Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 667/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., C., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva priznaného a

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. mája 2013, za účasti

obchodných spoločností P., a. s., B., AR., a. s., B., a D., B., zastúpených advokátom

JUDr., Ing. J. F., P., a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. augusta 2013 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva priznaného a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. mája 2013, ktorým

bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 15. júna 2012 o zamietnutí jeho

žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mu boli bez existencie

rozhodnutia príslušného orgánu o konfiškácii neoprávnene odňaté. Sťažovateľ tvrdil, že

napadnutým arbitrárnym rozhodnutím krajského súdu došlo k zásahu do jeho

zaručených základných práv a slobôd, preto žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, vysloviť

porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu, rozsudok krajského súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh pri predbežnom prerokovaní na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2013 bez

prítomnosti navrhovateľa prijal na ďalšie konanie.

4. Po predbežnom prerokovaní veci ústavný súd zistil, že Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bolo 6. novembra 2013 doručené

dovolanie sťažovateľa proti označenému rozsudku krajského súdu, ktoré je vedené

pod sp. zn. a o ktorom najvyšší súd ešte nerozhodol, a zároveň sťažovateľ

vo veci podal návrh na obnovu konania. Sťažovateľ podaním dovolania (návrhu na obnovu

konania), ako aj podaním sťažnosti podľa vedome vytvoril stav, keď

by o jeho veci mali súbežne rozhodovať najvyšší súd (okresný súd) a ústavný súd, čo

v podmienkach právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp deľby právomoci a kompetencií

medzi všeobecnými súdmi a ústavným súdom a princíp právnej istoty, nie je ústavne

aprobovateľné. Vzhľadom na to, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o dovolaní sťažovateľa

ako predčasné.

5. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

6. Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. , ,

), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti veci zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľ v prípade, ak podal

dovolanie, zároveň podal aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu,

že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa

smerujúcu proti rozhodnutiu najvyššieho súdu, ako aj proti

rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej

oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež rozsudok ESĽP z 12. novembra 2002, vo veci Zvolský

a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

7. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal,

ale podľa zásady ratione temporis ju odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení

s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014