Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 748/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátkou

JUDr. V. F., K., vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 8. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2013 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. októbra 2013.

2. Z podanej sťažnosti a predovšetkým z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ

je uznesením Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej

protizločineckej jednotky, expozitúry Východ, pod ČVS: PPZ-380/NKA-PZ-VY-2013

z 12. apríla 2013 stíhaný pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a),

4 písm. b) a 5 písm. a) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. apríla 2013 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 5. júna 2013 bol sťažovateľ vzatý

do väzby z dôvodov podľa a Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V ďalšom okresný

súd svojím uznesením sp. zn. z 1. októbra 2013 rozhodol o zamietnutí žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby a zároveň o jej predĺžení do 11. mája 2014. Krajský súd

rozhodol svojím uznesením sp. zn. z 8. októbra 2013 o zamietnutí

sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 1. októbra

2013. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti vytkol postupu a uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 1. októbra 2013 predovšetkým to, že „Rozhodnutie Okresného súdu Prešov

o predĺžení lehoty väzby a zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie z väzby s príslušným

odôvodnením mi však vôbec nebolo doručené a nebolo doručené ani mojej obhajkyni.

Nemal som preto možnosť oboznámiť sa s dôvodmi rozhodnutia súdu a kvalifikovane sa

k nim vyjadriť. Som názoru, že týmto postupom Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu

v Prešove bol porušený zákon tým, že rozhodnutie o predĺžení väzby mi nebolo doručené

a tým mi bola odňatá možnosť obhajoby.

Zákon bol porušený aj postupom Krajského súdu v Prešove, ktorý aj tento zrejme

prehliadol nezákonný postup Okresného súdu v Prešove a sťažnosť bezdôvodne zamietol

s tým, že som svoju sťažnosť neodôvodnil.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu v Prešove v konaní a jeho uznesením

z 1. 10. 2013 v spojení s postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

a uznesením zo dňa 08. 10. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa na obhajobu

podľa Čl. 50 ods. 23 SR, a Čl. 6 ods. 3 písm. b/, c/ Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd.“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva... Podľa § 20

ods. 2 k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Podľa musí sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie..., (i) ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, ... (ii) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,... (iii) proti komu sťažnosť

smeruje.

8. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne

zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a ). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd

môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2

).

9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti (ale rovnako v texte samotnej sťažnosti, pozn.)

správne označil právo na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ktorého

porušenie namieta, avšak ďalšie ním označené právo podľa neexistuje.

Ak sa sťažovateľ mienil domáhať ochrany svojho práva na obhajobu podľa , tak

uvedené právo je vyjadrením . Ďalším nedostatkom textu sťažnosti

i navrhovaného petitu sú nesprávne označené rozhodnutia a postup všeobecných súdov,

proti ktorým sťažnosť smeruje. Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesenie z 1. októbra 2013, ako aj postup krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesenie z 8. októbra 2013 sa netýka

sťažovateľa, ale iného obvineného. Sťažovateľovej trestnej veci sa týka, resp. k osobe

sťažovateľa sa vzťahuje postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesenie z 1. októbra 2013, ako aj postup krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesenie z 8. októbra 2013. Z uvedeného je zrejmé, že

sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom (v texte sťažnosti i v navrhovanom petite)

domáha preskúmania rozhodnutí a postupov všeobecných súdov, ktorými ani nemohlo dôjsť

k potencionálnemu zásahu do ním správne označeného práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3

písm. b) a c) dohovoru, ktoré sa na jeho osobu nevzťahujú, resp. sa ho nedotýkajú.

10. V poradí ďalším nedostatkom podanej sťažnosti je priložené splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, z ktorého vyplýva, že je

zmätočné a týka sa zastupovania v rozsahu tam označených práv podľa

(k tomu pozri bod 1 a 4).

11. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 9 a 10) ústavný súd pripomína, že

tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013