Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 118/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s., Žižkova 39, Košice, zastúpenej

JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., Advokátska kancelária, Mudroňova 4, Košice,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

11 ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

11 ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

ELKEM v. o. s. trovy konania v sume 275,94 € (dvestosedemdesiatpäť eur

a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet

jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Márie Durkošovej, PhD., Advokátska kancelária,

Mudroňova 4, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 19. februára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti ELKEM v. o. s. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

11 ).

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2635/2013 doručeným ústavnému súdu 12. februára 2014,

v ktorom uviedla:

„Návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 17. 1. 2012

z Okresného súdu Žilina. Spis bol pridelený na konanie JUDr. Hozákovej. Dňa 22. 3. 2012

bol spis opatrením pridelený JUDr. Pytliakovej z dôvodu dlhodobej PN JUDr. Hozákovej.

Dňa 29. 3. 2012 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na dňa 16. 4. 2012,

nedostavil sa odporca ani jeho právny zástupca, nemali vykázané doručenie. Pojednávanie

bolo odročené na deň 9. 2. 2012, nedostavili sa účastníci konania, odporca i navrhovateľ sa

ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom dopytu na odporcu, aby

predložil výpis z obchodného registra svojej spoločnosti a predloženie plnej moci.

Splnomocnenie bolo predložené 29. 5. 2012. Dňa 30. 5. 2012 bol odporca vyzvaný

na predloženie výpisu z obchodného registra. Dňa 7. 6. 2012 bol vo veci vytýčený termín

pojednávania na deň 9. 7. 2012, nedostavil sa odporca, doručenie mal riadne vykázané,

pojednávanie bolo odročené na deň 10. 9. 2012.

Dňa 22. 8. 2012 bol spis po návrate z PN opätovne predložený JUDr. Hozákovej.

Dňa 4. 9. 2012 sudkyňa nariadila termín pojednávania na deň 2. 10. 2012, nedostavili sa

účastníci konania, navrhovateľ cestou právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť,

pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 7. 1. 2013 z dôvodu PN bol spis pridelený na konanie JUDr. Pytliakovej, ktorá

dňa 28. 1. 2013 vytýčila termín pojednávania na deň 6. 3. 2013, odporca sa písomne

ospravedlnil z dôvodu náhleho ochorenia právneho zástupcu, pojednávanie bolo odročené

na neurčito. Dňa 8. 3. 2013 bol právny zástupca odporcu vyzvaný na predloženie dokladu

o PN odporcu, odpoveď dňa 18. 3. 2013.

Dňa 22. 4. 2013 po návrate z PN spis predložený JUDr. Hozákovej, ktorá vo veci

dňa 25. 4. 2013 vytýčila vo veci termín pojednávania na deň 14. 5. 2013, na pojednávanie

sa dostavil len odporca, navrhovateľ a právny zástupca sa ospravedlnil. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito s tým, že procesne bude upravená pasívna legitimácia odporcu.

Dňa 30. 5. 2013 bola doručená výzva navrhovateľovi na úpravu návrhu, tento bol súdu

doručený dňa 2. 8. 2013. Dňa 23. 10. 2013 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na

deň 28. 11. 2013. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, doručenie mal riadne

vykázané, nedostavil sa odporca. Pojednávanie bolo odročené na deň 16. 1. 2014,

nedostavili sa účastníci konania, navrhovateľ i jeho právny zástupca mali doručenie riadne

vykázané, nevrátili sa doručenky od odporcu a jeho práv. zástupcu.“

Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „Poukazujem na skutočnosť,

že k prieťahom v konaní došlo zo strany samotných účastníkov konania, ktorí sa

nedostavovali na predvolanie na pojednávanie. Spis bol viackrát prerozdeľovaný z dôvodu

PN konajúcej sudkyne.“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne

vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. ) ústavný súd zistil rovnaké

skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich

považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie peňažnej sumy z titulu neuhradenia kúpnej ceny tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani

skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka bola v konaní aktívna

a súčinnostná. Pokiaľ ide o argument okresného súdu, že sťažovateľka sa nezúčastňovala

všetkých pojednávaní, k tomu sťažovateľka uviedla, že opakovane žiadala okresný súd, aby

sa rozhodlo bez jej účasti a bez účasti jej právnej zástupkyne z dôvodu hospodárnosti

konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov a 4 mesiace, z toho na okresnom

súde takmer 6 rokov, je už samo osebe neprimerané.

Dňa 19. decembra 2007 podala sťažovateľka Okresnému súdu Žilina návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 2 305 197,50 Sk

s príslušenstvom. Dňa 27. februára 2008 sťažovateľka vzala časť návrh späť z dôvodu, že

žalovaná po podaní návrhu zaplatila časť dlhu – istinu v sume 619 881 Sk. Okresný súd

Žilina uznesením sp. zn. z 22. apríla 2008 konanie v časti zaplatenej istiny

zastavil. Dňa 15. júla 2008 Okresný súd Žilina vydal platobný rozkaz

sp. zn. , ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej sumy

sťažovateľke. Uznesením sp. zn. z 2. septembra 2008 Okresný súd Žilina

zrušil vydaný platobný rozkaz z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej. Dňa 8. apríla 2009

Okresný súd Žilina vyhlásil rozsudok sp. zn. , ktorým zaviazal žalovanú

zaplatiť sťažovateľke sumu 55 942,26 € s príslušenstvom. Dňa 4. decembra 2009 bolo

okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej proti uvedenému rozsudku, v ktorom

namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že jej neboli riadne

doručované všetky písomnosti. Uznesením sp. zn. zo 17. marca 2011

Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 12. januára 2012 Okresný súd Žilina vec postúpil

okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému, kde jej bola pridelená sp. zn. .

Okresný súd vykonal síce množstvo jednoduchých procesných úkonov, ako to

vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní a ústavný súd nezistil väčšie

obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že

rozsudok okresného súdu č. k. -161 z 8. apríla 2009 bol uznesením

krajského súdu č. k. -215 zo 17. marca 2011 zrušený a vec bola okresnému

súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Až 12. januára 2012 Okresný súd Žilina

postúpil vec okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému. V konaní došlo viackrát

k práceneschopnosti zákonného sudcu, čo tiež prispelo k predĺženiu celého súdneho

konania, avšak táto skutočnosť nemôže ísť na vrub sťažovateľke.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ),

a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd

preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné

prieťahy v konaní neboli zistené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Žilina pod sp. zn. ) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina

pod sp. zn. ), prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 500 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že od podania návrhu na začatie

konania uplynulo viac ako 6 rokov a doteraz vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, čo

vyvoláva stav právnej neistoty sťažovateľky.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

11 ) berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie

sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde. Uvedenú sumu ústavný súd priznal vzhľadom na § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania

(v petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vo vzťahu k okresnému súdu priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 275,94 €, a to za dva úkony právnej služby.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje

sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014