Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 42/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEGAL

CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Radoslav Kačur, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. októbra 2013 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len

„okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. , ktoré je v súčasnosti

vedené pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca sa žalobou

doručenou okresnému súdu 27. januára 2011 domáhal proti vydavateľovi denníka „PLUS

JEDEN DEŇ“ ako žalovanému nárokov z titulu ochrany svojej osobnosti. O žalobe

sťažovateľa nebolo právoplatne rozhodnuté, čím podľa názoru sťažovateľa dochádza

k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ 17. septembra 2012 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená jej prípisom z 25. septembra 2012 a vyhodnotená

ako nedôvodná.

Sťažovateľ na základe uvedeného v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

jeho sťažnosti vyhovel a konštatoval, že

„1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod spis. zn.

(po vrátení veci Okresnému súdu Brezno Krajským súdom v Bratislave vedenom po spis. zn.

) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Brezno prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.

(po vrátení veci Okresnému súdu Brezno Krajským súdom v Bratislave vedenom po spis. zn.

) konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi M. P. priznáva finančné zadosťučinenie 5.000,- Eur, ktoré je

Okresný súd Brezno povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi M. P. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Brezno

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 27. januára 2011

a dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Konanie vedené okresným súdom v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

22. októbra 2013 trvalo necelé tri roky.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv, ktoré odôvodňuje nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd poukazuje na svoju

judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ). Ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , ).

Ústavný súd v súvislosti s napadnutým konaním pre úplnosť uvádza, že už raz

sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie tých istých práv, odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti, a to uznesením sp. zn. z 13. februára 2013.

Po uplynutí približne ôsmich mesiacov sa sťažovateľ opätovne obrátil na ústavný súd

vo svojej podstate s identickou sťažnosťou. Ako sám sťažovateľ v sťažnosti uviedol,

v období po odmietnutí jeho skoršej sťažnosti sa uskutočnilo len jedno pojednávanie

vo veci samej, a to 30. apríla 2013, ktoré však bolo odročené. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti

tiež uviedol, že „aj napriek skutočnosti, že vo veci sa uskutočnili viaceré pojednávania, tak

sťažovateľ doteraz neregistruje, aký obraz o skutkovom stave má súd...“. Tieto skutočnosti

dôvodne spochybňujú tvrdenia sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd nariadil

v napadnutom konaní celkom šesť termínov pojednávaní, z toho dvakrát sa pojednávanie

neuskutočnilo, pretože okresný súd bol nútený nariadené pojednávanie 2. decembra 2011

odročiť z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov a raz nariadené

pojednávanie 15. januára 2013 zrušil z dôvodu neúčasti právneho zástupcu sťažovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti opomenul skutočnosť, že okresný súd po odmietnutí jeho skoršej

sťažnosti uskutočnil okrem toho pojednávanie aj 12. marca 2013 a po poslednom

uskutočnenom pojednávaní 30. apríla 2013 okresný súd viackrát urgoval (celkom štyrikrát,

pozn.) Okresný súd Bratislava III, aby mu poskytol kópie zápisníc z výsluchu svedkov,

keďže na Okresnom súde Bratislava III prebieha súvisiace konanie o ochranu osobnosti

pod sp. zn. , v ktorom je sťažovateľ navrhovateľom a je vedené proti

MAC TV, s. r. o.

Vzhľadom na už uvedené procesné úkony okresného súdu v napadnutom konaní

a skutočnosť, že doterajšia dĺžka napadnutého konania (necelé tri roky) sama osebe ešte

nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol

podľa (podobne napr. ,

).

K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka

súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je

v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2014