Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 12/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpeného advokátkou JUDr. Adrienou

Vysudilovou, Paulínska 15/A, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a uznesením Okresného súdu

Trnava sp. zn. z 29. novembra 2011 a uznesením Krajského súdu v Trnave č.

k. -564 z 28. februára 2012, ako aj rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo 17. mája 2012 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 11. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2013 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, Paulínska 15/A, Trnava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 29. novembra 2011 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -564 z 28. februára 2012, ako aj rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 17. mája 2012 a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To

13/2013 z 11. júna 2013.

Sťažovateľ namieta porušenie zásad kontradiktórnosti trestného konania a rovnosti

účastníkov v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ktoré

bolo vedené proti sťažovateľovi ako obžalovanému z trestného činu ublíženia na zdraví

podľa a . Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd

v trestnej veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom zo 17. mája 2012 a odvolanie sťažovateľa

proti tomuto rozsudku odmietol krajský súd uznesením z 11. júna 2013.

Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti označil za jej prílohu „plnomocenstvo pre

advokáta“ a ďalšie prílohy vymedzil slovami „predmetné rozhodnutia podľa textu“.

Rozhodnutia, na ktoré sťažovateľ poukazuje v dôvodoch aj v petite sťažnosti, však ako

dôkaz alebo prílohu sťažnosti nielen že výslovne neoznačil, ale ich k sťažnosti ani

nepripojil. Zo sťažnosti vyplýva, že bola spísaná a podpísaná advokátkou JUDr. Adrienou

Vysudilovou, avšak nie je k nej pripojené splnomocnenie sťažovateľa pre advokátku.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že „rozhodnutiami Okresného súdu Trnava,

sp. zn. zo dňa 17. 5. 2012 a uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn.

zo dňa 11. 6. 2013 (právoplatného 4. 11. 2013) a tiež uzneseniami

vzťahujúcimi sa k procesu v týchto konaniach, konkrétne uznesením Okresného súdu Trnava

zo dňa 29. 11. 2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava

-564 zo dňa 28. 2. 2012 boli porušené jeho základné práva a slobody a to

právo na dodržiavanie princípu kontradiktórnosti konania vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2

Ústavu SR a právo na dodržiavanie princípu rovnosti účastníkov v konaní v zmysle čl. 47

ods. 3 SR“, a navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol tak, že „sťažnosti sa

vyhovuje s tým, že základné právo sťažovateľa zaručené a

SR boli porušené. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 11. 6.

2013, a rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 17. 5. 2012 sa

zrušujú.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného právneho

zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil

rozhodnutia, proti ktorým sťažnosť smeruje, ako ani splnomocnenie pre advokátku

na zastupovanie pred ústavným súdom.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014