Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 118/2014
PDF · 180.43 KB
No categories available
III. ÚS 118/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s., Žižkova 39, Košice, zastúpenej
JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., Advokátska kancelária, Mudroňova 4, Košice,
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
11 Rob/959/2007) a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
11 Rob/959/2007) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
ELKEM v. o. s. trovy konania v sume 275,94 € (dvestosedemdesiatpäť eur
a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Márie Durkošovej, PhD., Advokátska kancelária,
Mudroňova 4, Košice.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 118/2014-16 z 19. februára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti ELKEM v. o. s. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
11 Rob/959/2007).
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2635/2013 doručeným ústavnému súdu 12. februára 2014,
v ktorom uviedla:
„Návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 17. 1. 2012
z Okresného súdu Žilina. Spis bol pridelený na konanie JUDr. Hozákovej. Dňa 22. 3. 2012
bol spis opatrením pridelený JUDr. Pytliakovej z dôvodu dlhodobej PN JUDr. Hozákovej.
Dňa 29. 3. 2012 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na dňa 16. 4. 2012,
nedostavil sa odporca ani jeho právny zástupca, nemali vykázané doručenie. Pojednávanie
bolo odročené na deň 9. 2. 2012, nedostavili sa účastníci konania, odporca i navrhovateľ sa
ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom dopytu na odporcu, aby
predložil výpis z obchodného registra svojej spoločnosti a predloženie plnej moci.
Splnomocnenie bolo predložené 29. 5. 2012. Dňa 30. 5. 2012 bol odporca vyzvaný
na predloženie výpisu z obchodného registra. Dňa 7. 6. 2012 bol vo veci vytýčený termín
pojednávania na deň 9. 7. 2012, nedostavil sa odporca, doručenie mal riadne vykázané,
pojednávanie bolo odročené na deň 10. 9. 2012.
Dňa 22. 8. 2012 bol spis po návrate z PN opätovne predložený JUDr. Hozákovej.
Dňa 4. 9. 2012 sudkyňa nariadila termín pojednávania na deň 2. 10. 2012, nedostavili sa
účastníci konania, navrhovateľ cestou právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť,
pojednávanie odročené na neurčito.
Dňa 7. 1. 2013 z dôvodu PN bol spis pridelený na konanie JUDr. Pytliakovej, ktorá
dňa 28. 1. 2013 vytýčila termín pojednávania na deň 6. 3. 2013, odporca sa písomne
ospravedlnil z dôvodu náhleho ochorenia právneho zástupcu, pojednávanie bolo odročené
na neurčito. Dňa 8. 3. 2013 bol právny zástupca odporcu vyzvaný na predloženie dokladu
o PN odporcu, odpoveď dňa 18. 3. 2013.
Dňa 22. 4. 2013 po návrate z PN spis predložený JUDr. Hozákovej, ktorá vo veci
dňa 25. 4. 2013 vytýčila vo veci termín pojednávania na deň 14. 5. 2013, na pojednávanie
sa dostavil len odporca, navrhovateľ a právny zástupca sa ospravedlnil. Pojednávanie bolo
odročené na neurčito s tým, že procesne bude upravená pasívna legitimácia odporcu.
Dňa 30. 5. 2013 bola doručená výzva navrhovateľovi na úpravu návrhu, tento bol súdu
doručený dňa 2. 8. 2013. Dňa 23. 10. 2013 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na
deň 28. 11. 2013. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, doručenie mal riadne
vykázané, nedostavil sa odporca. Pojednávanie bolo odročené na deň 16. 1. 2014,
nedostavili sa účastníci konania, navrhovateľ i jeho právny zástupca mali doručenie riadne
vykázané, nevrátili sa doručenky od odporcu a jeho práv. zástupcu.“
Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „Poukazujem na skutočnosť,
že k prieťahom v konaní došlo zo strany samotných účastníkov konania, ktorí sa
nedostavovali na predvolanie na pojednávanie. Spis bol viackrát prerozdeľovaný z dôvodu
PN konajúcej sudkyne.“.
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne
vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11 Rob/959/2007) ústavný súd zistil rovnaké
skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich
považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o zaplatenie peňažnej sumy z titulu neuhradenia kúpnej ceny tvoria bežnú súčasť
rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani
skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných
prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania
podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka bola v konaní aktívna
a súčinnostná. Pokiaľ ide o argument okresného súdu, že sťažovateľka sa nezúčastňovala
všetkých pojednávaní, k tomu sťažovateľka uviedla, že opakovane žiadala okresný súd, aby
sa rozhodlo bez jej účasti a bez účasti jej právnej zástupkyne z dôvodu hospodárnosti
konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov a 4 mesiace, z toho na okresnom
súde takmer 6 rokov, je už samo osebe neprimerané.
Dňa 19. decembra 2007 podala sťažovateľka Okresnému súdu Žilina návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 2 305 197,50 Sk
s príslušenstvom. Dňa 27. februára 2008 sťažovateľka vzala časť návrh späť z dôvodu, že
žalovaná po podaní návrhu zaplatila časť dlhu – istinu v sume 619 881 Sk. Okresný súd
Žilina uznesením sp. zn. 11 Rob/959/2007 z 22. apríla 2008 konanie v časti zaplatenej istiny
zastavil. Dňa 15. júla 2008 Okresný súd Žilina vydal platobný rozkaz
sp. zn. 11 Rob/959/2007, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej sumy
sťažovateľke. Uznesením sp. zn. 11 Cb/216/2008 z 2. septembra 2008 Okresný súd Žilina
zrušil vydaný platobný rozkaz z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej. Dňa 8. apríla 2009
Okresný súd Žilina vyhlásil rozsudok sp. zn. 11 Cb/216/2008, ktorým zaviazal žalovanú
zaplatiť sťažovateľke sumu 55 942,26 € s príslušenstvom. Dňa 4. decembra 2009 bolo
okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej proti uvedenému rozsudku, v ktorom
namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že jej neboli riadne
doručované všetky písomnosti. Uznesením sp. zn. 13 Cob/390/2011 zo 17. marca 2011
Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 12. januára 2012 Okresný súd Žilina vec postúpil
okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému, kde jej bola pridelená sp. zn. 6 Cb/3/2012.
Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to
vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní a ústavný súd nezistil väčšie
obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup
okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že
rozsudok okresného súdu č. k. 11 Cb 216/2008-161 z 8. apríla 2009 bol uznesením
krajského súdu č. k. 13 Cob/390/2010-215 zo 17. marca 2011 zrušený a vec bola okresnému
súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Až 12. januára 2012 Okresný súd Žilina
postúpil vec okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému. V konaní došlo viackrát
k práceneschopnosti zákonného sudcu, čo tiež prispelo k predĺženiu celého súdneho
konania, avšak táto skutočnosť nemôže ísť na vrub sťažovateľke.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj
za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02),
a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd
preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné
prieťahy v konaní neboli zistené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným
súdom Žilina pod sp. zn. 11 Rob/959/2007) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 11 Rob/959/2007), prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa
rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 1 500 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že od podania návrhu na začatie
konania uplynulo viac ako 6 rokov a doteraz vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, čo
vyvoláva stav právnej neistoty sťažovateľky.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
11 Rob/959/2007) berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie
sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde. Uvedenú sumu ústavný súd priznal vzhľadom na § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania
(v petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vo vzťahu k okresnému súdu priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 275,94 €, a to za dva úkony právnej služby.
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa
sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje
sumu 275,94 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2014