Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 220/2014
PDF · 136.74 KB
No categories available
I. ÚS 220/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť R. M., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kočičkom,
konateľom a advokátom spoločnosti Lion Law Partners, s. r. o., Horná 32, Banská Bystrica,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co/1028/2013 zo 17. decembra 2013 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13 C/29/2010-507 z 25. júla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca
2014 doručená sťažnosť R. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co/1028/2013 zo 17. decembra 2013 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 C/29/2010-
507 z 25. júla 2013.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ podal
na okresnom súde 23. februára 2010 proti odporcovi Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, Bratislava, návrh na náhradu škody za ublíženie na zdraví v sume
150 741,39 € z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu (SAD Zvolen, resp. jeho
vodiča) spôsobenej mu pri dopravnej nehode 24. februára 2006. Okresný súd (v poradí
druhým) rozsudkom z 25. júla 2013 návrh zamietol s poukazom na odporcom vznesenú
námietku premlčania. Na odvolanie sťažovateľa zo 7. októbra 2013 krajský súd rozsudkom
zo 17. decembra 2013 napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil.
3. Podľa názoru sťažovateľa „súdy v oboch napadnutých rozhodnutiach nevykonali
ústavne súladný výklad aplikovaných právnych noriem..., v dôsledku čoho nastali účinky
pre sťažovateľa nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 20 ods. 1
ústavy...
Okresný aj krajský súd v konaní rozhodli nezákonne a arbitrárne, v rozpore
so zisteným skutkovým stavom rozhodli v neprospech sťažovateľa, keďže ignorovali
podstatnú časť právnej argumentácie svedčiacej v prospech právneho názoru sťažovateľa...
Intenzita nerovnovážneho prístupu v rámci základného práva na súdnu ochranu je
znásobená na ťarchu sťažovateľa zdanlivo sofistikovanou schémou najprv zrušeného
a neskôr odvolacím súdom procesným postupom podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdeného
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Namietané rozhodnutie je arbitrárne, rovnako procesné postupy vedúce k prijatým
záverom je potrebné hodnotiť ako arbitrárne. Namietané rozhodnutie postráda presvedčivé
odôvodnenie, takže je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov...“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Krajský súd... rozsudkom zo dňa 17. 12. 2013, ako aj Okresný súd... rozsudkom
zo dňa 25. 07. 2013 porušili základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., čl. 6
Dohovoru... a čl. 20 ods. 1 Ústavy...
Rozsudok Krajského súdu... zo dňa 17. 12. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia
Krajskému súdu... na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
1.760,09 Eur...“
5. Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že proti
napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ 18. marca 2014 na okresnom
súde súbežne aj dovolanie, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“).
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich.
8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré
v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony
na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada
subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu
do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti
preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
9. Podstatou námietok sťažovateľa je právne posúdenie postupu a následného
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v jeho právnej veci najmä z hľadiska
rešpektovania jeho práva na súdnu právnu ochranu (resp. práva na spravodlivý proces)
(body 1 a 5), v dôsledku porušenia ktorých sa domáhal ako v konaní pred ústavným súdom,
tak aj podaním dovolania najvyššiemu súdu zrušenia ním označených rozhodnutí
menovaných všeobecných súdov (bod 4).
10. Ak sa za tejto situácie domáhal svojho práva jednak na najvyššom súde (bod 5)
a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,
pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať
najvyšší súd.
11. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 178/2010), že
v prípade podania opravného prostriedku (odvolania či dovolania) a súbežne podanej
ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto
opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto
sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému
rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra
2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53
a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48)
napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo mimoriadnym).
12. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj
ďalšími návrhmi sťažovateľa meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju
odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014