Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 72/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., D. G., a I. Š., zastúpených obchodnou spoločnosťou

IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta a

konateľa JUDr. Mateja Kukuru, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. augusta

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P., D. G., a I. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2013 doručená sťažnosť J. P., D. G., a I. Š. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených obchodnou spoločnosťou IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja Kukuru, pre namietané

porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 21. augusta 2013 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“ alebo

„napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Sťažovatelia v 1. a 2. rade na strane predávajúcich a sťažovateľka v 3. rade

na strane kupujúcej uzatvorili dňa 12. septembra 2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol

podľa čl. II prevod parciel... všetko vedené na LV... pre k. ú. Bardejov (ďalej len „kúpna

zmluva“).

Parcely... vznikli odčlenením z pôvodnej parcely..., ktorá bola podľa zápisu na LV...

zaťažená vecným bremenom zriadeným v prospech právnickej osoby Slovenská autobusová

doprava š. p. Bardejov (ďalej len „SAD Bardejov“) spočívajúcim v práve prechodu cez

parcelu... vedenej na LV... Uvedené vecné bremeno bolo zriadené v prospech SAD Bardejov

predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností spoločnosťou Nákladná automobilová doprava

š. p. Košice na základe Dohody o zriadení vecného bremena spísanej vo forme notárskej

zápisnice V 820/96 –519/96.

Po odčlenení novovzniknutých parciel... už uvedené vecné bremeno na týchto

parcelách v katastri nehnuteľností evidované nebolo, a z toho dôvodu nebolo ani uvedené

ako ťarcha v kúpnej zmluve.

Správa katastra Bardejov (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodla rozhodnutím

sp. zn.: V-2000/2008 zo dňa 16. septembra 2008 o povolení vkladu vlastníckeho práva

na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy.

Voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal protest prokurátor Okresnej

prokuratúry v Bardejove (ďalej len „okresný prokurátor“) sp. zn.: Pd 85/08-5 zo dňa

17. decembra 2008 (ďalej len „protest prokurátora“) z dôvodu porušenia zákona,

konkrétne ust. a o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len „katastrálny zákon“) v spojení s ust. a ust. 151p .

Prokurátor svoj protest založil na tvrdení, že dve parcely, ktoré sú predmetom

prevodu v zmysle kúpnej zmluvy, a to parcela... a parcela..., ktoré vznikli odčlenením

z parcely... sú taktiež zaťažené vecným bremenom, a táto skutočnosť bráni povoleniu vkladu

vlastníckeho práva na základe predloženej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Podľa

názoru okresného prokurátora sa uvedené vecné bremeno viaže na nehnuteľnosť a ako také

zaťažuje i novovzniknuté parcely po rozdelení pôvodnej zaťaženej parcely.

Zároveň okresný prokurátor poukázal na to, že i keď SAD Bardejov bola na základe

rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 92/99 zo dňa 30. júna 1999

zlúčená so spoločnosťou Slovenská autobusová doprava š. p. Prešov (ďalej len „SAD

Prešov“) oprávneným z vecného bremena je právny nástupca, a to SAD Prešov.

Prvostupňový orgán následne dňa 17. januára 2009 svojím rozhodnutím

č. V 2000/2008 PD 85/08-5 rozhodol o vyhovení protestu prokurátora a zrušení svojho

rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 16. 09. 2008 vedenom pod sp. zn.: V 2000/2008.

Voči tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia, ako účastníci kúpnej zmluvy, odvolanie

zo dňa 10. marca 2009.

Následne dňa 18. februára 2009 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na vklad... z toho dôvodu, že kúpna zmluva je nespôsobilá k zápisu do katastra

nehnuteľností. Voči tomuto rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad podali sťažovatelia

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19. januára 2010

sp. zn.: -14, ktorým označil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad ako

predčasne vydané, a teda vydané v rozpore so zákonom z dôvodu, že v danej veci je

potrebné vyčkať na rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu o vyhovení protestu

prokurátora, a ako také toto rozhodnutie zrušil.

Dňa 26. februára 2010 vydal Katastrálny úrad v Prešove (neskôr Správa katastra

Prešov), ako odvolací orgán, rozhodnutie sp. zn. Vo 3/2010-So v konaní o odvolaní

účastníkov zmluvy voči rozhodnutiu Správy katastra Bardejov zo dňa 17. 01. 2009 sp. zn.:

č. V 2000/2008 PD 85/08-5, ktorým správa katastra vyhovela protestu prokurátora, pričom

toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie sťažovateľov zo dňa 10. marec 2009 zamietol.

Katastrálny úrad sa v svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou Okresnej prokuratúry,

v tom, že v posudzovanom prípade nedošlo k zániku osoby oprávnenej z vecného bremena –

SAD Bardejov, a teda ani k zániku predmetného vecného bremena. V svojom rozhodnutí sa

však nevyjadril k tomu, či (ne) existencia vecného bremena je prekážkou vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Voči tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia žalobu o preskúmanie rozhodnutia

Katastrálneho úradu v Prešove sp. zn.: Vo 3/2010-So, ktorou žiadali rozhodnutie zrušiť

a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodu nezrozumiteľnosti

a nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a tiež z dôvodu nezákonnosti napádaného

rozhodnutia spočívajúcej v tom, že katastrálny úrad neuviedol v svojom rozhodnutí dôvod,

pre ktorý by existencia vecného bremena mala byť prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. Podľa názoru sťažovateľov nie je existencia vecného

bremena prekážkou vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, navyše podľa ich

názoru predmetné vecné bremeno ako vecné bremeno in personam zaniklo z dôvodu zániku

osoby oprávnenej z vecného bremena – SAD Bardejov, ktorá zanikla zlúčením s inou

spoločnosťou SAD Prešov.

Na základe uvedenej žaloby rozhodol Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom

zo dňa 23. mája 2012 3 S/37/2010-84 tak, že napadané rozhodnutie Katastrálneho úradu

v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal žalovaný – Katastrálny úrad

v Prešove odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“),

o ktorom rozhodol Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn.

, ktoré je napádané touto ústavnou sťažnosťou, tak, že rozsudok Krajského

súdu v Prešove zmenil a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove potvrdil.»

Sťažovatelia v sťažnosti poukázali predovšetkým na skutočnosť, že podľa ich názoru

najvyšší súd „nesprávne ustálil, čo je predmetom konania v danej veci. Predmetom konania

v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra v Prešove mala byť

otázka, či skutočnosť, že účastníci zmluvy neuviedli, že na nehnuteľnosti, ktorá je

predmetom zmluvy viazne vecné bremeno, predstavuje zákonnú prekážku vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a teda či katastrálny úrad postupoval

v súlade so zákonom, ak na základe protestu prokurátora zrušil svoje rozhodnutie

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu neuvedenia

existencie vecného bremena v zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Otázka

existencie, resp. neexistencie vecného bremena tu mala byť vyriešená len ako otázka

predbežná.

Napriek tejto skutočnosti Najvyšší súd v svojom rozhodnutí úplne opomenul vyjadriť

sa akýmkoľvek spôsobom k otázke, či postup Správ katastra v Bardejove a Prešove bol

v súlade so zákonom a teda ku skutočnosti, či je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy neuvedenie existencie vecného bremena v zmluve,

i keď práve táto skutočnosť je rozhodujúcou pre rozhodnutie sporu. Odpoveď na túto otázku

je podľa názoru sťažovateľov pre rozhodnutie sporu otázkou natoľko závažnou, že odpoveď

na ňu nemožno vyvodzovať len z vyjadrenia sa súdu k inej otázke (existencii vecného

bremena). Podľa názoru sťažovateľov mal najvyšší súd dať sťažovateľom jednoznačnú

a jasnú odpoveď na otázku, či neuvedenie vecného bremena ako ťarchy viaznucej

na nehnuteľnosti v kúpnej zmluve je dôvodom pre zamietnutie vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, pretože táto otázka, nie existencia, či neexistencia vecného

bremena, bola otázkou tvoriacou predmet sporu.“.

Uvedené sťažovatelia namietali poukazujúc na judikatúru ústavného súdu

(, , ), z ktorej vyplýva povinnosť súdu

odpovedať jasne a zrozumiteľne na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s danou vecou.

Sťažovatelia ďalej argumentovali, že podľa ich názoru «otázka existencie resp.

neexistencie vecného bremena vôbec nemala byť predmetom konania v rámci katastrálneho

konania o povolení vkladu vlastníckeho práva ani následného konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia, nakoľko ak nebolo vecné bremeno vo vzťahu k parcelám, ktoré

mali byť predmetom kúpnej zmluvy evidované v katastri nehnuteľností, mala Správa

katastra vychádzať, s ohľadom na materiálnu záväznosť katastra nehnuteľností, zo svojej

evidencie...

Podľa názoru sťažovateľov zo žiadneho ustanovenia

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len

„katastrálny zákon“) nevyplýva oprávnenie správy katastra odmietnuť vklad vlastníckeho

práva v prípade, ak účastníci zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

opomenú v takejto zmluve uviesť vecné bremeno ako ťarchu viaznucu na nehnuteľnosti,

ktorá je predmetom prevodu.».

Podľa sťažovateľov «Napádané rozhodnutie Najvyššieho súdu odporuje práve

požiadavkám na konzistentnosť a logiku odôvodnenia, a to najmä pokiaľ ide

o argumentáciu smerujúcu k zdôvodneniu, prečo podľa názoru Najvyššieho súdu nedošlo

k zániku vecného bremena in personam, i keď osoba oprávnená z vecného bremena zanikla.

Najvyšší súd najprv cituje v svojom rozhodnutí ustanovenie § 68 Obchodného

zákonníka: V zmysle ustanovenia spoločnosť zaniká ku dňu

výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. (...) a následne uvádza:

„A následne v danom prípade jednoznačne, ako bolo uvedené, bola z obchodného registra

vymazaná spoločnosť SAD š. p. Bardejov na základe jej zrušenia bez likvidácie zlúčením s

iným štátnym podnikom. Nedošlo teda k zániku spoločnosti... Z vyššie uvedenej

argumentácie nie je možné dôvodiť, akým spôsobom dospel Najvyšší súd k záveru, ktorý

zjavne odporuje zneniu zákona. Argumentáciu súdu je v tejto časti vnútorne rozporná,

odporujúci základným pravidlám logiky, keďže záver ku ktorému Najvyšší súd dospel

v žiadnom prípade nevyplýva z ním uvedených premís (spoločnosť zaniká výmazom –

spoločnosť bola vymazaná – záver: spoločnosť nezanikla), pričom práve táto veta tvorí

základ odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu.

Sťažovatelia zároveň poukazujú na skutočnosť, že Najvyšší súd v tejto súvislosti

úplne opomenul ust. , v zmysle ktorého zlúčenie je

postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti

alebo viacerých spoločností...; ako aj všeobecné ustanovenie o zániku právnických osôb §

20a ods. 2 , v zmysle ktorého právnická osoba zapísaná v

obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto

registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak a napokon i ustanovenie § 14 ods. 4

o štátnom podniku, v zmysle ktorého zlučovaný podnik zaniká a jeho

majetok a záväzky predchádzajú na preberajúci podnik.

V nadväznosti na uvedené dospel následne Najvyšší súd aj k nesprávnemu záveru

ohľadne existencie vecného bremena in personam zriadeného v prospech SAD Bardejov,

keď konštatuje, že keďže nezanikla právnická osoba oprávnená z vecného bremena, tak

nezaniklo ani vecné bremeno in personam zriadené v prospech tejto právnickej osoby.».

Na základe uvedeného sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46

ods. 1 SR, ako ak právo na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru bolo

porušené rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn.: zo dňa 21. augusta 2013.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. augusta 2013 sp. zn.:

sa zrušuje a vec sa vracia ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania právneho zastúpenia

v sume 331,13 eur, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet

advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o. so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami,

ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel

a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne

rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej

logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti (, , ).

Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľov, ktorí namietali

porušenie svojho základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou proti Správe katastra Prešov,

pôvodne Katastrálnemu úradu v Prešove (ďalej len „žalovaný správny orgán“) podanou

na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhali preskúmania zákonnosti

jeho postupu a rozhodnutia sp. zn. Vo 3/2010-So z 26. februára 2010, ktorým vo veci

odvolania sťažovateľov proti rozhodnutiu Správy katastra Bardejov (ďalej len

„prvostupňový správny orgán“) sp. zn. zo 17. januára 2009 rozhodol tak, že

jej rozhodnutie o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. 85/08-5 zo 17. decembra 2008 potvrdil a odvolanie sťažovateľov zamietol.

Prvostupňový správny orgán 16. septembra 2008 najprv rozhodol o povolení vkladu

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľmi (J. P. a D. G.

v postavení predávajúcich a I. Š. v postavení kupujúcej), predmetom ktorej bol prevod

pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č... nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a

to parcely... Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala protest okresná

prokuratúra, v ktorom namietala, že parcely č... a č..., ktoré boli tiež predmetom prevodu

vlastníckeho práva, vznikli odčlenením z pôvodnej parcely č..., ktorá je zaťažená vecným

bremenom zodpovedajúcim právu prechodu pre všetky druhy motorových vozidiel

v prospech Slovenskej autobusovej dopravy, š. p., Bardejov, a ktoré tak zaťažuje aj

novovytvorené parcely, a to aj za situácie, že pôvodný oprávnený z vecného bremena bol

zrušený bez likvidácie zlúčením s iným štátnym podnikom, pričom jeho právnym

nástupcom sa stala spoločnosť Slovenská automobilová doprava Prešov, a. s. V danom

prípade podľa názoru okresnej prokuratúry ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom

nehnuteľnosti.

Krajský súd sťažovateľmi podanej žalobe vyhovel, keď rozsudkom

sp. zn. z 23. mája 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu sp. zn. Vo 3/2010-So zo 16. februára 2010

v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp. zn. V 200/2008

zo 17. januára 2009 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu

jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd sa

stotožnil s námietkou sťažovateľov, že žalovaný správny orgán sa dôsledne nevyrovnal

so základnou otázkou posúdenia charakteru vecného bremena, teda či ide o vecné bremeno

spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem) alebo patrí určitej osobe (in personam).

Posúdenie zriadeného vecného bremena ako vecného bremena in personam vyplýva podľa

krajského súdu len z ďalšieho textu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu. Krajský súd sa tiež stotožnil s názorom okresnej prokuratúry, že v prípade, ak sa

vecné bremeno viaže na pozemok ako celok, rozdelenie tohto pozemku nemá vplyv na

existenciu vecného bremena. Súčasne konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu

nevyplýva, na základe akej právnej skutočnosti bolo toto vecné bremeno vo vzťahu k

novovytvoreným parcelám č... a č... z katastra nehnuteľností vymazané.

Na základe odvolania podaného žalovaným správnym orgánom najvyšší súd

napadnutým rozhodnutím rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu sťažovateľov

zamietol, čím v podstate potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.

Podstatou námietok sťažovateľov je ich nesúhlas s rozsudkom najvyššieho súdu,

ktorý je podľa ich názoru nedostatočne odôvodnený, keďže najvyšší súd neodpovedal na

jedinú podstatnú otázku v danej veci, a to či je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy (sťažovatelia) neuviedli,

že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu vlastníckeho práva, je zaťažená vecným

bremenom. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa sťažovateľov

vyjadril len k existencii vecného bremena a posúdeniu jeho charakteru, čo malo byť podľa

názoru sťažovateľov v konaní vyriešené ako predbežná otázka.

Ústavný súd musel preto v rámci predbežného prerokovania sťažnosti posúdiť, či

rozsudkom najvyššieho súdu mohlo v danom prípade dôjsť k takému závažnému

pochybeniu zo strany najvyššieho súdu, ktoré by signalizovalo možnosť vysloviť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie porušenie sťažovateľmi označených práv.

Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia uviedol:

«Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu vyplýva, že notárskou zápisnicou

č. N 31/96, Nz 21/96 bola dňa 9. júna 1996 napísaná dohoda o zriadení vecného bremena

medzi Slovenskou autobusovou dopravou, š. p. Bardejov a Nákladnou automobilovou

dopravou, š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov. Na základe tejto dohody Slovenská

autobusová doprava, š. p. Bardejov zriadila v prospech Nákladnej automobilovej dopravy,

š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu

cez parcelu... pre všetky druhy motorových vozidiel a Nákladná automobilová doprava, š. p.

Košice, odštepný závod 1021 Bardejov zriadila v prospech Slovenskej autobusovej dopravy,

š. p. Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu... a... pre všetky

druhy motorových vozidiel. Zápis vecných bremien bol vykonaný do katastra nehnuteľností

pod položkou výkazu zmien č. 519/96. Toto zriadené vecné bremeno bolo akceptované aj v

ďalších právnych úkonoch zapísaných v katastre nehnuteľností, a to kúpnou zmluvou, ktorej

vklad bolo povolený pod č... dňa 15. februára 2008 a kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol

povolený pod č... dňa 11. apríla 2008. Podľa čl. IV bod 1.3 oboch kúpnych zmlúv zmluvné

strany vzali na vedomie existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez

parcelu CKN č... zriadeného v prospech Slovenskej autobusovej dopravy Prešov.

Dňa 25. augusta 2008 žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ako podieloví spoluvlastníci podali

žiadosť o zápis geometrického plánu č..., ktorým bola parcela č... rozdelená a z ktorej

vznikli novovytvorené parcely... Zápis tohto geometrického plánu bol vykonaný dňa 9.

septembra 2008 pod číslom zmeny...

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12. septembra 2008, ktorá bola predmetom vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č... uzatvorenou medzi J. P. a D. G. ako

predávajúcimi a I. Š. ako kupujúcou bola okrem iného predmetom prevodu aj

novorozdelená parcela č... Účastníci kúpnej zmluvy v čl. IV bod 1.2 a 1.3 však už vyhlásili,

že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, ani vecné bremená, najmä

nie práva prechodu alebo prejazdu. Na základe tohto zistenia prokurátor namietal

porušenie zákona, pretože podľa jeho názoru, na prevádzaných nehnuteľnostiach

novovzniknutých parcelách č... a... vytvorených z pôvodnej parcely... naďalej viazne vecné

bremeno, ktoré bolo založené dohodou o vecnom bremene č... spočívajúce v práve prechodu

aj cez parcelu č... zriadenou v prospech SAD š. p. Bardejov ako oprávneného z vecného

bremena.

Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára

2010, ktoré je predmetom súdneho prieskumu konštatovala, že v prípade zriadeného

vecného bremena v prospech SAD, š. p. Bardejov (ktorého práva a povinnosti v plnom

rozsahu prevzala SAD Prešov, a. s.) nedošlo k zániku právnickej osoby v zmysle

, čo potvrdzujú aj jednotlivé zápisy v obchodnom registri SAD, š. p.

Bardejov, kde je v časti „Ďalšie právne skutočnosti“, uvedené, že sa vymazáva obchodné

meno SAD, š. p. Bardejov ako aj ostatné doteraz platné zápisy na základe jeho zrušenia bez

likvidácie rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 92/99 zo dňa

6. júna 1999 zlúčením siným štátnym podnikom ku dňu 1. augusta 1999. Dňa 1. augusta

1999 všetky práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z obchodnoprávnych,

pracovnoprávnych, občianskoprávnych a iných právnych a majetkových vzťahov atď.

prechádzajú na podnik SAD, š. p. Prešov so sídlom v Prešove. Súčasne je podľa zápisu

v obchodnom registri pre SAD, š. p. Prešov v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ uvedené, že

akciová spoločnosť bola zriadená rozhodnutím zakladateľa FNM SR vo forme notárskej

zápisnice zo dňa 4. decembra 2001 č. N 984/2001, Nz 966/2001 s tým, že spoločnosť

preberá majetok, práva, záväzky a povinnosti podniku SAD, š. p. Prešov so sídlom

v Prešove.

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať

alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremená sú spojené buď s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom

nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci nadobúdateľa.

Podľa , vecné bremená zanikajú rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa , ak právo zodpovedajúce vecnému

bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa , spoločnosť zaniká ku dňu výmazu

z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , zániku spoločnosti predchádza jej

zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.

Predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby žalobcov, bolo rozhodnutie

žalovanej (predtým Katastrálneho úradu v Prešove) č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára

2010, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Bardejov

č. V 2000/2008 zo dňa 17. januára 2009 o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry

v Bardejove č. PD 85/08-5 zo dňa 17. decembra 2008.

Odvolací súd uvádza, že v uvedenej právnej veci bolo na základe žaloby žalobcov

sporné právne posúdenie skutočnosti, či v prípade zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej

zlúčením s inou spoločnosťou prechádza na právneho nástupcu vecné bremeno in

personam, alebo či v prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením s inou

spoločnosťou sa zároveň jedná o jej zánik a teda vecné bremeno in personam v zmysle

zaniká zo zákona.

Odvolací súd v tejto súvislosti s poukazom na citované znenie ustanovenia § 68

udáva, že zákon rozlišuje medzi zrušením spoločnosti a jej zánikom.

V danom prípade jednoznačne, ako bolo uvedené, bola z obchodného registra vymazaná

spoločnosť Slovenská autobusová doprava, štáty podnik Bardejov na základe jej zrušenia

bez likvidácie zlúčením s iným Štátnym podnikom. Nedošlo teda k zániku spoločnosti a teda

ani k zániku vecného bremena in personam ako to tvrdili žalobcovia.

Žalovaná správne založila svoje rozhodnutie na právnej argumentácii právneho

nástupníctva oprávneného z vecného bremena SAD š. p. Bardejov kde uviedla, že právnym

nástupcom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, š. p. Bardejov sa na základe

rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 92/99 zo dňa

30. júna 1999 stal podnik SAD Prešov a následne na základe rozhodnutia Ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 91 z 21. novembra 2001 sa právnym

nástupcom stala spoločnosť SAD Prešov, a. s. Z uvedeného dôvodu preto nedošlo k zániku

právnickej osoby podľa , a preto táto skutočnosť nemá následok,

v dôsledku ktorého by malo dôjsť k zániku viažuceho sa vecného bremena ako vecného

bremena pôsobiaceho in personam.

Pokiaľ sa jedná o námietku žalovanej, že návrh vo veci vkladu vlastníckeho práva

bol vzatý späť a že konanie bolo zastavené, odvolací súd udáva, že súd v danej veci

posudzoval zákonnosť rozhodnutia a postupu o zamietnutí návrhu na vklad a teda splnenie

podmienok v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na uvedenej veci nemení nič

skutočnosť, že následne bol návrh vzatý späť a konanie zastavené.»

Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti

s nezaujatím jednoznačného stanoviska najvyššieho súdu k otázke, či zaťaženie

nehnuteľnosti vecným bremenom, ktoré nebolo obsahom uzatvorenej kúpnej zmluvy, je

prekážkou spôsobilou zabrániť povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, považuje do určitej miery za nepostačujúce, avšak vzhľadom na úplnosť

odôvodnenia z hľadiska posúdenia existencie a charakteru vecného bremena, z ktorého

možno vyvodiť záver, že tento nedostatok je podľa názoru najvyššieho súdu považovaný

súčasne za právny dôvod na rozhodnutie príslušného správneho orgánu o zamietnutí návrhu

na vklad vlastníckeho práva, považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za ústavne

udržateľné.

Z pohľadu rozhodovania bolo pre ústavný súd podstatné aj zistenie, že pôvodné

správne konanie, ktorým sťažovatelia navrhovali povolenie vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, bolo na základe ich návrhu vzaté späť a zastavené a vlastnícke právo

k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bolo prevedené na iné subjekty.

Napriek tomu, že predmetom posúdenia ústavnej udržateľnosti bol napadnutý rozsudok

najvyššieho súdu, ktorým bola vyslovená zákonnosť postupu a rozhodovania žalovaného

správneho orgánu v konaní o vyhovení protestu okresnej prokuratúry, zohľadňujúc

skutočnosť, že sťažovatelia prestali byť nositeľmi vlastníckeho práva vlastným konaním,

ústavný súd dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje materiálny základ, ktorý bol titulom

na to, aby využili svoje procesné práva a domáhali sa ochrany označených práv

prostredníctvom sťažnosti na ústavnom súde.

V tejto súvislosti ústavný súd tiež dodáva, že pri výkone svojej právomoci

zabezpečuje materiálnu ochranu ústavnosti, a preto vzhľadom na zastavenie pôvodného

správneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by rozhodnutie

ústavného súdu v tejto veci nemohlo vo sfére subjektívneho právneho postavenia

sťažovateľov vyvolávať žiadne právne účinky.

Ústavný súd pritom v tomto smere vychádzal aj z princípu minimalizácie zásahov

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (napr. , ), ktorým

sa vo vlastnej rozhodovacej činnosti dôsledne riadi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľov odôvodňujúcu porušenie a dohovoru ako

nedostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie

konanie zistiť a preskúmať spojitosť medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

a namietaným porušením označených práv.

Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014