložil predávajúcim k podpísaniu Kúpnu zmluvu

obsahujúcu kúpnu cenu v dohodnutej výške 3.100.000,- Sk... následne vymenil druhú stranu

už podpísanej a zviazanej kúpnej zmluvy a založil do zmluvy náhradnú stranu s pozmenenou

kúpnou cenou vo výške 2.100.000,- Sk... kúpnu zmluvu s takto pozmeneným obsahom

predložil Správe katastra v D., kde bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva k uvedenej

nehnuteľnosti, pričom predávajúcim zaplatil len časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške

2.000.000,- Sk..., čím poškodeným spôsobil škodu vo výške 1.100.000,- Sk...

Za to mi podľa § 221 odsek 3 Tr. zákona... uložil nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 3... roky...

Podľa som bol súčasne zaviazaný nahradiť škodu pre

poškodenú M. C. vo výške 36.513,31 €.

Proti tomuto rozsudku som prostredníctvom obhajkyne podal odvolanie čo do viny a

trestu, ktoré Krajský súd.. uznesením sp. zn. -190 zo 14. 03. 2013 podľa § 319

Tr. po. zamietol.

Dovolanie, ktoré som proti uzneseniu Krajského súdu... sp. zn. -190

zo 14. 03. 2013 podal, najvyšší súd... uznesením sp. zn. zo 06. 08. 2013

odmietol...“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej cituje ustanovenia § 2 ods. 7, 9, 10 a 11, § 34 ods. 1 a 2,

, a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a tiež , až 4, čl.

47 ods. 1 až 4, a a až 4 a až 3

dohovoru a uvádza: «uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. zo 06. 08. 2013,

je mu predchádzajúcim uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 14. 03.

2013 a rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. z 11. 07. 2012

ako aj konaním, ktoré im predchádzalo boli porušené moje základné práva a slobody,

najmä základné právo na spravodlivý proces a spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie...

Súdy rozhodujúce v mojej trestnej veci sa týmto základným ústavným princípmi

neriadili.

Všeobecne súdy moju žiadosť prednesenú v rámci záverečnej reči na Okresnom súde

v Dunajskej Strede, resp. posledného slova, neskôr obsahovo premietnutú do odvolania i

dovolania na doplnenie dokazovania neakceptovali, ale ani zabezpečené dôkazy v zmysle

zásad uvedených v nevyhodnotili a tak zásadným spôsobom zasiahli

nielen do môjho práva na obhajobu a znemožnili jej účinné presadenie v rámci meritórneho

rozhodnutia vo veci, ale mi tým upreli aj SR a Dohovorom zaručené právo na

spravodlivý proces a rozhodnutie, ale tiež v rámci kontradiktórnosti procesu právo na

rovnosť strán. Takéto znemožnenie mojej obhajoby, práva na spravodlivé rozhodnutie a

uplatnenie rovnosti „strán“ nastalo tým, súdy odmietli akceptovať dôkazy jednoznačne

vyznievajúce v môj prospech, bez zjavného dôvodu však odmietli akceptovať a vykonať

mnou navrhované dôkazy a napriek ich reálnej potrebe a objektívnosti zvýraznili dôkazy,

ktoré v celom súhrne dôkazov /najmä tých ktoré by v prípade akceptovania návrhu na

vykonanie ďalších dôkazov jednoznačne mohli potvrdiť moju obhajobu/ nemôžu dávať

základ pre uznanie viny...

Som presvedčený, že pokiaľ súdy neakceptovali môj návrh z 13. 06. 2011 a z 11. 07.

2012 na doplnenie dokazovania t. j. aby boli zabezpečené všetky exempláre vyhotovených

kúpnych zmlúv /malo sa jednať o 7 exemplárov/ a tieto boli dané všetky na znalecké

skúmanie, vyššie uvedené právo a zásady boli porušené...

Je nepochybné, že ešte pred odovzdaním uvedených 3 exemplárov zmlúv na znalecké

dokazovanie, s týmito mohli dôjsť do kontaktu aj iné osoby /vrátane poškodených/ než len

odsúdený a teda sa nedá vylúčiť zásah do ich originality aj niekým iným než odsúdeným.

Práve z tohto dôvodu mali súdy akceptovať môj návrh na zabezpečenie všetkých 7-ich

exemplárov zmlúv...

Akceptácia tohto návrhu má však reálny základ aj vo výpovediach zamestnankýň

matriky, ktoré dokazovali, že podpisy poškodených boli overené na 7-ich exemplároch

kúpnej zmluvy, ale tiež vo výpovedi svedkyne Jolany Horváthovej, ktorej bola na

pojednávaní predložená kúpna zmluva zo strany odsúdeného a o ktorej sa vyjadrila, že

viazanie na nej je správne. Keď jej však bola predložená kúpna zmluva zo strany

poškodených konštatovala podozrenie z manipulácie so šnúrkou na zmluve.

Z uvedeného je zrejmé, že všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy nie sú rovnaké, pričom

zmluva, ktorú mám ja k dispozícii mi bola vrátená zo Správy katastra a je úplne rovnaká a

neporušená ako exemplár uložený na Okresnom súde v Dunajskej Strede v spise sp. zn. 4 C

103/2008.

Ak by obsahovo zhodné zmluvy v časti svojich exemplárov vykazovali zásahy do

viazania a v časti svojich exemplárov by takého zásahy nevykazovali, došlo by z hľadiska

vierohodnosti tvrdení poškodených k zásadnému posunu v ich neprospech a k potvrdeniu

mojej obhajoby tak ako v ich logických súvislostiach podrobne vyhodnocujem v odvolaní

podaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. z 11. 07.

2012.»

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1) základné práva sťažovateľov R. A. podľa čl. 46 ods. 1, § 47 ods. 3, § 48 ods. 2,

49 SR a podľa Dohovoru... boli Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede

sp. zn. z 11. 07. 2012, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 14. 03. 2013 a nadväzujúcim uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2

Tdo 39/2013 zo 06. 08. 2013 porušené.

2.) Zrušujú sa uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 14. 03.

2013 a naň nadväzujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 06. 08.

2013 a vec sa vracia Krajskému súd v Trnave, aby o nej znovu konal a rozhodol...“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a a nasledujúcich zákona

o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné

náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že odôvodnenie predloženej sťažnosti

neobsahuje čo i len jedinú dostatočne konkrétnu ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá

by mala svedčiť v prospech záveru o porušení niektorého z označeného základného práva

podľa a práva podľa dohovoru a na ktorých ochranu je ústavný súd podľa

ods. 1 povolaný.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ale v odôvodnení riadne neodôvodnil a priamo nekonkretizoval, v čom vidí

porušenie svojich základných práv podľa , a

a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami.

V posudzovanom prípade je obsah sťažnosti založený iba na tom, že všeobecne súdy

jeho žiadosť „prednesenú v rámci záverečnej reči na Okresnom súde v Dunajskej Strede...

neskôr obsahovo premietnutú do odvolania i dovolania na doplnenie dokazovania

neakceptovali..., a tak zásadným spôsobom zasiahli nielen do môjho práva na obhajobu...,

ale mi tým upreli... právo na spravodlivý proces a rozhodnutie, ale tiež v rámci

kontradiktórnosti procesu právo na rovnosť strán...

Som presvedčený, že pokiaľ súdy neakceptovali môj návrh z 13.06.2011 a z

11.07.2012 na doplnenie dokazovania t. j. aby boli zabezpečené všetky exempláre

vyhotovených kúpnych zmlúv /malo sa jednať o 7 exemplárov/ a tieto boli dané všetky na

znalecké skúmanie, vyššie uvedené právo a zásady boli porušené... “.

Takéto odôvodnenie nie je spôsobilé na ústavnoprávny prieskum a sťažnosť

neobsahuje náležitosti požadované napriek tomu, že je

sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným odborníkom spôsobilým na jej riadne odôvodnenie.

Takisto ani namietané porušenie jeho „základného práva podľa “ nie je

namieste, keďže samotný článok neobsahuje základné právo alebo slobodu, ale

vyjadruje iba jeden z princípov právneho štátu, požiadavku zákonnosti v trestnom práve

a vymedzuje podmienky trestnej zodpovednosti a požiadavku presného zákonného

vymedzenia druhu a intenzity trestných sankcií.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje relevantné

odôvodnenie (podstatnú náležitosť vyžadovanú ) ako

východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci

samej, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

(obdobne. , a sp. zn. ) bez toho, aby

preskúmal namietané rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré sťažovateľ riadne k sťažnosti

navyše ani nepripojil, čo bola tiež jeho povinnosť ( ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež zdôrazňuje, že takýto rozsah nedostatkov

zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný

odstrániť z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov

konania (napr. , a iné). V tejto súvislosti ústavný súd už

vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady...“ (napr. , ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013