Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 736/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. H. L., P., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P.,

Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. marca 2013,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. H. L. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. septembra 2013 doručená sťažnosť JUDr. H. L. (ďalej len „sťažovateľka“, v citovanom

texte aj „navrhovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 26. marca 2013.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

navrhovateľky v súdnom spore „o určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore

so zásadou rovnakého zaobchádzania a o úhradu majetkovej ujmy v peniazoch“, proti

Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„odporca“) vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. . Okresný súd

uznesením z 9. januára 2013 zamietol návrh odporcu na zloženie preddavku sťažovateľkou.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 26. marca 2013 na základe odvolania

odporcu prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka namieta postup okresného súdu, ktorý „v poučení písomne

vyhotoveného uznesenia pripustil proti uzneseniu opravný prostriedok – odvolanie, ktorý

žalovaná využila...“, a najmä postup krajského súdu, ktorý napadnutým uznesením

prvostupňové uznesenie zrušil, čím podľa názoru sťažovateľky „prekročil ústavný princíp...

vyjadrený v “, lebo priznal právo žalovanej strane podať odvolanie proti

uzneseniu, ktorým „sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa

“, čo je podľa jej názoru „v rozpore s ust. “.

4. Krajskému súdu ďalej vytýka, že v napadnutom uznesení nereagoval na jej

podanie, ktoré mu bolo doručené 17. mája 2013, podľa jej názoru ešte pred písomným

vyhotovením namietaného rozhodnutia o odvolaní (prijatým na zasadnutí senátu 26. marca

2013, pozn.). Taktiež namieta, že uznesenie odvolacieho súdu jej bolo doručené „v rozpore

s ust. “, lebo nebolo súčasne doručené aj jej právnemu zástupcovi.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru uznesením krajského

súdu sp. zn. z 26. marca 2013, zrušil toto rozhodnutie a prikázal krajskému

súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť. Súčasne žiadala priznať jej náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 26. marca 2013, ktorým zrušil odvolaním napadnuté uznesenie okresného

súdu z 9. januára 2013 (pozri bod 2).

10. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto

predpisom v posudzovanej veci je v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ).

12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

13. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnym

názorom krajského súdu, najmä s interpretáciou a následnou aplikáciou ustanovenia § 202

ods. 3 písm. q) (v spojení s ustanovením ).

14. Krajský súd namietaným uznesením z 26. marca 2013 zrušil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu z 9. januára 2013 (pozri bod 2). V odôvodnení svojho

rozhodnutia najprv oboznámil podstatu prvostupňového rozhodnutia a odvolaciu

argumentáciu odporcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p, bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nutné

zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa , navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu odporcu na uloženie povinnosti

navrhovateľke zložiť preddavok na trovy konania ( ) správne uviedol,

že odporcom v súdenej právnej veci je účastníkom - Slovenská republika - ktorej majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.

Avšak záver prvostupňového súdu o tom, že v danej veci nie sú kumulatívne splnené

podmienky uvedené v pre zastavenie konania z dôvodu nezloženia

preddavku navrhovateľkou bol nesprávny. Tento záver vyvodzoval prvostupňový súd

z gramatického výkladu predmetného ustanovenie a zo skutočnosti, že v danej právnej veci

nemožno uložiť povinnosť zložiť preddavok odporcovi - Slovenskej republike, pretože

majetkové pomery štátu ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní.

Odvolací súd má za to, že nevylučuje možnosť zastavenia

konania v dôsledku nesplnenia súdom uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania navrhovateľovi aj v prípade, ak návrh na zloženie preddavku podľa § 141 a ods. 1

dal odporca, ktorému nemožno uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemá v prípade odporcu na mysli iba

takého účastníka, ktorému je možné uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ale

aj takého účastníka, u ktorého toto nemožno, tak ako je to v danom prípade, nakoľko je

odporcom v konaní štát, ktorému nie je možné danú povinnosť uložiť. Súd prvého stupňa si

predmetné ust. vyložil tak. že ho môže aplikovať iba v prípade, ak

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania možno uložiť obom účastníkom, tak ako aj

navrhovateľovi, tak aj odporcovi. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto záverom

prvostupňového súdu, nakoľko podľa jeho názoru citované ustanovenie počíta aj

s možnosťou, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania možno uložiť len

navrhovateľovi, ktorý nespĺňa predpoklady pre oslobodenie podľa v celom

rozsahu a to práve v prípade, ak odporcom je účastník, ktorý povinnosť zložiť preddavok

na trovy nemá preto, že mu takáto povinnosť nemôže byť uložená (jeho majetkové pomery

nemôžu byť usporiadané podľa osobitného právneho predpisu).

Súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na zloženie preddavku na trovy konania

predčasne nakoľko neskúmal, či navrhovateľka spĺňa predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu. Odvolací súd má za to, že

prvostupňový súd ust. nesprávne právne posúdil.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

).

V ďalšom konaní bude mať prvostupňový súd za úlohu preskúmať, či navrhovateľka

spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle

a po posúdení tejto otázky následne opätovne rozhodnúť o návrhu odporcu na uloženie

povinnosti navrhovateľovi v zmysle

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3

súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.“

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona () je

namietané uznesenie krajského súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd považuje postup

krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky za legitímny a vylučujúci možné

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu

a namietaným porušením označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

16. Ústavný súd nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že namietané

rozhodnutie krajského súdu nie je rozhodnutím v merite veci (pozri záverečnú časť

odôvodnenia uznesenia krajského súdu v bode 14) a sťažovateľka sa bude môcť domáhať

nápravy porušenia označených práv (alebo ochrany pred ich eventuálnym porušením) aj ňou

tvrdenými skutočnosťami uvedenými v bode 4 (t. j. pripomienkami zo 14. mája 2013

k odvolaniu odporcu a tiež prípadným doručovaním rozhodnutia odvolacieho súdu)

v ďalšom (pokračujúcom) konaní v predmetnej veci (princíp subsidiarity). S prihliadnutím

na tieto skutočnosti je ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti (čl. 127 ods. 1

v spojení s a ) nedostatok právomoci

ústavného súdu.

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko

sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013