Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 468/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. Ď., zastúpenej advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou,

Rastislavova 68, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa a základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , práv na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na

pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve z 2. apríla 2014 v konaní

vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. a postupom notárky JUDr.

Dany Fričovej v konaní vedenom pod sp. zn. D not 25/2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. júna

2014 doručená sťažnosť E. Ď. (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namietala porušenie svojich

základných práv vlastniť majetok podľa (ďalej len

„ústava“) a na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práv na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve z 2. apríla

2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1

a postupom notárky JUDr. Dany Fričovej v konaní vedenom pod sp. zn. D not

25/2014 (ďalej aj „súdna komisárka“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v dedičskej veci po poručiteľovi neb. M. G.

bola súdnou komisárkou 2. apríla 2014 schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva, podľa

ktorej veci v celkovej hodnote 75 800,86 € (termínované vkladné knižky, sporiaci účet,

termínovaný vklad a podielové listy) nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v celosti

jediná dedička E. V. (veľkosť jej zákonného podielu na majetku poručiteľa predstavovala

1/12) s povinnosťou výplaty stanovenej finančnej čiastky ostatným dedičom. Sťažovateľke

(jej zákonný podiel na majetku poručiteľa je 1/8) bola zaviazaná vyplatiť sumu 5 600,31 €.

O vydanom osvedčení o dedičstve sa sťažovateľka dozvedela až 13. mája 2014 po

nahliadnutí do spisu, keďže osvedčenie o dedičstve jej nebolo doručované.

3. Sťažovateľka poukazuje na to, že jej zastupovanie spoludedičkou E. V. bolo

právne neúčinné, keďže jej záujmy boli v rozpore so záujmami sťažovateľky a navyše bolo

vykonávané na základe neplatného splnomocnenia. K namietanému porušeniu jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť najmä tým, že v priebehu

dedičského konania sťažovateľka nebola vypočutá ani poučená o svojich procesných

právach a súdna komisárka konala iba s E. V. (podala návrh na dodatočné prejednanie

dedičstva z dôvodu novoobjaveného majetku a v konaní vystupovala ako splnomocnená

zástupkyňa sťažovateľky a ostatných spoludedičov). Súdna komisárka neskúmala ani to, či

„neexistuje rozpor medzi záujmami splnomocneného zástupcu (spoludediča) a sťažovateľky,

a to za situácie, keď na základe dohody o vyporiadaní dedičstva schválenej osvedčením o

dedičstve zo dňa 02. 04. 2014 sťažovateľka nenadobudla z dedičstva žiaden podiel a

jediným nadobúdateľom dedičstva sa stal splnomocnený spoludedič“.

4. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla, že „niet pochýb, že takáto dohoda bola

zjavne v rozpore so záujmami sťažovateľky. Vzhľadom na to, že veľkosť zákonného podielu

sťažovateľky bola 1/8, mala sťažovateľka z dedičstva po poručiteľovi v celkovej hodnote

75.800,86 EUR obdržať plnenie v hodnote 9.475,11 EUR... K uzavretiu takejto dohody

neoprávňovalo E. V. ani predložené plnomocenstvo, keďže z neho nevyplývalo oprávnenie

spoludedičky nadobudnúť celé dedičstvo...“.

5. Predmetné dedičské konanie podľa sťažovateľky nebolo spravodlivým súdnym

konaním a súdna komisárka a okresný súd v predmetnom konaní jej tiež odňali možnosť

vo veci riadne konať, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu a práva na spravodlivý proces zaručeného v a ods. l

dohovoru. Okrem toho „osvedčením o dedičstve zo dňa 02. 04. 2014... došlo

k neprípustnému zásahu do práva sťažovateľky na dedenie. Osvedčením o dedičstve bola

schválená dohoda, na základe ktorej sťažovateľka nenadobudla z dedičstva žiaden podiel,

hoci sťažovateľka bola zákonnou dedičkou po poručiteľovi a veľkosť jej zákonného podielu

bola 1/8. Sťažovateľka s uzavretím takejto dohody nikdy neudelila súhlas a takýto súhlas

nevyplýva ani z plnomocenstva zástupcu, čím došlo k neprípustnému zásahu do práva

sťažovateľky zaručeného v a Dodatkového protokolu k Dohovoru.“.

6. Na základe uvedených skutočností a dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný

súd nálezom rozhodol, že jej základné práva podľa a

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu osvedčením o dedičstve z 2. apríla 2014

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. a JUDr. Danou Fričovou,

notárkou v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené boli. Sťažovateľka v petite

svojej sťažnosti ďalej žiadala, aby ústavný súd osvedčenie o dedičstve sp. zn. ,

1 z 2. apríla 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň

žiadala priznať náhradu trov konania v sume 284,08 €.

II.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je neprípustná, rozhodol o jej odmietnutí.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

10. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

11. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej označených

základných práv a slobôd malo dôjsť napadnutým osvedčením o dedičstve a postupom

okresného súdu v dedičskom konaní, ktorým bolo odňaté jej právo konať pred súdom,

pretože v konaní nebola vypočutá ani poučená o svojich procesných právach. Takisto

namieta, že jej zastupovanie v tomto dedičskom konaní bolo v rozpore s jej záujmami

a výsledok konania nezodpovedá jej zákonnému podielu.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa (ďalej aj „OSP“) návrhom na obnovu

konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých

rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak.

12. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že sťažovateľka pred jej

podaním na ústavný súd disponovala účinným právnym prostriedkom nápravy proti

právoplatnému rozhodnutiu vydanému v dedičskom konaní (osvedčeniu, ktorým bola

schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi), a to návrhom na obnovu

konania (mimoriadny opravný prostriedok) v zmysle ustanovení druhej hlavy štvrtej časti

. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho rozsudok sp. zn. z 27. novembra

2001, podľa ktorého spôsobilým predmetom obnovy konania je aj osvedčenie o dedičstve

podľa a ods. 1 písm. c) .

13. Ústavný súd tiež viackrát judikoval (napr. m. m. , ,

), že ústavná sťažnosť je prípustná až po vyčerpaní a uplatnení

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania, resp. návrhu na obnovu konania)

a po právoplatnom rozhodnutí o takomto mimoriadnom opravnom prostriedku. Pritom

lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť

č. 31419/04, body 47 a 48).

14. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014