Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 443/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Š. F. a S. F., zastúpených advokátom JUDr. Petrom

Folprechtom, Michelská 81, Praha 4, Česká republika, vo veci namietaného porušenia ich

základných práv podľa , , a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

namietaného porušenia rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 28. mája 2013 v spojení s rozsudkom Okresného súdu

Michalovce sp. zn. z 26. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. F. a S. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. októbra 2013 doručená sťažnosť Š. F. (ďalej aj „sťažovateľ v prvom rade“) a S. F. (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 21,

a (ďalej len „“) a práv podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako

aj porušenie rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 28. mája 2013 (ďalej aj „namietaný rozsudok krajského súdu“)

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 26. apríla 2012 (ďalej aj „namietaný rozsudok okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že okresný súd

namietaným rozsudkom uložil sťažovateľovi v 1. rade (odporcovi) povinnosť vypratať

nehnuteľnosti v katastrálnom území obce. Krajský súd o odvolaní sťažovateľov rozhodol

tak, že namietaným rozsudkom rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v ich prípade „došlo v řízení pred odvolacím

soudem ale i před soudem 1. stupně k vadám podřaditelným pod ustanovení § 237, písm. e)

písm. f) a dle , odst. 2, písm. a) písm. b), písm. c) a k porušení

SR ve čl. 46, čl. 48, čl. 20, čl. 21, čl. 12 v neprospěch stěžovatelů“.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, „které základní právo

a nebo svoboda a které ustanovení SR, ústavního zákona nebo medzinárodní

smlouvy byly porušeny a čím a kým a dále, aby rozhodl takto: ... Rozsudek Krajského soudu

v Košicích sp. zn. -179 ze dne 28. 5. 2013 a Rozsudek Okresního soudu

Michalovce sp. zn. -89 ze dne 26. 4. 2012 se zrušují“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľov je právne posúdenie postupu namietaných

rozsudkov okresného súdu a krajského súdu v ich právnej veci najmä z hľadiska

rešpektovania ich označených práv podľa a dohovoru (v petite, ktorým je ústavný

súd podľa viazaný, ich však sťažovatelia ani neuviedli,

pozn.), v dôsledku porušenia ktorých sa domáhali v konaní pred ústavným súdom zrušenia

nimi označených rozhodnutí menovaných všeobecných súdov (bod 4).

9. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 28. mája 2013 (v spojení s rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 26. apríla 2012) podali sťažovatelia dovolanie 9. septembra 2013

(doplnili ho 15. októbra 2013) a spis bol 8. novembra 2013 predložený na rozhodnutie

o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

10. Ak sa za tejto situácie domáhali sťažovatelia ochrany svojich práv na najvyššom

súde (bod 4) a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť ich sťažnosť odmietnutá pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namietajú, bude najprv

rozhodovať najvyšší súd.

11. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ), že

v prípade podania opravného prostriedku (odvolania či dovolania) a súbežne podanej

ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto

opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na podanie takejto

sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť

č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo

mimoriadnym).

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou (tá navyše

neobsahuje požadované náležitosti), ako aj ďalšími návrhmi

sťažovateľov meritórne už nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako

neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde (obdobne , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014