Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 757/2013
PDF · 214.92 KB
No categories available
I. ÚS 757/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., toho času vo väzbe, zastúpeného
advokátom JUDr. Ing. M. C., N., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5
ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 Tpo 24/2013 z 20. júna 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
21. augusta 2013 doručená sťažnosť Š. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia ním označených základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 24/2013 z 20. júna 2013 (ďalej len „napadnuté
uznesenie krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné
stíhanie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných látok, psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. d) a 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. l Tp 85/2012
z 30. novembra 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. l Tpo 51/2012
zo 6. decembra 2012 boli obvinení Š. K. (sťažovateľ) a G. Š. vzatí do väzby podľa § 71 ods.
1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“).
3. Sťažovateľovi a ďalšiemu obvinenému na základe návrhu krajského prokurátora
okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 38/2013 z 11. júna 2013 predĺžil väzbu do 24. decembra
2013. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť. Krajský súd napadnutým
uznesením zrušil uznesenie okresného súdu o predĺžení väzby a sám vo veci rozhodol tak,
že sťažovateľovi väzbu predĺžil do 27. októbra 2013.
4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta odôvodnenie napadnutého uznesenia
krajského súdu, ktorým sa rozhodlo o predĺžení väzby sťažovateľa a ďalšieho obvineného.
Sťažovateľ tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno zistiť,
o aké konkrétne skutočnosti sa krajský súd vo svojom rozhodnutí opieral.
5. Sťažovateľ tiež namieta, že orgány činné v trestnom konaní nekonajú plynule
a tak, ako to vyžaduje väzobné stíhanie. K tomuto sťažovateľ okrem mimo iného uviedol,
že „od 12. 04. 2013 do 18. 04. 2013 a potom od tohto dátumu až do 21. 08. 2013 kedy
bolo vykonané nahliadnutie do spisu bol vyšetrovateľ úplne nečinný, t. j. neboli vykonané
žiadne relevantné úkony“.
6. Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti tvrdí, že odôvodnenie jeho väzby
je v návrhoch prokuratúry a v súdnych rozhodnutiach v zásade rovnaké a že v žiadnom
z uvedených dokumentov nie je individualizované skutkové a právne odôvodnenie
jeho väzby. Podľa názoru sťažovateľa z rozhodnutia krajského súdu nemožno zistiť,
ktoré dôvody väzby sa vzťahujú priamo na jeho osobu, čo má v spojení s absenciou
presvedčivých konkrétnych skutočnosti za následok nezákonnosť jeho väzby.
7. Sťažovateľ tiež namieta nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní
v súvislosti s domovou prehliadkou vykonanou 13. júna 2013, k čomu uvádza:
„Predmetná prehliadka bola vykonaná aj napriek tomu, že obvinený je už vyše
pol roka vo väzbe a nehnuteľnosť je trvalo užívaná jeho manželkou a je vo vlastníctve jeho
svokry... prehliadka bola vykonaná za účelom zaistenia počítačov dôležitých pre trestné
konanie vedené v Nórskom kráľovstve... Sťažovateľovi nie je známy žiaden právny predpis
platný v Slovenskej republike, ktorý by oprávňoval orgány činné v trestnom konaní
vykonávať domové prehliadky na zaistenie vecí slúžiacich na trestné stíhanie vedené v inom
štáte... O tejto domovej prehliadke... nie je jediná zmienka vo vyšetrovacom spise... Okrem
toho vo veci rozhodol sudca odlišný od sudcu pre prípravné konanie.“
8. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej tvrdí, že „v predmetnom znaleckom posudku
neboli skúmané stopy, ktoré boli predmetom zaistenia“. K tomuto bodu sťažovateľ uvádza:
«Ako vyplýva zo zápisnice o prehliadke iných priestorov alebo pozemkov... polícia
zaistila 54.600 ks. tabliet nezisteného druhu a pôvodu, bielej farby s nápisom „A.“...
Zápisnica bola prečítaná a podpísaná siedmimi osobami, a keďže aj na jej opise je uvedená
značka „A.“ možno pochybovať, čo vlastne bolo odovzdané na znalecké skúmanie, keďže
ďalej sa pracuje so značkou R.. Taktiež z nekvalitných fotiek nie je možné určiť značku lieku
pri zaistený, pričom však fotografie nie sú podpísané ani nie je možné zistiť, kedy, kým a
kde boli vyhotovené. Okrem toho nesedí ani celkový počet zaistených tabliet (54.600 ks) s
počtom, ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu (54.543 ks) s tým, že niektoré balenia
boli porušené o čom sa v zápisnici nie je možné dočítať... Väzba sťažovateľa je teda
založená na nezákonne získaných dôkazoch v rozpore s Ústavou, ako aj Trestným
poriadkom.»
9. Napokon sťažovateľ namieta:
„... až do zmeny obhajcu nemal sťažovateľ vo veci tlmočníka z jazyka maďarského
a to napriek tomu, že zjavne neovláda slovenčinu na tej úrovni aby mohol
po niekoľkohodinovom výsluchu kontrolovať svoju výpoveď zaznamenanú v slovenčine
resp. nemohol sa vyjadrovať v rovnakých gramatických tvaroch a časovej súvislosti
ako by sa bol vyjadril v rodnom jazyku.“
10. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:
„1. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 2 Tpo/24/2013 porušil sťažovateľove právo
definované čl. 5 ods. 1 písm. c/ ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd .
2. Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 2 Tpo/24/2013 porušil sťažovateľove právo
definované čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy SR
3. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 06. 2013
sp. zn. 2 Tpo/24/2013 v časti týkajúcej sa obvineného Š. K., a prikazuje obvineného Š. K.,
prepustiť na slobodu.
4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 5.000,- Eur, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd v Nitre do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.
5. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
na účet jeho právneho zástupcu vo výške 331,12 €.“
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) osobná sloboda sa zaručuje.
15. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 2 dohovoru nikoho nemožno stíhať alebo
pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 17
ods. 5 ústavy a čl. 8 ods. 5 dohovoru do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
16. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený
pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci
a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie
sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Podľa čl. 5
ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,
má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti
jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
17. Podstatu predloženej sťažnosti tvoria tvrdenia sťažovateľa, že z odôvodnenia
uznesenia krajského súdu nemožno zistiť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých krajský
súd rozhodol o predĺžení väzby sťažovateľa, že odôvodnenie väzby je v návrhoch
prokurátora a v uzneseniach okresného súdu a krajského súdu v zásade rovnaké a že
v žiadnom z uvedených dokumentov nie je individualizované skutkové a právne
odôvodnenie väzby, že jeho väzba sa zakladá na nezákonne získaných dôkazoch
a nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, že sťažovateľ nemal
až do zmeny obhajcu vo veci tlmočníka a že vyšetrovateľ vo veci nekoná plynule.
18. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a s ním súvisiace
uznesenie okresného súdu.
Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci
nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov vrátane Trestného
poriadku. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť
princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane uviedol
(napr. II. ÚS 13/01), že ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd
(resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom,
ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou alebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany
ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom
rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne
popreli účel a význam zákonného predpisu (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,
19. Pokiaľ ide o sťažovateľove námietky týkajúce sa odôvodnenia uznesenia
krajského súdu, a síce, že z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých krajský súd rozhodol, že odôvodnenie väzby je v návrhoch
prokuratúry i súdnych rozhodnutiach v zásade rovnaké a že v žiadnom z uvedených
dokumentov nie je individualizované skutkové a právne odôvodnenie väzby, ústavný súd
zastáva názor, že uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu jasne
a zrozumiteľne podáva výklad, akými úvahami sa súd spravoval a z akého dôvodu
a na základe akých právnych predpisov bolo vo veci rozhodnuté, čo v okolnostiach danej
veci znamená, na akých konkrétnych skutočnostiach okresný súd a krajský súd založili
svoje rozhodnutia. Ústavný súd zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého uznesenia
krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu je tiež jasne individualizované
skutkové a právne odôvodnenie väzby sťažovateľa.
V uznesení okresného súdu sa okrem iného uvádza: „Vzhľadom na vzájomné
prepojenie obvinených J. K., Š. K. a G. Š. a ich kontakty vo Švédsku, Nórsku prípadne
Dánsku, odôvodňujú možnosť vzájomného ovplyvňovania. Tieto konkrétne skutočnosti,
ktoré odôvodňovali vzatie oboch obvinených do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku naďalej trvajú...
Počas prípravného konania boli zistené také konkrétne skutočnosti u oboch
obvinených, ktoré odôvodňujú trvanie väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Obvinený Š. K. priznal, že má dve maloleté deti, platí hypotéku a má iné náklady, pričom
mu zdravotný stav nedovoľuje vykonávať prácu vodiča kamiónu. Obvinený G. Š. uviedol, že
má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom a je nezamestnaný. Obaja priznali, že
sú v dobrom vzťahu s obvineným J. K., ktorý má kontakty na zahraničie a má príbuzných
hlavne vo Švédsku. Tieto skutočnosti odôvodňujú obavu, že obaja obvinení po prepustení na
slobodu, by mohli pokračovať v trestnej činnosti, pre akú sú stíhaní, aby si zadovážili aspoň
čiastočne prostriedky na živobytie.“
V napadnutom uznesení krajského súdu sa ďalej uvádza: „Aj nadriadený súd zistil,
že u oboch obvinených dôvody väzby pre ktoré boli do nej vzatí, teda dôvod väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. i naďalej trvajú, pretože vzhľadom na kontakty najmä
obvineného K., ktoré mal s obvineným K. a najmä na to, že väčšinou spolu komunikovali
telefonicky a mal kontakty tiež na ďalšie osoby, ktoré v rámci dožiadania mali byť vypočuté
vo Švédsku, je tu dôvodná obava, že pri prepustení z väzby bude pôsobiť na svedkov alebo
spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné
konanie...
U oboch obvinených tiež je daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
pretože z doterajšieho konania pred vzatím do väzby obvinených vyplývajú konkrétne
skutočnosti, že by mohli pokračovať v páchaní trestnej činnosti a takýmto spôsobom
si zadovažovať prostriedky na svoju obživu.“
20. Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského
súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, sa ústavný súd
domnieva, že z tohto rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu
alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery krajského
súdu teda nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Vychádzajúc
z uvedených úvah je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým
rozhodnutím krajského súdu a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľa. Túto
časť sťažnosti preto ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
21. Sťažovateľ ďalej namietal „nezákonnú domovú prehliadku“ a „nezákonne
získané dôkazy“.
Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu
základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém
tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci
všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne
zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv
a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie
dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby,
(alebo je vo väzbe, pozn.), bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo
aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre
konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c)
Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola
vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím
väzobného súdu o predĺžení väzby. Do obsahu právomocí ústavného súdu nepatrí
preskúmať postup (hodnotenie), ako aj správnosť skutkových a právnych záverov
všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na ponechanie
sťažovateľa vo väzbe. Ústavný súd sa preto pri skúmaní obmedzenia osobnej slobody
sústreďoval na preskúmanie toho, či k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa došlo
z dôvodov a spôsobom, ktoré ustanovuje (umožňuje) ústavnokonformný výklad príslušných
ustanovení Trestného poriadku, bez toho, aby nahrádzal právomoc a postupy všeobecných
súdov (II. ÚS 76/02).
Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly
zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne alebo by boli v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti (ako nadmerný formalizmus) či interpretácia a aplikácia zákonných pojmov
by bola v inom než zákonom ustanovenom a právnickým myslením konsenzuálne
akceptovanom význame, a boli tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,
a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne
napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, III. ÚS 151/05).
Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že mu zásadne neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy
(znalecké dokazovanie, domová prehliadka a iné), tak ako to požaduje sťažovateľ vo svojej
sťažnosti. Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s uvedenými
úlohami ústavného súdu, ale popieral by základnú zásadu ústnosti a zásadu bezprostrednosti
trestného konania, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy.
22. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd zastáva názor, že skutkové a právne
závery všeobecného súdu nevykazujú znaky svojvôle alebo že by boli zjavne
neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že niet žiadnej spojitosti medzi
napadnutým rozhodnutím krajského súdu a tvrdeným porušením základného práva
sťažovateľa. Túto časť sťažnosti preto ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
23. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, a síce, že vyšetrovateľ vo veci nekoná
plynule, ústavný súd poukazuje na závery okresného súdu a krajského súdu, z ktorých
vyplýva, že „trestná činnosť obvinených bola vykonávaná v rôznych štátoch Európy a je
potrebné vyčkať na právnu pomoc zo Švédskeho kráľovstva, ktorú podala Generálna
prokuratúra, ako aj na to, že doposiaľ neboli vyhotovené prepisy telefónnych záznamov,
čo vzhľadom k tomu, že ide aj o komunikáciu v inom ako slovenskom jazyku je technicky
a časovo náročné a ich prepustením by bolo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného
konania“.
V uznesení krajského súdu sa ďalej uvádza, že „... vyšetrovateľ okrem toho, že
vypočul svedkov v predmetnej veci, boli vypracované a do spisu založené znalecké posudky,
ktoré boli vypracované vo februári 2013... vo veci bolo požiadané Švédske kráľovstvo a
jeho príslušné orgány o spoluprácu, kde vyšetrovateľ túto žiadosť zaslal prokuratúre
19. 04. 2013, pričom v máji 2013 bola táto žiadosť prokurátorom spracovaná a odoslaná...
tiež bolo požiadané o zaslanie telefonických záznamom a ich doslovných prepisov
urobených v tomto konaní, pričom ako vyplýva zo správy Krajskej prokuratúry v Nitre
prepisy záznamov o uskutočnenej telefonickej prevádzke vzhľadom na rozsah nie sú ešte
k dispozícii a majú byť vyhotovené najneskôr koncom júna 2013... nemožno potom
konštatovať, že vo veci sa nekoná. Procesnými úkonmi v trestnom konaní nie sú iba
výsluchy obvinených a svedkov, ale aj zabezpečovanie iných dôkazných materiálov
potrebných na objasnenie tejto veci.“.
24. S odkazom na závery okresného súdu a krajského súdu, ktoré dávajú odpoveď
na sťažovateľovu námietku týkajúcu sa prieťahov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
sťažovateľa v časti týkajúcej sa prieťahov v konaní vyšetrovateľa je zjavne neopodstatnená.
25. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným
právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).
O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, preto ústavný súd považuje sťažnosť
v už uvedených častiach a z už uvedených dôvodov za zjavne neopodstatnenú.
26. Sťažovateľ napokon namietal, že „... až do zmeny obhajcu nemal sťažovateľ
vo veci tlmočníka z jazyka maďarského a to napriek tomu, že zjavne neovláda slovenčinu
na tej úrovni aby mohol po niekoľkohodinovom výsluchu kontrolovať svoju výpoveď
zaznamenanú v slovenčine...“.
27. Ústavný súd konštatuje, že s námietkou týkajúcou sa absencie tlmočníka
na výsluchu vykonanom 1. februára 2013 sa už vysporiadal vo svojom rozhodnutí
sp. zn. III. ÚS 270/2013 z 2. júla 2013, keď konštatoval, že v prípade sťažovateľa absencia
tlmočníka nijako nezasiahla do jeho práva na spravodlivý proces. Ústavný súd preto
v okolnostiach tejto veci posúdil, že sťažnosť sťažovateľa je v uvedenej časti neprípustná.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
29. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť
a neprípustnosť, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa,
ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013