Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 72/2014
PDF · 244.95 KB
No categories available
I. ÚS 72/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. P., D. G., a I. Š., zastúpených obchodnou spoločnosťou
IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta a
konateľa JUDr. Mateja Kukuru, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 110/2012 z 21. augusta
2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P., D. G., a I. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2013 doručená sťažnosť J. P., D. G., a I. Š. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených obchodnou spoločnosťou IURISTICO s. r. o., Štefánikova 26, Košice,
konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Mateja Kukuru, pre namietané
porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 10 Sžr 110/2012 z 21. augusta 2013 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
«Sťažovatelia v 1. a 2. rade na strane predávajúcich a sťažovateľka v 3. rade
na strane kupujúcej uzatvorili dňa 12. septembra 2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
podľa čl. II prevod parciel... všetko vedené na LV... pre k. ú. Bardejov (ďalej len „kúpna
zmluva“).
Parcely... vznikli odčlenením z pôvodnej parcely..., ktorá bola podľa zápisu na LV...
zaťažená vecným bremenom zriadeným v prospech právnickej osoby Slovenská autobusová
doprava š. p. Bardejov (ďalej len „SAD Bardejov“) spočívajúcim v práve prechodu cez
parcelu... vedenej na LV... Uvedené vecné bremeno bolo zriadené v prospech SAD Bardejov
predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností spoločnosťou Nákladná automobilová doprava
š. p. Košice na základe Dohody o zriadení vecného bremena spísanej vo forme notárskej
zápisnice V 820/96 –519/96.
Po odčlenení novovzniknutých parciel... už uvedené vecné bremeno na týchto
parcelách v katastri nehnuteľností evidované nebolo, a z toho dôvodu nebolo ani uvedené
ako ťarcha v kúpnej zmluve.
Správa katastra Bardejov (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodla rozhodnutím
sp. zn.: V-2000/2008 zo dňa 16. septembra 2008 o povolení vkladu vlastníckeho práva
na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy.
Voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal protest prokurátor Okresnej
prokuratúry v Bardejove (ďalej len „okresný prokurátor“) sp. zn.: Pd 85/08-5 zo dňa
17. decembra 2008 (ďalej len „protest prokurátora“) z dôvodu porušenia zákona,
konkrétne ust. § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len „katastrálny zákon“) v spojení s ust. § 151n ods. 2 a ust. 151p Občianskeho zákonníka.
Prokurátor svoj protest založil na tvrdení, že dve parcely, ktoré sú predmetom
prevodu v zmysle kúpnej zmluvy, a to parcela... a parcela..., ktoré vznikli odčlenením
z parcely... sú taktiež zaťažené vecným bremenom, a táto skutočnosť bráni povoleniu vkladu
vlastníckeho práva na základe predloženej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Podľa
názoru okresného prokurátora sa uvedené vecné bremeno viaže na nehnuteľnosť a ako také
zaťažuje i novovzniknuté parcely po rozdelení pôvodnej zaťaženej parcely.
Zároveň okresný prokurátor poukázal na to, že i keď SAD Bardejov bola na základe
rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 92/99 zo dňa 30. júna 1999
zlúčená so spoločnosťou Slovenská autobusová doprava š. p. Prešov (ďalej len „SAD
Prešov“) oprávneným z vecného bremena je právny nástupca, a to SAD Prešov.
Prvostupňový orgán následne dňa 17. januára 2009 svojím rozhodnutím
č. V 2000/2008 PD 85/08-5 rozhodol o vyhovení protestu prokurátora a zrušení svojho
rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 16. 09. 2008 vedenom pod sp. zn.: V 2000/2008.
Voči tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia, ako účastníci kúpnej zmluvy, odvolanie
zo dňa 10. marca 2009.
Následne dňa 18. februára 2009 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad... z toho dôvodu, že kúpna zmluva je nespôsobilá k zápisu do katastra
nehnuteľností. Voči tomuto rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad podali sťažovatelia
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19. januára 2010
sp. zn.: 4Sp 24/09-14, ktorým označil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad ako
predčasne vydané, a teda vydané v rozpore so zákonom z dôvodu, že v danej veci je
potrebné vyčkať na rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu o vyhovení protestu
prokurátora, a ako také toto rozhodnutie zrušil.
Dňa 26. februára 2010 vydal Katastrálny úrad v Prešove (neskôr Správa katastra
Prešov), ako odvolací orgán, rozhodnutie sp. zn. Vo 3/2010-So v konaní o odvolaní
účastníkov zmluvy voči rozhodnutiu Správy katastra Bardejov zo dňa 17. 01. 2009 sp. zn.:
č. V 2000/2008 PD 85/08-5, ktorým správa katastra vyhovela protestu prokurátora, pričom
toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie sťažovateľov zo dňa 10. marec 2009 zamietol.
Katastrálny úrad sa v svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou Okresnej prokuratúry,
v tom, že v posudzovanom prípade nedošlo k zániku osoby oprávnenej z vecného bremena –
SAD Bardejov, a teda ani k zániku predmetného vecného bremena. V svojom rozhodnutí sa
však nevyjadril k tomu, či (ne) existencia vecného bremena je prekážkou vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Voči tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia žalobu o preskúmanie rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Prešove sp. zn.: Vo 3/2010-So, ktorou žiadali rozhodnutie zrušiť
a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodu nezrozumiteľnosti
a nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a tiež z dôvodu nezákonnosti napádaného
rozhodnutia spočívajúcej v tom, že katastrálny úrad neuviedol v svojom rozhodnutí dôvod,
pre ktorý by existencia vecného bremena mala byť prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Podľa názoru sťažovateľov nie je existencia vecného
bremena prekážkou vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, navyše podľa ich
názoru predmetné vecné bremeno ako vecné bremeno in personam zaniklo z dôvodu zániku
osoby oprávnenej z vecného bremena – SAD Bardejov, ktorá zanikla zlúčením s inou
spoločnosťou SAD Prešov.
Na základe uvedenej žaloby rozhodol Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom
zo dňa 23. mája 2012 3 S/37/2010-84 tak, že napadané rozhodnutie Katastrálneho úradu
v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove podal žalovaný – Katastrálny úrad
v Prešove odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“),
o ktorom rozhodol Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn.
10Sžr/110/2012, ktoré je napádané touto ústavnou sťažnosťou, tak, že rozsudok Krajského
súdu v Prešove zmenil a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove potvrdil.»
Sťažovatelia v sťažnosti poukázali predovšetkým na skutočnosť, že podľa ich názoru
najvyšší súd „nesprávne ustálil, čo je predmetom konania v danej veci. Predmetom konania
v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra v Prešove mala byť
otázka, či skutočnosť, že účastníci zmluvy neuviedli, že na nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom zmluvy viazne vecné bremeno, predstavuje zákonnú prekážku vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a teda či katastrálny úrad postupoval
v súlade so zákonom, ak na základe protestu prokurátora zrušil svoje rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu neuvedenia
existencie vecného bremena v zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Otázka
existencie, resp. neexistencie vecného bremena tu mala byť vyriešená len ako otázka
predbežná.
Napriek tejto skutočnosti Najvyšší súd v svojom rozhodnutí úplne opomenul vyjadriť
sa akýmkoľvek spôsobom k otázke, či postup Správ katastra v Bardejove a Prešove bol
v súlade so zákonom a teda ku skutočnosti, či je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy neuvedenie existencie vecného bremena v zmluve,
i keď práve táto skutočnosť je rozhodujúcou pre rozhodnutie sporu. Odpoveď na túto otázku
je podľa názoru sťažovateľov pre rozhodnutie sporu otázkou natoľko závažnou, že odpoveď
na ňu nemožno vyvodzovať len z vyjadrenia sa súdu k inej otázke (existencii vecného
bremena). Podľa názoru sťažovateľov mal najvyšší súd dať sťažovateľom jednoznačnú
a jasnú odpoveď na otázku, či neuvedenie vecného bremena ako ťarchy viaznucej
na nehnuteľnosti v kúpnej zmluve je dôvodom pre zamietnutie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, pretože táto otázka, nie existencia, či neexistencia vecného
bremena, bola otázkou tvoriacou predmet sporu.“.
Uvedené sťažovatelia namietali poukazujúc na judikatúru ústavného súdu
(III. ÚS 311/07, III. ÚS 11/2011, III. ÚS 307/2012), z ktorej vyplýva povinnosť súdu
odpovedať jasne a zrozumiteľne na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s danou vecou.
Sťažovatelia ďalej argumentovali, že podľa ich názoru «otázka existencie resp.
neexistencie vecného bremena vôbec nemala byť predmetom konania v rámci katastrálneho
konania o povolení vkladu vlastníckeho práva ani následného konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia, nakoľko ak nebolo vecné bremeno vo vzťahu k parcelám, ktoré
mali byť predmetom kúpnej zmluvy evidované v katastri nehnuteľností, mala Správa
katastra vychádzať, s ohľadom na materiálnu záväznosť katastra nehnuteľností, zo svojej
evidencie...
Podľa názoru sťažovateľov zo žiadneho ustanovenia zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
„katastrálny zákon“) nevyplýva oprávnenie správy katastra odmietnuť vklad vlastníckeho
práva v prípade, ak účastníci zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
opomenú v takejto zmluve uviesť vecné bremeno ako ťarchu viaznucu na nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom prevodu.».
Podľa sťažovateľov «Napádané rozhodnutie Najvyššieho súdu odporuje práve
požiadavkám na konzistentnosť a logiku odôvodnenia, a to najmä pokiaľ ide
o argumentáciu smerujúcu k zdôvodneniu, prečo podľa názoru Najvyššieho súdu nedošlo
k zániku vecného bremena in personam, i keď osoba oprávnená z vecného bremena zanikla.
Najvyšší súd najprv cituje v svojom rozhodnutí ustanovenie § 68 Obchodného
zákonníka: V zmysle ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu
výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. (...) a následne uvádza:
„A následne v danom prípade jednoznačne, ako bolo uvedené, bola z obchodného registra
vymazaná spoločnosť SAD š. p. Bardejov na základe jej zrušenia bez likvidácie zlúčením s
iným štátnym podnikom. Nedošlo teda k zániku spoločnosti... Z vyššie uvedenej
argumentácie nie je možné dôvodiť, akým spôsobom dospel Najvyšší súd k záveru, ktorý
zjavne odporuje zneniu zákona. Argumentáciu súdu je v tejto časti vnútorne rozporná,
odporujúci základným pravidlám logiky, keďže záver ku ktorému Najvyšší súd dospel
v žiadnom prípade nevyplýva z ním uvedených premís (spoločnosť zaniká výmazom –
spoločnosť bola vymazaná – záver: spoločnosť nezanikla), pričom práve táto veta tvorí
základ odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu.
Sťažovatelia zároveň poukazujú na skutočnosť, že Najvyšší súd v tejto súvislosti
úplne opomenul ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zlúčenie je
postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti
alebo viacerých spoločností...; ako aj všeobecné ustanovenie o zániku právnických osôb §
20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právnická osoba zapísaná v
obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto
registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak a napokon i ustanovenie § 14 ods. 4
zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, v zmysle ktorého zlučovaný podnik zaniká a jeho
majetok a záväzky predchádzajú na preberajúci podnik.
V nadväznosti na uvedené dospel následne Najvyšší súd aj k nesprávnemu záveru
ohľadne existencie vecného bremena in personam zriadeného v prospech SAD Bardejov,
keď konštatuje, že keďže nezanikla právnická osoba oprávnená z vecného bremena, tak
nezaniklo ani vecné bremeno in personam zriadené v prospech tejto právnickej osoby.».
Na základe uvedeného sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ako ak právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo
porušené rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn.: 10Sžr/110/2012 zo dňa 21. augusta 2013.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. augusta 2013 sp. zn.:
10Sžr/110/2012 sa zrušuje a vec sa vracia ďalšie konanie.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania právneho zastúpenia
v sume 331,13 eur, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet
advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o. so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,
či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého
z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto
preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami,
ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý
pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci
sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť
skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne
napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné
súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).
Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu
môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú
neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd
zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel
a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne
rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej
logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľov, ktorí namietali
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou proti Správe katastra Prešov,
pôvodne Katastrálnemu úradu v Prešove (ďalej len „žalovaný správny orgán“) podanou
na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhali preskúmania zákonnosti
jeho postupu a rozhodnutia sp. zn. Vo 3/2010-So z 26. februára 2010, ktorým vo veci
odvolania sťažovateľov proti rozhodnutiu Správy katastra Bardejov (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) sp. zn. V-2000/2008 zo 17. januára 2009 rozhodol tak, že
jej rozhodnutie o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná
prokuratúra“) č. 85/08-5 zo 17. decembra 2008 potvrdil a odvolanie sťažovateľov zamietol.
Prvostupňový správny orgán 16. septembra 2008 najprv rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľmi (J. P. a D. G.
v postavení predávajúcich a I. Š. v postavení kupujúcej), predmetom ktorej bol prevod
pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č... nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a
to parcely... Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala protest okresná
prokuratúra, v ktorom namietala, že parcely č... a č..., ktoré boli tiež predmetom prevodu
vlastníckeho práva, vznikli odčlenením z pôvodnej parcely č..., ktorá je zaťažená vecným
bremenom zodpovedajúcim právu prechodu pre všetky druhy motorových vozidiel
v prospech Slovenskej autobusovej dopravy, š. p., Bardejov, a ktoré tak zaťažuje aj
novovytvorené parcely, a to aj za situácie, že pôvodný oprávnený z vecného bremena bol
zrušený bez likvidácie zlúčením s iným štátnym podnikom, pričom jeho právnym
nástupcom sa stala spoločnosť Slovenská automobilová doprava Prešov, a. s. V danom
prípade podľa názoru okresnej prokuratúry ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti.
Krajský súd sťažovateľmi podanej žalobe vyhovel, keď rozsudkom
sp. zn. 3 S 37/2010 z 23. mája 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) zrušil
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu sp. zn. Vo 3/2010-So zo 16. februára 2010
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp. zn. V 200/2008
zo 17. januára 2009 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd sa
stotožnil s námietkou sťažovateľov, že žalovaný správny orgán sa dôsledne nevyrovnal
so základnou otázkou posúdenia charakteru vecného bremena, teda či ide o vecné bremeno
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem) alebo patrí určitej osobe (in personam).
Posúdenie zriadeného vecného bremena ako vecného bremena in personam vyplýva podľa
krajského súdu len z ďalšieho textu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu. Krajský súd sa tiež stotožnil s názorom okresnej prokuratúry, že v prípade, ak sa
vecné bremeno viaže na pozemok ako celok, rozdelenie tohto pozemku nemá vplyv na
existenciu vecného bremena. Súčasne konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu
nevyplýva, na základe akej právnej skutočnosti bolo toto vecné bremeno vo vzťahu k
novovytvoreným parcelám č... a č... z katastra nehnuteľností vymazané.
Na základe odvolania podaného žalovaným správnym orgánom najvyšší súd
napadnutým rozhodnutím rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu sťažovateľov
zamietol, čím v podstate potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.
Podstatou námietok sťažovateľov je ich nesúhlas s rozsudkom najvyššieho súdu,
ktorý je podľa ich názoru nedostatočne odôvodnený, keďže najvyšší súd neodpovedal na
jedinú podstatnú otázku v danej veci, a to či je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy (sťažovatelia) neuviedli,
že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prevodu vlastníckeho práva, je zaťažená vecným
bremenom. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa sťažovateľov
vyjadril len k existencii vecného bremena a posúdeniu jeho charakteru, čo malo byť podľa
názoru sťažovateľov v konaní vyriešené ako predbežná otázka.
Ústavný súd musel preto v rámci predbežného prerokovania sťažnosti posúdiť, či
rozsudkom najvyššieho súdu mohlo v danom prípade dôjsť k takému závažnému
pochybeniu zo strany najvyššieho súdu, ktoré by signalizovalo možnosť vysloviť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie porušenie sťažovateľmi označených práv.
Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia uviedol:
«Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu vyplýva, že notárskou zápisnicou
č. N 31/96, Nz 21/96 bola dňa 9. júna 1996 napísaná dohoda o zriadení vecného bremena
medzi Slovenskou autobusovou dopravou, š. p. Bardejov a Nákladnou automobilovou
dopravou, š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov. Na základe tejto dohody Slovenská
autobusová doprava, š. p. Bardejov zriadila v prospech Nákladnej automobilovej dopravy,
š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
cez parcelu... pre všetky druhy motorových vozidiel a Nákladná automobilová doprava, š. p.
Košice, odštepný závod 1021 Bardejov zriadila v prospech Slovenskej autobusovej dopravy,
š. p. Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu... a... pre všetky
druhy motorových vozidiel. Zápis vecných bremien bol vykonaný do katastra nehnuteľností
pod položkou výkazu zmien č. 519/96. Toto zriadené vecné bremeno bolo akceptované aj v
ďalších právnych úkonoch zapísaných v katastre nehnuteľností, a to kúpnou zmluvou, ktorej
vklad bolo povolený pod č... dňa 15. februára 2008 a kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol
povolený pod č... dňa 11. apríla 2008. Podľa čl. IV bod 1.3 oboch kúpnych zmlúv zmluvné
strany vzali na vedomie existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez
parcelu CKN č... zriadeného v prospech Slovenskej autobusovej dopravy Prešov.
Dňa 25. augusta 2008 žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ako podieloví spoluvlastníci podali
žiadosť o zápis geometrického plánu č..., ktorým bola parcela č... rozdelená a z ktorej
vznikli novovytvorené parcely... Zápis tohto geometrického plánu bol vykonaný dňa 9.
septembra 2008 pod číslom zmeny...
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12. septembra 2008, ktorá bola predmetom vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č... uzatvorenou medzi J. P. a D. G. ako
predávajúcimi a I. Š. ako kupujúcou bola okrem iného predmetom prevodu aj
novorozdelená parcela č... Účastníci kúpnej zmluvy v čl. IV bod 1.2 a 1.3 však už vyhlásili,
že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, ani vecné bremená, najmä
nie práva prechodu alebo prejazdu. Na základe tohto zistenia prokurátor namietal
porušenie zákona, pretože podľa jeho názoru, na prevádzaných nehnuteľnostiach
novovzniknutých parcelách č... a... vytvorených z pôvodnej parcely... naďalej viazne vecné
bremeno, ktoré bolo založené dohodou o vecnom bremene č... spočívajúce v práve prechodu
aj cez parcelu č... zriadenou v prospech SAD š. p. Bardejov ako oprávneného z vecného
bremena.
Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára
2010, ktoré je predmetom súdneho prieskumu konštatovala, že v prípade zriadeného
vecného bremena v prospech SAD, š. p. Bardejov (ktorého práva a povinnosti v plnom
rozsahu prevzala SAD Prešov, a. s.) nedošlo k zániku právnickej osoby v zmysle
Obchodného zákonníka, čo potvrdzujú aj jednotlivé zápisy v obchodnom registri SAD, š. p.
Bardejov, kde je v časti „Ďalšie právne skutočnosti“, uvedené, že sa vymazáva obchodné
meno SAD, š. p. Bardejov ako aj ostatné doteraz platné zápisy na základe jeho zrušenia bez
likvidácie rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 92/99 zo dňa
6. júna 1999 zlúčením siným štátnym podnikom ku dňu 1. augusta 1999. Dňa 1. augusta
1999 všetky práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z obchodnoprávnych,
pracovnoprávnych, občianskoprávnych a iných právnych a majetkových vzťahov atď.
prechádzajú na podnik SAD, š. p. Prešov so sídlom v Prešove. Súčasne je podľa zápisu
v obchodnom registri pre SAD, š. p. Prešov v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ uvedené, že
akciová spoločnosť bola zriadená rozhodnutím zakladateľa FNM SR vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 4. decembra 2001 č. N 984/2001, Nz 966/2001 s tým, že spoločnosť
preberá majetok, práva, záväzky a povinnosti podniku SAD, š. p. Prešov so sídlom
v Prešove.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremená sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci nadobúdateľa.
Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu
z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej
zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.
Predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby žalobcov, bolo rozhodnutie
žalovanej (predtým Katastrálneho úradu v Prešove) č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára
2010, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Správy katastra Bardejov
č. V 2000/2008 zo dňa 17. januára 2009 o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry
v Bardejove č. PD 85/08-5 zo dňa 17. decembra 2008.
Odvolací súd uvádza, že v uvedenej právnej veci bolo na základe žaloby žalobcov
sporné právne posúdenie skutočnosti, či v prípade zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej
zlúčením s inou spoločnosťou prechádza na právneho nástupcu vecné bremeno in
personam, alebo či v prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením s inou
spoločnosťou sa zároveň jedná o jej zánik a teda vecné bremeno in personam v zmysle
§ 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka zaniká zo zákona.
Odvolací súd v tejto súvislosti s poukazom na citované znenie ustanovenia § 68
Obchodného zákonníka udáva, že zákon rozlišuje medzi zrušením spoločnosti a jej zánikom.
V danom prípade jednoznačne, ako bolo uvedené, bola z obchodného registra vymazaná
spoločnosť Slovenská autobusová doprava, štáty podnik Bardejov na základe jej zrušenia
bez likvidácie zlúčením s iným Štátnym podnikom. Nedošlo teda k zániku spoločnosti a teda
ani k zániku vecného bremena in personam ako to tvrdili žalobcovia.
Žalovaná správne založila svoje rozhodnutie na právnej argumentácii právneho
nástupníctva oprávneného z vecného bremena SAD š. p. Bardejov kde uviedla, že právnym
nástupcom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, š. p. Bardejov sa na základe
rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 92/99 zo dňa
30. júna 1999 stal podnik SAD Prešov a následne na základe rozhodnutia Ministra dopravy,
pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 91 z 21. novembra 2001 sa právnym
nástupcom stala spoločnosť SAD Prešov, a. s. Z uvedeného dôvodu preto nedošlo k zániku
právnickej osoby podľa Obchodného zákonníka, a preto táto skutočnosť nemá následok,
v dôsledku ktorého by malo dôjsť k zániku viažuceho sa vecného bremena ako vecného
bremena pôsobiaceho in personam.
Pokiaľ sa jedná o námietku žalovanej, že návrh vo veci vkladu vlastníckeho práva
bol vzatý späť a že konanie bolo zastavené, odvolací súd udáva, že súd v danej veci
posudzoval zákonnosť rozhodnutia a postupu o zamietnutí návrhu na vklad a teda splnenie
podmienok v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na uvedenej veci nemení nič
skutočnosť, že následne bol návrh vzatý späť a konanie zastavené.»
Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súvislosti
s nezaujatím jednoznačného stanoviska najvyššieho súdu k otázke, či zaťaženie
nehnuteľnosti vecným bremenom, ktoré nebolo obsahom uzatvorenej kúpnej zmluvy, je
prekážkou spôsobilou zabrániť povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, považuje do určitej miery za nepostačujúce, avšak vzhľadom na úplnosť
odôvodnenia z hľadiska posúdenia existencie a charakteru vecného bremena, z ktorého
možno vyvodiť záver, že tento nedostatok je podľa názoru najvyššieho súdu považovaný
súčasne za právny dôvod na rozhodnutie príslušného správneho orgánu o zamietnutí návrhu
na vklad vlastníckeho práva, považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za ústavne
udržateľné.
Z pohľadu rozhodovania bolo pre ústavný súd podstatné aj zistenie, že pôvodné
správne konanie, ktorým sťažovatelia navrhovali povolenie vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, bolo na základe ich návrhu vzaté späť a zastavené a vlastnícke právo
k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bolo prevedené na iné subjekty.
Napriek tomu, že predmetom posúdenia ústavnej udržateľnosti bol napadnutý rozsudok
najvyššieho súdu, ktorým bola vyslovená zákonnosť postupu a rozhodovania žalovaného
správneho orgánu v konaní o vyhovení protestu okresnej prokuratúry, zohľadňujúc
skutočnosť, že sťažovatelia prestali byť nositeľmi vlastníckeho práva vlastným konaním,
ústavný súd dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje materiálny základ, ktorý bol titulom
na to, aby využili svoje procesné práva a domáhali sa ochrany označených práv
prostredníctvom sťažnosti na ústavnom súde.
V tejto súvislosti ústavný súd tiež dodáva, že pri výkone svojej právomoci
zabezpečuje materiálnu ochranu ústavnosti, a preto vzhľadom na zastavenie pôvodného
správneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by rozhodnutie
ústavného súdu v tejto veci nemohlo vo sfére subjektívneho právneho postavenia
sťažovateľov vyvolávať žiadne právne účinky.
Ústavný súd pritom v tomto smere vychádzal aj z princípu minimalizácie zásahov
do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (napr. IV. ÚS 303/04, I. ÚS 55/2011), ktorým
sa vo vlastnej rozhodovacej činnosti dôsledne riadi.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu
sťažovateľov odôvodňujúcu porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ako
nedostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie
konanie zistiť a preskúmať spojitosť medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu
a namietaným porušením označených práv.
Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014