Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 544/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti KATYS s. r. o., Škultétyho 1, Košice,

zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Advokátska kancelária, Rázusova 1,

Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti KATYS s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti KATYS s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

KATYS s. r. o. trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť

centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. Richarda Kovalčíka, Advokátska kancelária, Rázusova 1, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 5. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti KATYS s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 3919/2013 doručeným ústavnému súdu 16. januára 2014, v ktorom

ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol:

„Možno sa stotožniť s názorom, že do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté, keď pôvodný prvostupňový rozsudok z roku 2007 bol rozhodnutím odvolacieho

súdu z roku 2010 zrušený. Ako vyplýva z prehľadu pripojených procesných úkonov nemožno

konštatovať, že by Okresný súd Bratislava III vo veci nekonal. Predovšetkým navrhujem

Ústavnému súdu SR, aby čo sa týka dĺžky konania prihliadol predovšetkým na správanie

účastníkov a to z nasledovných dôvodov:

1/ Žaloba bola podaná dňa 18. 01. 2000, ale na nepríslušnom súde Okresný súd

Košice I, ktorý až následne postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III, pričom súdny

poplatok bol zaplatený až dňa 25. 05. 2001 po tom, ako súd nevyhovel návrhu navrhovateľa

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

2/ Vo veci bolo celkovo vytýčených ku dnešnému dňu 18 termínov pojednávania,

z toho iba 5 bolo meritórnych, na ktorých bolo možné konať vo veci samej a na ktoré sa

zúčastnili účastníci konania. Termíny pojednávania 12. 02. 2003, 21. 07. 2004, 23. 11.

2004, 16. 02. 2005, 19. 12. 2006, 13. 02. 2007, 21. 09. 2007, 11. 10. 2007, 03. 12. 2012,

31. 08. 2011 boli odročované z dôvodu, že sa nedostavili účastníci konania, resp. žiadali

o odročenie pojednávania. Pojednávanie dňa 23. 01. 2012 bolo odročené pre návrh

na prerušenie konania, ktorý až následne bol účastníkmi písomne doručený do spisu a po

vyjadrení všetkých účastníkov k tomuto návrhu bol uznesením zo dňa 20. 07. 2012

zamietnutý.

Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Bratislava III

navrhujem, aby ústavný súd zohľadnil i tú skutočnosť, že v čase od 11. 08. 2008 do 17. 06.

2010 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave v dôsledku odvolacieho konania,

pričom za toto obdobie nemohol Okresný súd Bratislava III konanie ovplyvniť.

Pokiaľ v ústavnej sťažnosti poukazuje sťažovateľ na to, že po zrušení rozsudku

odvolacím súdom uznesením zo dňa 26. 03. 2010 sa konalo pojednávanie až dňa 30. 09.

2010, tak súd poukazuje na to, že spis z krajského súdu bol vrátený 17. 06. 2010, následne

úpravou sudkyne bol vytýčený termín pojednávania na 30. 09. 2010. Na tomto pojednávaní

boli meritórne vypočutí účastníci konania. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na to, že ďalšie

pojednávanie sa uskutočnilo až 23. 01. 2012, tak súd poukazuje na to, že termín

pojednávania bol vytýčený na 30. 08. 2011, avšak toto pojednávanie bolo odročené

z dôvodu nedostavenia sa účastníkov. Pojednávanie dňa 23. 01. 2012 bolo odročené

vzhľadom na návrh odporcu na prerušenie konania na neurčito. V čase od 23. 01. 2012

do 03. 12. 2012, kedy bolo vytýčené ďalšie pojednávanie, súd rozhodoval o návrhu

na prerušenie konania, keď urgoval odporcu o zaslanie písomného návrhu na prerušenie

konania a tento následne doručoval navrhovateľovi na vyjadrenie. Medzi pojednávaniami

zo dňa 23. 01. 2012 a 28. 08. 2013, na ktoré poukazuje sťažovateľ, boli ešte pojednávania

dňa 03. 12. 2012 a 20. 02. 2013, keď pojednávanie 20. 02. 2013 bolo odročené na neurčito

pre práceneschopnosť zákonného sudcu. Čo sa týka pojednávania dňa 28. 08. 2013, ktoré

sťažovateľ popisuje vo svojej sťažnosti, tak v tejto súvislosti poukazujem na to, že toto bolo

odročené na neurčito z dôvodu, že ako právny zástupca navrhovateľa, tak i právny zástupca

odporcu žiadali o poskytnutie lehoty za účelom označenia svedkov, ktorých navrhujú

vypočuť. V nadväznosti na toto pojednávanie odporca zaslal 30. 09. 2013 súdu listinný

dôkaz a navrhovateľ označil mená, priezviská a adresy svedkov, ktorých navrhuje vypočuť

a následne bol vytýčený termín pojednávania na 29. 01. 2014.“

Súčasťou vyjadrenia bola aj podrobná chronológia procesných úkonov okresného

súdu.

Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „Vzhľadom na uvedené

skutočnosti mám za to, že k dĺžke konania prispela nie neefektívna činnosť Okresného súdu

Bratislava III, ale skutočnosť, že účastníci sa nedostavovali na riadne vytýčené termíny

pojednávania, žiadali o odročenie z rôznych dôvodov, čo malo podstatných vplyv na dĺžku

konania. I vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhované priznanie nemajetkovej ujmy

vo výške 6.000,- Eur je podľa môjho názoru zrejme neprimerané.“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľky v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie 13 600,02 € z titulu bezdôvodného obohatenia tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani

skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka, resp. jej

právny zástupca požiadali o odročenie pojednávaní na okresnom súde určených

na 22. november 2004, 16. február 2005, 27. marec 2007, 21. september 2007, 11. október

2007 a 30. august 2011 a pojednávaní na krajskom súde určených na 21. január 2010

a 11. marec 2010. Sťažovateľka využila aj právo na podanie námietky zaujatosti zákonného

sudcu faxovým podaním z 9. februára 2005, ktorá nebola doplnená do termínu pojednávania

16. februára 2005, v dôsledku čoho bolo potrebné pojednávanie na okresnom súde odročiť.

Táto námietka bola následne doplnená písomným podaním (17. marca 2005), avšak okresný

súd 5. apríla 2005 oznámil sťažovateľke, že námietka zaujatosti zákonného sudcu bola

podaná oneskorene ( ), a preto nebolo možné na ňu prihliadnuť. Na druhej

strane ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral do úvahy i to, že ako účastníčka

konania nesporne má právo na tento procesný úkon, ktorý urobila. Za prieťahy vzniknuté

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť

oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach ústavný

súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne

, ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 13 rokov a 9 mesiacov, z toho

na okresnom súde od 20. apríla 2000, t. j. 11 rokov a 11 mesiacov [s výnimkou

od 11. augusta 2008 do 17. júna 2010, keď sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) 1 rok a 10 mesiacov v dôsledku odvolacieho konania], je už samo

osebe neprimerané.

Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to

vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní (účastníci veľakrát požiadali

o odročenie pojednávania) a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale

napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní

bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že rozsudok okresného súdu

z 30. októbra 2007 bol krajským súdom zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ),

a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd

preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné

prieťahy v konaní neboli zistené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka

domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 6 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Uvedenú sumu ústavný súd priznal

s prihliadnutím na to, že sťažovateľka, resp. jej právny zástupca sa nezúčastnili viacerých

pojednávaní, ktorých neúčasť ospravedlnili, čím prispeli k predĺženiu celého konania (bod 3

výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 552,21 €, a to za tri úkony právnej služby

vrátane dane z pridanej hodnoty.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 331,13 €. Ústavný

súd nepriznal náhradu trov konania za tretí úkon – stanovisko právneho zástupcu

sťažovateľky k vyjadreniu predsedu okresného súdu z dôvodu, že išlo o úkon zo strany

ústavného súdu nevyžiadaný (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014