Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 633/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti VP. s. r. o., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti VP. s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti VP. s. r. o. finančné zadosťučinenie nepriznáva.

4. Spoločnosti VP. s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktoré j e Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,

L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 24. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti VP. s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na strane žalobcu je účastníkom označeného

súdneho konania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha od Slovenskej

republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia sumy

13 278 429,87 Sk (440 763,12 €) z titulu náhrady škody. K priebehu konania, ktoré začalo

podaním jej žaloby 15. októbra 2008, uviedla, že po dvoch rokoch nečinnosti podala

8. novembra 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní k rukám predsedníčky okresného súdu.

Táto sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná a predsedníčka okresného súdu v odpovedi

z 15. novembra 2010 uviedla, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi, a preto ho

bude ďalej priebežne sledovať tak, aby k zbytočným prieťahom v konaní zo strany

okresného súdu ďalej nedochádzalo. V ďalšom sťažovateľka poukázala na postup súdu

a účastníkov v konaní, zvýraznila podľa jej názoru šikanózny a účelový návrh žalovanej

na zloženie preddavku na trovy konania, dvojinštančné rozhodovanie o tomto návrhu,

odročovanie pojednávaní bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, ako aj

na iné, podľa jej názoru rozhodujúce skutočnosti.

3. Vo vzťahu k jednotlivým kritériám, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, sťažovateľka uviedla:

,,Namietaným nekonaním poznamenaným viac ako 4 rokov, 8 mesiacov, porušením

ust. §-u 6 a procesné neefektívnymi ad hoc úkonmi porušovateľ vedome a neprípustne

predĺžil stav neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania, ktoré nebyť zjavnej

pasivity porušovateľa už nielenže mohlo, ale aj malo byť dávno právoplatne ukončené. A to

max. do jedného roka od podania žaloby na Okresnom súde Bratislava I.

Sťažovateľ vníma pasivitu a neefektívne, zmätočné konanie porušovateľa ako

odmietnutie spravodlivosti súdneho konania.

Konanie v danej veci nie je zložité po skutkovej a právnej stránke. Nesprávny úradný

postup exekútora voči sťažovateľovi za účinnosti bol ustálený

z podnetu Ministra spravodlivosti SR v disciplinárnom konaní voči exekútorovi orgánom

SKE (rozhodnutie DK č. 20/2006).

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Tento stav neistoty a bezmocnosti

sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania na Okresnom súde Bratislava I aj naďalej

v čase podania ústavnej sťažnosti trvá.

Na prieťahoch a neefektívnom konaní súdu sa sťažovateľ nepodieľal, dôkazom sú

priložené listinné dôkazy, ako aj spisový materiál Okresného súdu Bratislava I

(tzv. prázdny spis).

Sťažovateľ od počiatku mal a má iba záujem na zákonnom a spravodlivom

rozhodnutí súdu v predmetnej kompenzačnej veci v primeranej lehote, čo porušovateľ

zjavne naďalej neprípustne ignoruje. Navyše konaním odporkyne - Slovenskej republiky -

došlo účelovým zneužitím procesného práva k predĺženiu neistoty sťažovateľa

o 1 rok a ½ roka.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v označenom konaní porušené boli. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal

okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume 269,58 €.

II.

5. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu kompletný spisový materiál. Okresný

súd v liste doručenom 10. marca 2014 po rekapitulácii dôvodov sťažnosti poukázal

na priebeh konania, pričom sa stotožnil s názorom sťažovateľky, že od podania žaloby

15. októbra 2008 do 10. januára 2011 bolo konanie poznačené prieťahmi, v nasledujúcom

období však okresný súd konal priebežne. Predsedníčka okresného súdu v ďalšom

poukázala na úkony, ktoré okresný súd vo veci vykonal (rozhodovanie o návrhu žalovanej

na zloženie preddavku na trovy konania, rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty), ale aj

na pojednávania, ktoré museli byť odročené z dôvodov na strane sťažovateľky

(12. septembra 2011, 25. januára 2012, 16. januára 2013). Na záver vyjadrenia okresný súd

uviedol:

,,Prosím ústavný súd, aby prihliadol na skutočnosť, že celkovú dĺžku konania

ovplyvnilo správanie sťažovateľky, ktorá opätovne žiadala o odročenie vytýčených

pojednávaní (za čo jej súd uložil aj poriadkovú pokutu), ako aj na skutočnosť, že spis sa

v období od 30.7.2012 do 11.9.2012 a od 22.2.2013 do 15.4.2013 nachádzal na Krajskom

súde v Bratislave.“

Okresný súd zároveň uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa

sťažovateľky v prípise doručenom 24. januára 2014 uviedla, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

7. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľky, sťažnosti

a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť

je čiastočne dôvodná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota.“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež

prihliada pri svojom rozhodovaní patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam

konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu súdneho spisu v zhode

s vyjadrením predsedníčky okresného súdu vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

• 15. októbra 2008 bola podaná žaloba sťažovateľky,

• 28. októbra 2008 okresný súd uznesením uložil sťažovateľke, aby opravila

a doplnila žalobu,

• 2. decembra 2008 bolo doručené opravené podanie – žaloba sťažovateľky,

• 19. decembra 2008 okresný súd uznesením vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila

k žalobe,

• 29. mája 2009 doručené okresnému súdu vyjadrenie žalovanej,

• 11. marca 2010 prvá zmena zákonného sudcu,

• 9. augusta 2010 druhá zmena zákonného sudcu, spis pridelený opäť novej

zákonnej sudkyni,

• 5. novembra 2010 bol nariadený termín pojednávania na 10. január 2011,

• 10. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky

označené ako doplnenie podania spolu s listinnými dôkazmi,

• 10. januára 2011 meritórne pojednávanie za účasti účastníkov, odročené

na 18. apríl 2011 pre účely vykonania navrhnutých dôkazov a oboznámenia sa s podaním

sťažovateľky z toho istého dňa,

• 18. apríla 2011 meritórne pojednávanie za účasti účastníkov, odročené

na 12. september 2011 pre účely vykonania ďalších dôkazov,

• 12. septembra 2011 pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti

sťažovateľky pre práceneschopnosť konateľa,

• 25. januára 2012 pojednávanie odročené na žiadosť sťažovateľky z dôvodu

kolízie s výsluchom jej konateľa na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Nové Zámky,

• 16. apríla 2012 meritórne pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľky – jej

ospravedlnenie nebolo súdom akceptované a uznesením jej bola uložená poriadková pokuta

v sume 300 €. Uznesením odvolacieho súdu zo 6. septembra 2012 bolo toto uznesenie

potvrdené,

• 19. septembra 2012 meritórne pojednávanie za prítomnosti všetkých

účastníkov, odročené na 16. január 2013,

• 24. septembra 2012 doručené podanie sťažovateľky, nazvané ako žaloba

(kompenzačná), ktorou sa sťažovateľka proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy

v sume 3 713,62 € s príslušenstvom a trov konania,

• 10. januára 2013 sťažovateľka požiadala o odročenie pojednávania

nariadeného na 16. január 2013 z dôvodu kolízie pojednávaní, okresný súd jej žiadosti

vyhovel a odročil pojednávanie na 17. apríl 2013,

• pojednávanie 17. apríla 2013 za prítomnosti všetkých účastníkov, odročené

na 29. máj 2013, keďže spis po vrátení z krajského súdu bol konajúcej sudkyni predložený

až v deň pojednávania,

• 21. mája 2013 okresnému súdu doručená žiadosť žalovanej o odročenie

pojednávania určeného na 29. máj 2013, okresný súd jej žiadosti vyhovel a odročil

pojednávanie na 17. jún 2013,

• 17. júna 2013 pojednávanie odročené z dôvodu náhleho ochorenia dieťaťa

zákonnej sudkyne,

• 7. októbra 2013 na pojednávaní bez prítomnosti sťažovateľky (sťažovateľka sa

ospravedlnila, súhlasila však s konaním v jej neprítomnosti) vyhlásený rozsudok, ktorým

okresný súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal,

• 7. novembra 2013 okresný súd predvolal účastníkov na pojednávanie určené

na 11. december 2013 pre účely rozhodnutia dopĺňajúcim rozsudkom,

• 11. decembra 2013 pojednávanie odročené na neurčito s tým, že okresný súd

(aj vzhľadom na podanú sťažnosť na ústavnom súde) zváži ďalší postup v konaní,

• 16. decembra 2013 okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

rozsudku zo 7. októbra 2013.

11. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľky z hľadiska základných

kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

predmetná vec je bežnou občianskoprávnou vecou, ktorá za štandardných okolností

nevykazuje zvýšenú náročnosť.

Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil

viaceré okolnosti, ktoré boli zohľadnené v jej neprospech pri posudzovaní doterajšej dĺžky

konania. Ide o opakované žiadosti o odročenie pojednávaní z rôznych dôvodov na jej strane,

ako aj realizáciu procesných podaní v deň pojednávania (prípadne krátko pred ním),

v dôsledku čoho sa s nimi ani súd a ani protistrana nemohli včas pred pojednávaním

oboznámiť. Aj keď ústavný súd uznáva, že niektoré z uplatnených dôvodov žiadostí

o odročenie pojednávaní boli relevantnými dôvodmi na ospravedlnenie jej neúčasti

na pojednávaniach, nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka

(sťažovateľky) na prieťahy v konaní neprihliadnuť na tieto okolnosti, pokiaľ skutočne mali

preukázateľný dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

V postupe okresného súdu v predmetnej veci zistil ústavný súd viaceré obdobia

nečinnosti, rozhodujúcou však bola zistená nečinnosť okresného súdu v období rokov 2009

a 2010, ktorú napokon potvrdila aj predsedníčka súdu. Po doručení vyjadrenia

žalovanej k žalobe 29. mája 2009 totiž okresný súd vo veci neurobil žiaden úkon

až do 5. novembra 2010, keď nariadil pojednávanie na 10. január 2011. Úkony okresného

súdu teda v napadnutom konaní minimálne po dobu 17 mesiacov nesmerovali k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku a článku dohovoru. V nasledujúcom období síce

okresný súd vo veci priebežne konal, nič to však nemení na závere, že celková dĺžka

konania (zatiaľ iba na súde prvého stupňa) presiahla päť rokov.

12. Ústavný súd preto výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných

prieťahov (vec stále nie je právoplatne skončená a spis bude po vrátení z ústavného súdu

v dispozícii okresného súdu).

IV.

13. Sťažovateľka v sťažnosti uplatnila aj svoj návrh na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy,

keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Ústavný súd však rozhodnutím

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie nepriznal, a to z dôvodov, že sama svojím

správaním prispela k doterajšej celkovej dĺžke konania, a zároveň preto, že zo svojej

rozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľky, resp. jej konateľa (zatiaľ vyše

60 sťažností) disponuje poznatkami, že sťažovateľka v obdobnej miere využíva svoje

procesné práva v konaniach pred všeobecnými súdmi a následne podáva ústavnému súdu

sťažnosti na zbytočné prieťahy v týchto konaniach (porovnaj napr. ).

Uvedené správanie sťažovateľky vyvoláva otázku, či jej postup nenesie znaky účelovosti.

Preto aj vzhľadom na zistené konkrétne okolnosti tejto veci bližšie uvedené v bodoch

10 a 11 odôvodnenia tohto nálezu dospel ústavný súd k názoru, že aj konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejedanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto neuznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie.

14. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou. Advokátka vykonala dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie). Odmena za jeden úkon právnych služieb

v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu, ktorý je 781 €, t. j. 130,16 €,

a režijný paušál 7,81 €, teda spolu 137,97 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby

v konaní pred ústavným sudom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada)

predstavuje sumu 275,94 €. Keďže sťažovateľka si uplatnila trovy konania len vo výške

269,58 €, ústavný súd jej ich priznal a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014