Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 12/2014
PDF · 125 KB
No categories available
I. ÚS 12/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpeného advokátkou JUDr. Adrienou
Vysudilovou, Paulínska 15/A, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu
Trnava sp. zn. 30 T 26/2011 z 29. novembra 2011 a uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 3 Tos 20/2012-564 z 28. februára 2012, ako aj rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
30 T 26/2011 zo 17. mája 2012 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 To 13/2013
z 11. júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. decembra 2013 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, Paulínska 15/A, Trnava, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 30 T 26/2011 z 29. novembra 2011 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 3 Tos 20/2012-564 z 28. februára 2012, ako aj rozsudkom okresného
súdu sp. zn. 30 T 26/2011 zo 17. mája 2012 a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To
13/2013 z 11. júna 2013.
Sťažovateľ namieta porušenie zásad kontradiktórnosti trestného konania a rovnosti
účastníkov v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 30 T 26/2011, ktoré
bolo vedené proti sťažovateľovi ako obžalovanému z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd
v trestnej veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom zo 17. mája 2012 a odvolanie sťažovateľa
proti tomuto rozsudku odmietol krajský súd uznesením z 11. júna 2013.
Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti označil za jej prílohu „plnomocenstvo pre
advokáta“ a ďalšie prílohy vymedzil slovami „predmetné rozhodnutia podľa textu“.
Rozhodnutia, na ktoré sťažovateľ poukazuje v dôvodoch aj v petite sťažnosti, však ako
dôkaz alebo prílohu sťažnosti nielen že výslovne neoznačil, ale ich k sťažnosti ani
nepripojil. Zo sťažnosti vyplýva, že bola spísaná a podpísaná advokátkou JUDr. Adrienou
Vysudilovou, avšak nie je k nej pripojené splnomocnenie sťažovateľa pre advokátku.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že „rozhodnutiami Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 30T/26/2011 zo dňa 17. 5. 2012 a uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn.
3To/13/2013 zo dňa 11. 6. 2013 (právoplatného 4. 11. 2013) a tiež uzneseniami
vzťahujúcimi sa k procesu v týchto konaniach, konkrétne uznesením Okresného súdu Trnava
30T/26/2011 zo dňa 29. 11. 2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava
3Tos/20/2012-564 zo dňa 28. 2. 2012 boli porušené jeho základné práva a slobody a to
právo na dodržiavanie princípu kontradiktórnosti konania vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2
Ústavu SR a právo na dodržiavanie princípu rovnosti účastníkov v konaní v zmysle čl. 47
ods. 3 Ústavy SR“, a navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol tak, že „sťažnosti sa
vyhovuje s tým, že základné právo sťažovateľa zaručené čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR boli porušené. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/13/2013 zo dňa 11. 6.
2013, a rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/26/2011 zo dňa 17. 5. 2012 sa
zrušujú.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho
zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil
rozhodnutia, proti ktorým sťažnosť smeruje, ako ani splnomocnenie pre advokátku
na zastupovanie pred ústavným súdom.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2014